OSN zlyháva vo svojom najhlavnejšom bode. Chrániť budúce generácie pred vojnou zrejme nedokáže

„V ľuďoch sídli duch a besnenie, potrebujú zabíjať, vraždiť. Ak celé ľudstvo, bez výnimky, neprejde veľkou zmenou, ďalej budú prebiehať vojny. Všetko, čo sa vybudovalo, zveľadilo a vyrástlo, bude zničené a znetvorené, ľudstvo bude musieť začať úplne odznova.“ Toto napísalo v máji 1944 štrnásťročné nemecké (židovské) dievča Anne Franková.

Jej denník dnes patrí k svetoznámym knihám a citovaný výrok vyjadruje zúfalosť nad fenoménom rozvratu, ničenia, zmaru a ľudského zverstva. A to svet v jeho zohyzdenej tvári Anne videla len sprostredkovane, z počutia.

Nádej sa objavila v podobe OSN

Po druhej svetovej vojne sa ľudstvo za sebou obzrelo a vydesene zvolalo: Už nikdy viac! A zriadilo si nástroj, ktorý mal v budúcnosti vojnám zabrániť. Tento inštrument sa volal a volá Organizácia Spojených národov (OSN) a vkladali sa doňho iluzionistické nádeje, ktoré táto organizácia nikdy nesplnila.

Bola svedkom treníc medzi Gréckom a Tureckom, ktoré reálne hrozili vypuknutím vojny, ale hrozbu neodstránilo, to ako arbiter spravilo až NATO. Pozerala sa bezmocne na vojny o „juhoslovanské dedičstvo“ medzi Srbskom a Chorvátskom a urobilo pramálo, Chorvátsko si muselo pomôcť samo ozbrojeným vzdorom. Konflikt o dedičstvo sa vyzúril v Bosne, kde diplomacia totálne zlyhala. Keď Srbi napadli svoju vlastnú provinciu – Kosovo – kynožili civilné obyvateľstvo a vypudilo polovičku jeho obyvateľstva, srbskú armádu nevyhnala diplomacia OSN, ale zbrane, čo je smutné.

Pri svojom založení v roku 1945 mala OSN 50 členských štátov, dnes (2023) je s takmer dvomi stovkami členov ešte ťažkopádnejšia ako kedykoľvek predtým.

Má OSN kladné stránky?

Isteže áno. Vyznávači svetodejnej úlohy OSN nás presviedčajú, že od jej založenia predsa nedošlo k tretej svetovej vojne, za čo máme vďačiť OSN; že sa po svete rozšírilo povedomie o ľudských právach; že OSN pomohla utlmiť rozsah a intenzitu pandémií (pri covide sa ale ukázalo, že národné štáty si musia pomôcť sami); že OSN udržuje pri živote úspešné sociálne a ekonomické systémy; že OSN hrá veľkú úlohu pri potláčaní obchodu s narkotikami (ani to nie je pravda, inak by USA tak aktívne nemuseli spolupracovať napr. s kolumbijskými ozbrojenými silami); že OSN čulo monitoruje klimatické zmeny; že napr. WHO – svetová zdravotnícka organizácia v rámci OSN – zachránila v Afganistane na pol milióna detí, ktoré by inak štandardne umreli ako novorodenci (áno, ale až po vojenskej intervencii NATO, po jej ukončení tam deti zomierajú rovnako často ako predtým).

Kardinálne zlyhanie v hlavnom bode

Čiastočné prínosy OSN sa dajú vystopovať aj inde, ale nič z toho sa netýka najdôležitejšieho zadania, ktorým svet túto organizáciu poveril. V preambule Charty OSN figuruje na prvom mieste záväzok, že táto inštitúcia „ochráni budúce generácie od metly vojny“. Nezdá sa, žeby OSN tretej svetovej vojne zabránilo alebo žeby jej bolo schopné niekedy vôbec zabrániť.

V súčasnosti besnie nielen rusko-ukrajinská vojna, na ktorú sa upriamuje pozornosť Slovenska (je to v susedstve), vojny sa dnes (2023) vedú v Mjanmarsku, Nigérii, v Etiópii, v Afganistane a inde v Afrike, predovšetkým však v arabskom svete. Tam s nezáujmom sledujeme vojnu v Sýrii, v Jemene, v Somálsku, v Líbyi, najnovšie aj v Sudáne. Straší nás len imigrácia z tých krajín, nie sama vojna.

OSN pomaly ale iste smeruje k tomu, aby dopadla rovnako zle ako jej neslávna predchodkyňa, Liga národov. Už roky padajú z rôznych strán návrhy, aby túto OSN (zlomyseľne jej hovoria Organizácia spojených režimov) zrušili a zriadili „niečo“ iné. To nie je možno nápad na zahodenie, lenže aj keď je OSN nefunkčná, nič lepšie sa zatiaľ nerysuje.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

915