Kapustnica so žabími stehienkami aj slimačí kaviár. To boli tradičné jedlá našich predkov počas 40-dňového pôstu

Veľká noc sa tradične spája s údeninami, šalátom, koláčmi a bohato sa prehýbajúcimi stolmi pod pohostením pre rodinu aj šibačov. Áno, na Veľkonočnú nedeľu vskutku mohli ľudia začať v každej domácnosti hody, kedy sa koštovalo všetko, čo sa počas 40 dní pôstu pripravilo a vyúdilo. Veľkonočným sviatkom však predchádza pôst, ktorý sa v minulosti prísne dodržiaval. Čo však počas desiatok dní naši predkovia jedli?

Platil rovnako pre chudobných ako pre pánov. 40-dňový pôst, počas ktorého mohli naši predkovia zabudnúť na ružové šunky a voňavé klobásky, dodržiavali ľudia v minulosti naozaj striktne. Čo však celé štyri desiatky dní ľudia jedli?

Pravdou je, že ľudia v tomto čase nezostali celkom bez mäsa. Teda, ako sa to vezme… V dávnej minulosti totiž cirkev určila, že ryby a živočíchy, ktoré žijú vo vode, nie sú mäsom, a teda sa konzumovať mohli. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej tak bolo bežné, že počas pôstu sa v rodinách varila napríklad kapustinica so žabími stehnami, páni si zase pochutnávali na slimačom kaviári, chytali a jedli sa napríklad aj vydry, ktoré sú dnes ohrozeným druhom, a z nich sa pripravovali rôzne pokrmy.

Žabie stehienka boli počas pôstu povolené na rôzne spôsoby – ako súčasť polievky, varené aj pečené. Zdroj FOTO: archív red

Bežné však boli aj jedlá z obilnín, strukovín, zemiakov aj kapusty, robili sa kaše z pšena, pohánky, krúp, zemiakov aj strukovín. Do nich sa potom pridávali oleje, hríby, bryndza, tvaroh alebo kompót na osladenie.

Jednotlivé kraje varili počas pôstnych dní svoje typické jedlá. Na Dolnej Orave to bol napríklad papcúň, na Horehroní fučka a chamuľa, podbíjanka, spolkiňa, na Liptove gulaša, stredné Slovensko jedla počas pôstu zemiakovo-múčnu kašu. Tradičnými boli aj kyslé polievky z múky a kyslej kapusty, napríklad kyseľ, rosoľanka alebo jucha, ale aj polievky z čerstvých bylín – ďateliny, šťaveľa a žihľavy, ktoré sa ľuďom po dlhej zime žiadali. Obľúbené boli aj plnené pirohy, ktoré sa nazývali dedele, perky alebo ľaľušky, na stoloch nechýbali zeleninové a strukovinové rezne a fašírky.

Počas pôstu sa varili rôzne kaše aj polievky s čerstvými bylinkami. Zdroj FOTO: pixabay.com

Veľkonočný týždeň, ktorý ukončuje pôst, vrcholil Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom a Bielou sobotou. Veľkonočná nedeľa potom začínala už honosnejšími jedlami, kedy chcel každý ochutnať, čo a ako sa podarilo počas 40-dňového pôstu vyúdiť.

Recept na dávnu rybu našich predkov:

POTREBUJETE: 1 ryba, biele víno, 3 lyžice octu, 2 jablká, 1 cibuľa, zázvor, mleté čierne korenie, soľ, šafran

POSTUP: Rybu očistíme a umyjeme, jablká, cibuľu a zázvor ošúpeme a pokrájame na kúsky. Do hrnca vložíme rybu, zalejeme bielym vínom, do ktorého sme priliali ocot a dáme variť. Keď začne víno vrieť, pridáme pokrájané jablká, cibuľu, zázvor, dochutíme korením, soľou a šafranom a necháme povariť. Uvarenú rybu vyberieme, omáčku scedíme a napokon ňu naservírovanú rybu polejeme.

1 171