Dnes má meniny: Rastislav
Vianoce sú bezpochyby najkrajším a najočakávanejším sviatkom v roku. Naši predkovia ich slávili s pokorou a skromnosťou. Aké jedlá pripravovali a prečo im visel stromček zo stropu? O tom, ako vyzerali vianočné sviatky kedysi, porozprávala etnologička Katarína Nádaská.
Tradičným symbolom Vianoc je v našej krajine vianočný stromček. Odkiaľ k nám prišiel?
Pred stromčekom býval hlavným symbolom Vianoc na Slovensku betlehem, ktorého tradícia pochádza zo 16. storočia. Išlo o živé betlehemy na námestiach. Jozef II. zrušil verejné cirkevné akcie a tým aj verejné betlehemy, a tak si ch ľudia začali vyrábať doma z dostupných materiálov ako drevo, šúpolie či slama.
Stromček pochádza z nemeckých krajín a na Slovensku sa začal medzi obyčajnými ľuďmi objavovať až v 20. rokov 20. storočia. Išlo o oblasť východného Slovenska a Kysúc. Šľachtické rodiny poznali stromček už od konca 17. storočia. Stromčeky boli zdobené perníčkami, slamenými ozdobami alebo jaĺčkami. Až po 2. svetovej vojne sa začali používať kupované ozdoby zo skla. Jedna z legiend hovorí, že vianočný stromček vymyslel reformátor Martin Luther, ktorý sa prechádzal v zasneženom lese, a keď videl krásne malé stromčeky, tak sa rozhodol jeden postaviť svojej rodine práve na Vianoce.
A čo adventný kalendár?
Vznikol ako učebná pomôcka. Učiteľ vysvetľoval deťom, že o dvadsať dní budú Vianoce. Ony však nechápali, čo je to dvadsať dní, tak im pripravil pomôcku – zobral veľké koleso od voza a dal naň malé a veľké sviečky. Malé sviečky označovali dni v týždni a veľké počet nedieľ. Deti po príchode do školy vždy s učiteľom zapálili jednu sviečku, aby pochopili, kedy budú Vianoce. Neskôr sa tento nápad zjednodušil na štyri sviečky. No a adventný kalendár? Ten má asi 30 – 40 rokov. Je určený pre deti a je to vlastne moderný variant pôvodného adventného venca.
Dnes si pred Vianocami posielame sms správy alebo emaily. Ako si vinšovali naši predkovia?
Vianočné vinše sa šírili ústne. Ľudia verili, že ak si niečo dobré povedia, tak sa im to dobro vráti. Preto chodili z domu do domu koledníci. Vianočné pohľadnice vznikli náhodou v Anglicku koncom 19. storočia. Jeden maliar namaľoval obrázok s vianočnou tematiku a na druhú stranu napísal kamarátovi prianie a túto kartičku poslal. Kedysi sa posielali nádherné, ručne maľované pohľadnice a jedna rodina dostala aj 30 pohľadníc.
Naši predkovia prežívali Vianoce v skromnosti. Vianoce neboli o darčekoch…
Kedysi ľudia prežívali Vianoce duchovnejšie. Darčeky boli veľmi skromné a jednoduché. Napríklad v 30. rokoch dostalo sedem detí jednu mandarínku a každé dieťa dostalo po mesiačiku. Išlo o exotické ovocie, ktoré bolo veľmi drahé. Darčeky si vyrábali, prevažovali drevené hračky, šité bábiky. Dôležité bolo, že sa stretla celá rodina.
Ako vyzeral Štedrý deň u našich predkov?
Na Štedrý deň muselo byť všetko pripravené do východu slnka. Ženy varili už skoro po polnoci, aby stihli upiecť vianočný chlieb, poupratovali a vyzdobili stromček, ktorý, mimochodom, nestál na zemi, ale visel zo stropu. Bolo to preto, lebo v dome bolo málo miesta. Muži pripravili drevo, naťahali vodu zo studne. O 17. hodine, keď vyšla hviezda, si rodina sadla k štedrovečernému stolu. Nechýbali koledníci a večerná omša.
Čo sa týka jedla – v rôznych regiónoch pripravovali ľudia rôzne jedlá. Vianočnou polievkou bola zväčša kapustnica, pretože kapusta sa tlačila do sudov takmer na celom Slovensku. Na Záhorí sa varila hustá fazuľová polievka so širokými rezancami, na juhu Slovenska rybacia polievka, na východe to bola mačanka. Ďalej to boli ryby, sladké pirohy, šúľance, bobaľky, opekance. Ježiškova kašička bola napríklad biela krupicová kaša, ktorá sa varila ako slávnostné jedlo na hornej Nitre. Chov kaprov na vyprážanie prišiel k nám až po roku 1948, keď sa k moci dostali komunisti. Štedrá večera neoznačovala druh jedál, ale ich počet. Ľudia verili, že čím viac chodov pripravia, tým sa budú mať lepšie. Ľudia sa však neprejedali, z každého jedla mali len pár lyžičiek.
- Táto zima sa v rusko-ukrajinskej vojne stáva technologickým súbojom dronov a rakiet dlhého doletu
- Nikita Slovák: Svet sa pohol. Tí, čo ešte nedávno tvrdili, že nastal koniec dejín, sa kruto mýlili
- Ruština sa v Európe stiahla do úzadia, inak povedané – vyhnali sme ju z povinne jazykových škôl. Je aj nie je to škoda
- Moc bezmocných. Tak nejako vyznievajú závery bývalých svetových velikánov z parížskeho rokovania o Ukrajine
- Nebola to práve invázia, iba výberový vojenský zásah. Zvrhnutie prezidenta Madura viselo vo vzduchu už týždne
- Osvojiť si angličtinu ľahko a rýchlo znamená nenaučiť sa ju nikdy. Ako budeme na Slovensku hovoriť po anglicky v roku 2026
