Mierový plán Číny je jednou z najdiskutovanejších tém. Čo si o ňom myslí Ukrajina a západ? V prvom rade zohľadňuje požiadavky Kremľa

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Jednou z najdiskutovanejších tém v ukrajinských vládnych kruhoch je čínsky plán mierového uregulovania konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, o ktorom na Mníchovskej konferencii informoval vedúci kancelárie Komisie ústredného výboru komunistickej strany Číny pre zahraničné otázky VAN I.

Podľa Vana I je čínska mierová iniciatíva v mnohom reakciou na Zelenského mierový plán „10 bodov ukrajinskej definície mieru“ ako pokus o vstup do rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou v pozícii potenciálneho sprostredkovateľa.

Cieľom Číny je pokus o prevzatie úlohy „lídra sprostredkovateľa“ od Turecka, ktoré po zemetrasení prechádza obrovskou humanitárnou a politickou krízou, ktorá je hrozbou pre eróziu a destabilizáciu a môže viesť aj k pádu Erdoganovej vlády. Navyše, samotné Rusko je blízko k tomu, aby zrušilo „obchod s obilím“ s Tureckom, Ukrajinou a OSN, po čom budú vzťahy medzi Moskvou a Ankarou mimoriadne vyostrené. V mnohom sú takéto mierové aktivity Číny založené na tom, že Putin požiadal Si Ťin-pchinga, aby bol aktívnejší v dialógu s USA a EÚ ohľadne Ukrajiny.

Čo si myslí o čínskom mierovom pláne ukrajinská vláda a jej americkí partneri:

