Maďarsko na počiatku júla prevzalo predsedníctvo v Európskej rade EÚ. Vybralo si aj heslo, ktoré charakterizuje pokračujúci úpadok Európskej únie. Ak upadáte, musí to byť vždy v porovnaní s niekým alebo s niečím, čo predtým bolo lepšie, inak by ste predsa neupadali.
Maďarsko dáva jasne najavo, že EÚ je v problémoch, čo vedia všetci, ale ponúka vypracovanie receptu na nápravu. Maďarský minister pre európske záležitosti János Bóka vyhlásil, že „Maďarsko sa bude usilovať o riešenie skutočných problémov EÚ“. Rozhodlo sa zvoliť si pre svoje predsedníctvo slogan „Urobme Európu opäť veľkou“ (Make Europe Great Again). Je to vlastne plagiát z prvej prezidentskej kampane Donalda Trumpa, ktorý navyše zdôrazňoval známe heslo „America First“, čiže americké záujmy budú stáť na prvom mieste, čo sa dalo interpretovať aj tak, že Amerika bude opäť najväčšia.
Nástrojmi na liečbu, ktorú Maďarsko navrhuje, sú ale stereotypné a dlhodobo sa opakujúce: prioritami bude podľa maďarských predstaviteľov boj proti nelegálnej migrácii a posilnenie konkurencieschopnosti Únie. Tu si však Maďarsko trochu nekriticky fandí, pretože jeho agenda bude v prvej polovici polročného obdobia dosť obmedzená. V dôsledku júnových volieb do Európskeho parlamentu bude ešte prebiehať zápas o výmeny na kľúčových unijných postoch.
Prvý lapsus: Orbánov výlet do Moskvy
Maďarsko však tichou cestou do svojej agendy pridalo aj niečo ďalšie, čo by sa v civilnom živote považovalo prinajmenšom za nevychovanosť. Jej premiér sa vydal do Moskvy (po predchádzajúcej nepoctivej návšteve Kyjeva) a de facto sa ponúkol ako sprostredkovateľ mierového riešenia medzi Ruskom a Ukrajinou. Podstatné je, že do Moskvy pricestoval nielen ako premiér členského štátu EÚ a ako premiér krajiny, ktorá spolu so Slovenskom patrí k hlavným „sympatizantom“ s okupáciou Krymu a východnej Ukrajiny, ale že tam prišiel ako predseda vlády predsedníckej krajiny EÚ a mohol tak hovoriť „akoby“ menom Európskej únie. Tá mu však na to neudelila nijaké poverenie.
Maďarský „muftí“ je premiérom suverénneho štátu jedného spoločenstva, ktoré má v svojich husto posplietaných legislatívnych sieťach zakotvené aj dva základné princípy: supranacionalizmus (nadnárodný model) a subsidiaritu (niektoré otázky si môžu a musia členovia riešiť na národnej úrovni). Znamená to, že členské štáty nemôžu byť úplne „suverénne“ v supranacionálnej sfére, tu svoje právomoci presúvajú do Bruselu, inú problematiku si riešia samy. Vstupom do EÚ sa k takému prístupu k problematike štáty zaväzujú, miera, rozsah a kvalita supranacionality, ktorá je inak zdrojom neustálych kontroverzií, sa dá upravovať a posúvať. Tento princíp je inak stále riešeným a nevyriešeným, obávam sa dokonca, že aj neriešiteľným problémom EÚ. Na prvom mieste v oblasti zahraničnej politiky, nehovoriac o tej bezpečnostnej a obrannej.
Supranacionalita je aj výdatným zdrojom pre rast nacionalizmu: sme „hrdý“ národ, nenecháme si „diktovať“ z Bruselu, máme ako „malí“ právo postaviť sa proti „veľkým“, Brusel nás „utláča“, atď. Najmä nacionalizmu historicky naklonené štáty sa stavajú do tejto hrdinskej pózy ochrancov záujmov národa. Jeden tzv. „veľký“ národ v rámci EÚ – Veľká Británia – z tohto spoločenstva dokonca vystúpil procedúrou zvanou brexit a dal tak návod pre podobné špekulácie o „czechxite“, „polxite“ a iným.
Je zaujímavé, a vlastne ani nie, že počas prístupových rokovaní do EÚ krajiny bývalej stredovýchodnej a juhovýchodnej Európy podpíšu všetko možné aj nemožné, aby sa do EÚ dostali. Akonáhle sa im to podarí a majú zaistené eurofondy, začnú sa sťažovať na „jarmo“ Bruselu. Vo veci eurobyrokracie nepochybne oprávnene. Len nedočkavo čakám na prvého slovenského patriota, ktorý po habsburskom precedense nazve EÚ „žalárom národov“. Fico si to zatiaľ netrúfne, až taký hlúpy nie je, nechal by tú špinavú prácu na niekoho iného, aj by ho za to karhal.
Absurdita Orbánovho uzmierovania sa s Kremľom
Ponuka Orbána sprostredkovať „mier“ medzi Ruskom a Ukrajinou je rovnako smiešna, ako keby počas druhej svetovej vojny sa ponúkli sprostredkovať mier medzi spojencami a Nemeckom napr. Bulharsko alebo Portugalsko. Orbán nevyzýva Moskvu, aby vypratala okupovaný Krym, aby prestala bombardovať ostatnú Ukrajinu, aby dekolonizovala jej východ a juh a stiahla odtade svoje vojská. Stavia sa dokonca proti ekonomickým sankciám proti Rusku. Navštívil ako premiér predsedníckej krajiny EÚ prezidenta štátu, ktorý vojnu vedie a môže utrpenie Ukrajincov okamžite zastaviť, to by ale Putin ako medzinárodne klasifikovaný zločinec musel obetovať sám seba a svoju vojensko-oligarchickú kľuku.
Orbán môže dokonca pozvať recipročne Putina do Budapešti, ale tam by ho musel nechať zadržať a vydať Medzinárodnému trestnému súdu do Haagu. No s orbánovským Maďarskom na čele EÚ svoj úpadok nezastaví.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik
- Izabela bola manželkou slávneho výrobcu šijacích strojov, jej tvár zrejme nosí Socha slobody
- Nikita Slovák: Vládna koalícia má plnú hlavu masla a premýšľa, ako vysvetliť voličom Ficovu dražobu
- K dlhšiemu a zdravšiemu životu vás privedie pravidlo piatich prstov, vraví doktor. Pozrite sa, o čo ide
- V Gruzínsku sa ruský neokolonializmus udržal. Protesty proti manipulácii volieb sú od počiatku bez šancí
- Rusko nasadzuje do bojov na Ukrajine aj vážne chorých vojakov. Dúfa, že infekčnou chorobou oslabí nepriateľa
- Pápež František sa nechce miešať do politiky, ale veľmi sa mu to nedarí. Robí to však šalamúnsky