Človek, ktorý nenápadne menil svet. Krátko pred Vianocami odišiel na druhý breh Norman Podhoretz

Mnoho ľudí zastáva názor, že jedna osobnosť, nehovoriac o časopise, knihe alebo idei, nemôže zmeniť svet. S tým sa dá, samozrejme, polemizovať.

Ale určite sa dosiahne zhoda v tom, že máme osobnosti, časopisy, knihy alebo idey, ktoré pomáhali meniť svet nielen v minulosti, ale – veselo alebo smutne, verejne alebo potajomky, slávne alebo neslávne – pokračujú v tom aj v dnešnom globálnom svete.

Lakmusový papierik pre najvplyvnejšie hviezdy súčasného sveta

Od počiatku 21. storočia sa americký časopis Prospekt, niekedy v spolupráci s ešte známejším časopisom Foreign Policy, začal venovať prieskumu svetovej verejnej mienky za každý rok, kde respondenti z príslušného prostredia na celom svete (po anglicky sa predsa číta všade) dávali svoje tipy na status najvplyvnejších osobností v najrôznejších sférach činnosti vrátane ekonomiky, obchodu, vynálezcovstva, politiky či politickej literatúry. Vzorec postupu bol jednoduchý. Časopis ponúkol 50 všeobecne známych osobností a hlasujúci ich mohli, ale nemuseli uviesť a dodali svoje voľby. Výsledná stovka „naj“ sa potom každoročne objavovala v rebríčku superhviezd. V doterajších zverejneniach sa už dávnejšie objavil za Čechov Václav Havel, za Slovákov Pavol Demeš. Pre týchto dvoch, nepochybne, prišli hlasy najmä zo Severnej Ameriky a z Európy. Inak len tak náhodne narazíme na známe mená ako Francis Fukuyama, Alexej Navaľnyj, ale aj Vladimír Putin, Su Ťin Aunová, Ayaan Hirsi Aliová, Jeffrey Sachs, Ahmed Rašíd, Bernhard-Henry-Lévy, Bernard Lewis, Loretta Lynchová, Fareed Zakaria, Mario Vargas Llosa… a desiatky a desiatky ďalších, často ázijských, afrických a nám málo známych ľudí.

Meno Norman Podhoretz v štatistikách chýba

V jeho prípade ide o osobnosť, ktorá veľmi nechcela vyčnievať, a keď už, tak nenápadne ako poradca či našepkávač na slnku médií žiariacich amerických politikov alebo ako vydavateľ časopisu Commentary, aj keď napísal niekoľko bestsellerových kníh a množstvo článkov a štúdií k súčasnému politickému dianiu. Bol totiž beznádejne konzervatívny, priam „paleokonzervatívny“ a narobil si množstvo nepriateľov na liberálnom aj ľavicovom fronte spoločnosti. V každom prípade zo svojho newyorkského intelektuálneho zázemia pomáhal riadiť a usmerňovať politické debaty v celom západnom svete aj za jeho hranicami.

V časopise Commentary, ktorý viedol tridsaťpäť rokov, predstavoval Podhoretz spočiatku až direktívny hlas proti americkej a svetovej stalinskej ľavici spomedzi intelektuálov. To bol aj jeden z dôvodov, prečo od liberálnej demokracie prešiel nakoniec k neokonzervatívcom a posunul jednu celú sekciu amerického myslenia politicky k Republikánskej strane. Jednoznačne mu patrí zásluha za víťazstvo Západu v studenej vojne tým, že burcoval americkú odbornú mienku v zápase proti modernému morálnemu bankrotu politického liberalizmu. Rád sa túlal po výletoch dejinami 20. storočia a načrtával paralely so súčasným vývojom. Závislosť sveta od moci, sily a nespútanej autority sa nezmenil, dnešná demokracia je podľa neho v skutočnosti len mladý a neskúsený konkurenčný podnik, ktorý si politický spoločenský pohyb určil ako vrchol možného záveru.

Štvrtá svetová vojna

Vo svojej provokatívnej eseji „Štvrtá svetová vojna: dlhý boj proti islamofašizmu“ (World War IV: The Long Struggle against Islofascism) vydanej v septembri 2004 v Commentary, Podhoretz argumentuje, že štvrtá svetová vojna (po tej prvej, druhej a studenej) už prebieha a za jej symbolický začiatok považuje – ako inak – 11. september 2001. Radikálny islamizmus ako baranidlo svetového terorizmu útočí na západné demokracie inak ako nacistické Nemecko alebo komunistický Sovietsky zväz (Rusko). Atakuje nás, píše Podhoretz, na našej vlastnej pôde. Dvadsať rokov po vydaní tohto esejistického varovania a po skúsenostiach, akými sú 7. október 2023 v Izraeli, krvavé útoky islamistov v západnej Európe, v USA a najnovšie aj v Austrálii, nemožno Podhoretzovi uprieť výrazný prorocký talent. Stal sa šedou eminenciou prezidenta G. W. Busha, ktorý mu udelil Medailu slobody, najvyššie civilné vyznamenanie v USA. Zapojil sa do prudkej polemiky o charaktere pripravovanej vojny proti Iraku, ktorá prebiehala na stránkach kultúrno-politických amerických časopisov a rozdelila amerických intelektuálov na dva nezmieriteľné tábory v spore o to, či vojna proti Iraku je „spravodlivá“ alebo „nespravodlivá“.

Podhoretz do konca aktívneho života (zomrel 16. decembra 2025), tvrdo vystupoval proti „zavádzaniu“, „prekrucovaniu“ a „výslovným klamstvám“, ktoré sa spájajú s vojnou v Iraku.

413