Má Európa nového chorého muža a je ním skutočne Nemecko?

Ako o chorom mužovi Európy sa kedysi, ešte dlho pred prvou svetovou vojnou, hovorilo o Turecku. Inak tiež ako o chorom mužovi na Bospore. Týmto prívlastkom muža sa negatívne okrášlovala upadajúca sila a postupný rozklad Osmanskej ríše, hoci sa mala na mysli skôr jej bezpečnostná a vojenská sila. To sa po Turecku v Európe prihodilo aj iným krásavicám a dnes, na konci prvej štvrtiny 21. storočia, sa prstom ukazuje na zjednotené Nemecko a na jeho oslabujúcu sa hospodársku dimenziu.

Rozprávka, ktorá sa dala čakať

Zjednotené Nemecko kráčalo v úspešných ekonomických šľapajách bývalého Západného Nemecka a západná časť zjednoteného štátu obdivuhodne vstrebala tú krachujúcu východonemeckú, postavila ju na nohy a dodala toľko chýbajúcu nemeckú identitu. Na dlhý čas to vyzeralo na nový nemecký ekonomický zázrak, tentokrát po skončení studenej vojny. A ono sa to tak nejavilo iba cez ružové okuliare.

Ak si všimneme hrubého domáceho produktu, potom nám Spolková republika stále vychádza ako najsilnejšie hospodárstvo Európy a tretia najsilnejšia ekonomika na svete. V HDP na hlavu síce tento štát na prvej priečke neuvidíme, ale jeho sociálne-trhová ekonomika udržiava radového nemeckého občana na veľmi slušnej úrovni, ktorá je neporovnateľná s vysneným tatranským tigrom, ktorý už len slabo plieska ochabnutým chvostíkom.

Vďaka obchodnému prebytku sa táto krajina vypracovala na najväčšieho svetového vývozcu kapitálu a jedného z najväčších globálnych exportérov tovaru a služieb.

Samotná EÚ rátala donedávna (a zotrvačne ráta aj dodnes) s trvanlivosťou európskeho dvojzáprahu, v ktorom Nemecko zohráva úlohu hospodárskeho motora a o niečo slabšie Francúzsko vystupuje – najmä po brexite – ako šampión bezpečnosti a obrany na kontinente.

A zazvonil zvonec a rozprávke sa zdá byť… koniec!

V poslednej dobe sa však hospodárstvo SRN akosi zadrháva, na čo so skrytou škodoradostnosťou dnes upozorňujú významné francúzske periodiká, ktoré si nemeckého trápenia všimli. Francúzi sú voči ďalšiemu vývoju nemeckého hospodárstva dosť skeptickí, sú koniec koncov najdôležitejším obchodným partnerom Nemecka, objavili už aj troch hlavných vinníkov, ktorými sú slabá konjunktúra, dlhová brzda (Schuldenbremse) a prestarnutosť obyvateľstva. Na dlhovej brzde, čo je súbor niekoľkých federálnych a takisto krajinských zákonov proti zadlžovaniu, však kancelár O. Scholz zanovito trvá.

Les Echoch, najväšie francúzske hospodárske periodikum, niečo na spôsob britských Financial Times, tvrdí, že „Nemecko sa nachádza v hlbokej kríze“. A polohumorne pokračuje tým, že sa to netýka iba výsledkov nemeckého mužstva na futbalových majstrovstvách Európy, ale že „krajine hrozí vážna recesia“.

Vo veľmi čítanom liste Le Monde sa zase dočítate, že „nemecké hospodárstvo sa rúti do krízy“. A Le Monde dodáva, že „Spolková republika je blízko tomu, aby sa ukázala ako chorý muž Európskej únie“. V príslušnom článku sa zvýrazňujú čierne čísla nemeckého priemyslu, a to napriek tomu, že vládnuca „semaforová trojkoalícia“ – SPD, FDP a zelení sa na začiatku júla dohodla na konjunktúrnych opatreniach. Okrem vyššie uvedenej trhovej brzdy je ďalšou príčinou stagnujúceho rastu starnúce obyvateľstvo, uvádza Le Monde. Z jeho neradostnej prognózy sa dozvieme, že situáciu vyostrujú závažné nezhody vo vládnej koalícii.

Pod kotol naložil aj ekonomický mesačník L’Usine nouvelle, ktorý sa spravidla venuje obchodnej a technologickej sfére a píše, že tiež v doteraz nedobytnej pevnosti nemeckého hospodárstva – v automobilovom priemysle – sa prejavujú výrazné trhliny.

V každom prípade je skutočnosťou, zhodnú sa všetky tri periodiká, že v druhom kvartáli sa hrubý domáci produkt v porovnaní s predošlým štvrťrokom znížil z 0, 2 % na 0, 1 %. To môže byť dobrou zvesťou pre protiúniové politické splašky na Slovensku, ale celková atmosféra v nemeckom hospodárstve nie je dobrou správou pre EÚ, Francúzsko a tým ani pre Slovensko.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

302