  • Podľa amerických partnerov Ukrajiny bol čínsky mierový plán vypracovaný v úzkej kooperácii s ruskými diplomatmi a zohľadňuje politické požiadavky Kremľa. Preto Ukrajina musí pristupovať k čínskym mierovým iniciatívam s obavami a reálne zhodnotiť všetky riziká, ktoré môžu zmraziť konflikt na Ukrajine podľa kórejského scenára a rozdeliť Ukrajinu na dve krajiny.
  • Čínsky mierový plán – založený na predbežných dohodách dosiahnutých ukrajinskou a ruskou delegáciou počas Istanbulských rokovaní v marci 2022. Rokovania v Istanbule sú hranice, ktoré Kremeľ žiadal Čínu neprekračovať vo svojom mierovom návrhu.
  • Čínsky mierový plán neráta s úplnou demilitarizáciou Ukrajiny, nakoľko pre Ukrajinu to bude dôležitým komponentom pre zabezpečenie bezpečnostných garancií; ruská armáda zostane na obsadených územiach, ktoré de facto spravuje počas uzavretia dohody o ukončení bojov (nenavrhuje sa stiahnutie vojsk na hranice stavom k 24. 2. 2022).
  • Čínsky mierový plán navrhuje, aby Ukrajina bola neutrálnym štátom odmietajúcim vstup do NATO, ale s právom na vstup do Európskej únie; téma Krymu sa neotvára; v čínskom pláne bude samostatne navrhnutý model zrušenia západných sankcií zavedených voči Rusku výmenou za kompenzáciu škôd na civilných objektoch a infraštruktúre na územiach pod správou Ukrajiny.
  • Jedným z najdôležitejších bodov čínskeho mierového plánu je okamžité prerušenie bojov, výmena vojenských zajatcov – „všetkých za všetkých“, začatie prác na vytvorenie demilitarizovanej zóny „vzhľadom na situáciu na poliach“ za účasti mandátu medzinárodného mierotvorného kontingentu OSN. Uvedenú otázku je Čína pripravená osobne koordinovať a vyplniť na úrovni Bezpečnostnej rady OSN. Pritom Čína bude hovoriť o dôležitosti suverenity Ukrajiny a o tom, že Rusko nemôže voči Ukrajine použiť jadrové zbrane.
  • Samotná Čína vníma rusko-ukrajinskú vojnu ako boj čínsko-amerických politických a obchodno-ekonomických záujmov v Euroázii. Pritom Ukrajina je spolu s Poľskom a  pobaltskými štátmi hlavnou bariérou pre čínsky vplyv na Európsku úniu. V očiach Číny je Ukrajina útočným nástrojom v rukách Ameriky, vďaka ktorému sa oslabuje Nemecko, Francúzsko a v prvom rade Rusko. A Čína v tom vidí možnosti na zavedenie vplyvu na Rusko a vytvorenie dvojpólového sveta, v ktorom o svetovú hegemóniu budú súperiť Čínska ľudová republika a USA.
  • Američania presviedčajú ukrajinskú vládu, že samotný čínsky mierový plán bude mať veľmi nebezpečný a ultimatívny kontext vo vzťahu ku Kyjevu. Ukrajina bude stáť pred dvomi výbermi – buď súhlasí s rokovaniami s Ruskom a de facto zamrazením konfliktu za účasti mierotvorcov OSN, alebo prejde na novú úroveň eskalácie.
  • Nová úroveň eskalácie v chápaní USA spočíva v tom, že Čína je veľmi blízko k tomu, aby poskytla Rusku vojenské letecké zbrane, techniku, muníciu a na ukrajinskom bojisku testovala svoje najnovšie vojenské zbrane. Hoci v podstate Čína je aj tak tylom pre Rusko, nakoľko Peking dodáva Kremľu digitálne technológie, pomáha mu obchádzať sankcie, nakupuje ropné látky a politicky a diplomaticky podporuje Putina. Ukrajinská vláda má veľa dôkazov o tom, že ČĽR aktívne podporuje Rusko technológiami.
  • Ak sa Čína predsa len rozhodne poskytnúť Kremľu leteckú podporu, pre USA to bude znamenať prekročenie všetkých červených hraníc, po ktorých sa môže spustiť sankčný boj medzi Západom a Pekingom a nárast geopolitického napätia v globálnych rozmeroch. Ďalšie zhoršenie regionálnej situácie je okolo Iránu, ktorý sa za pomoci Ruska priblížil k vytvoreniu jadrových zbraní, nakoľko Teherán získal všetky nevyhnutné technológie na obohatenie uránu a výrobu zbraní hromadného ničenia. Je to priama hrozba pre bezpečnosť Izraela, ktorý s pomocou USA bude preventívne konať.
  • V Číne chápu, že ich mierový plán pravdepodobne nezíska podporu medzi západnými hráčmi a predovšetkým na Ukrajine. Nakoľko západní partneri už pochopili všetky hrozby a riziká a budú ešte hlbšie zapojení do podpory Ukrajiny, aby Rusko túto vojnu nevyhralo. Hlavným cieľom Mníchovskej konferencie je, aby Rusko túto vojnu nevyhralo. A strategickým kontextom vyhlásení lídrov G7 je nedopustiť ďalšie porušenie medzinárodných humanitárnych práv a suverenity krajín (myslí sa tým Čína).
  • Je pravdepodobné, že Čína sa zapojí do zabezpečenia vojenskej podpory Ruska. V prvom rade to bude robiť s pomocou Severnej Kórey alebo Iránu, aby tak v Euroázii zintenzívnila konkurenciu s USA. Lebo čím dlhšie budú USA zapojené do východnej Európy, tým menej budú mať zdrojov a času na to, aby venovali pozornosť Číne v Ázijsko-Tichooceánskom regióne.
  • Záver je taký, že Čína vidí rusko-ukrajinský konflikt ako súčasť svojho geopolitického boja s USA o vplyv v Euroázii. Pritom Ukrajina je nástrojom v rukách USA a Rusko – nástrojom vplyvu Číny. Pomocou svojich mierových iniciatív chce Čína spraviť závislé aj Rusko a spraviť si z neho oslabené územie so zdrojmi pre jej ekonomický rast. ČÍNA nemôže zlomiť palicu nad poskytnutím pomoci Ruskej federácii, aby namiesto ruského víťazstva nedošlo k rozpadu Ruskej federácie a samotný Peking sa tak nedostal pod ekonomické embargo západu (EÚ a USA) a nestal sa vyvrheľskou krajinou. Ak západ preruší obchodno-ekonomické vzťahy s ČĽR, jej ekonomika sa rozpadne a v Ázii to vyvolá gigantickú krízu.
  • Bude veľmi zaujímavé si pozrieť záverečný mierový dokument, ktorý Čína predloží Rusku a Ukrajine s cieľom ukončiť vojnu a sadnúť si za rokovací stôl. Ak tento čínsky plán bude príliš zodpovedať ruským záujmom, Ukrajina ho nebude brať vážne. Podľa všetkého, reakcia USA na posledné kroky takzvanej osi autoritatívnych krajín „RUSKO-IRÁN-ČÍNA“ nedáva veľké šance na akékoľvek rokovania alebo dialógy o mieri, keďže v r. 2023 sa každá zo strán konfliktu bude snažiť na bojisku prelomiť odpor svojho nepriateľa.