V prvom rade treba povedať, že Európsky parlament (EP) iba radí, nerozhoduje. Po roku preťahovania sa tam či onam sa poslanci EP nie veľmi výraznou väčšinou 10. apríla rozhodli schváliť kompromisnú rezolúciu vo veci azylovej politiky: Ako ďalej s imigráciou, ktorá sa po tých najkrízovejších rokoch (2015 – 2016) opäť začína hlásiť o slovo?
Človek sa tu nemusí vydávať za intelektuálnych kuvikov, akými boli R. Kipling (empirický realista), O. Spengler (kapitulujúci depresivista) alebo A. Toynbee (vytriezvený optimista). Zaručené predpovede o konci sveta a západnej civilizácie sme tu mali už stáročia predtým, netreba čítať iba proroctvá psychotronických a telepatických veštcov alebo senzibilov ako Sibylla, „koncosvetabijca“ Nostradamus a iní. To za vás spravia ultrakatalizmickí západní politici ako Holanďan Geert Wilders (trochu mu dávam za pravdu).
Iste, prežili sme inkvizíciu, Tatárov i Turkov, vlny morových rán, španielsku chrípku, porazili sme nacizmus aj boľševizmus a jeho rôzne varianty, prečo by sme nemali prežiť aj „farebný imigrantizmus“?
Princípom EÚ ostáva sporná solidarita. Dokedy?
Podľa rady väčšiny hlasujúcich poslancov v EP má „EÚ-dvadsaťsedmička“ pomôcť najviac postihnutým štátom rozvojového sveta afrického a ázijského kontinentu. Ako chce pomôcť? Tak v tomto už EÚ niekoľkokrát zmenila názor od absurdných prerozdeľovacích kvót, cez navrhované finančné penále pre krajiny, ktoré túto matematickú utečeneckú distribúciu odmietajú, až po súčasné rozhodnutie EP (adresátom je Európska komisia).
EP v najnovšom výtvore dáva kompromisne na vybratie. Kvóta na prijatie migrantov a tresty za ich odmietnutie už nie sú explicitne stanovené. Môžete si vybrať: Prijať adekvátny počet imigrantov na svoje územie a odbremeniť najviac postihnuté štáty EÚ ako Grécko či Taliansko. Existuje ale aj možnosť vykúpiť sa peňažným príspevkom alebo „technickým riešením“. Hlavná obeť (i)legálneho prisťahovalectva, Turecko, nie je a asi nikdy nebude v EÚ. Môže ale Brusel vydierať tým, že zabudne zatvoriť brány pre „ilegálov“ a pustí milióny z nich do útrob Európy. Nie do Ruska po Ural alebo na Ukrajinu, odtade ľudia tiež utekajú, tým smerom nie. Kam? Hádajte.
Len tak bokom, Slovensko sa nachádza na jednom z tých najostatnejších miest, kam by sa chceli zúbožení mimoeurópania bez štátnej identifikácie (je zvláštne, že doklad o totožnosti stratili, ale mobily s adresami príbuzných si strážia) presťahovať.
Kam teraz pôjdu?
Keby som chcel byť ironický, tak Slovensku nehrozí, že by do neho vtrhli masy otrocky pracujúcich nezamestnaných Kanaďanov, bývalých kolónií ako Singapúr a Nový Zéland, občanov Emirátov, Japonska, Saudskej Arábie, Rovníkovej Afriky alebo stredoamerickej Kostariky. Mimochodom, v Rovníkovej Afrike (zakázala zoštátniť, t. j. nechať skorumpovať a rozkradnúť svoje ropné bohatstvo) po Európe netúžia – t. j. po Európe od Portugalska po hranicu medzi EÚ a líniou k východnej Európe. Skôr opäť narastajúcou krivkou hrozí imigračný nápor z krajín, ktoré sú suverénne, nezávislé a hrdé. Či už to je Bangladéš, Somálsko, Irán, suverénne arabské krajiny Stredného východu. Doma si to nedokázali zariadiť po svojom, tak nás prišli, kulantne povedané, „vyjedať“. Európsky parlament euroobčanom svojou politikou (a to si tento parlament úprimne vážim viac ako tie národné ľudové zastúpenia v jednotlivých členských štátoch „dvadsaťsedmičky“) dal aj nedal nádej. Kontrola imigrácie dostane nové pravidlá. Nebudem to rozoberať, detaily si nájdete aj na sociálnych sieťach. Osobne ale odporúčam oficiálne weby EÚ. Žiadne terno, nič špecificky vzrušujúce tam nenájdete. Skôr zahmlené diplomatické polopravdy, demagogické dezinformácie ale nie.
Azda najväčšou perlou x-tého vyjadrenia sa EÚ zastupovanej v tomto prípade Európskym parlamentom je mnohopohlavná formulácia „Členovia EÚ budú musieť akceptovať všeobecne uznávané normy, pre žiadateľov o azyl sa stanovia nové normy“.
Kruci, nie som si istý, či vo svojom stredno-pokročilom veku nepožiadam o politický azyl v ruskom Čeljabinsku alebo v sýrskom skanzene Aleppo, z ktorého ruské letectvo spravilo španielsku Guernicu. Alebo aj niekde na vidieku v Pakistane? Veď integrovať sa tam je hračka.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik
- Vyriešenie arabsko-izraelského konfliktu je posadnutosťou takmer všetkých amerických prezidentov po 2. svetovej vojne
- Prečo vo Švajčiarsku zakázali okrášľovať mešity minaretmi? Vláda bola za, občania v referende sa jej postavili
- Nikita Slovák: Hymna, ktorá nie je pre všetkých. Na génia primálo, ak berieme do úvahy skladateľský potenciál Slovenska
- Nikita Slovák: Prajem si, aby Ukrajina dosiahla čestný mier, aby mala Európa opäť silné slovo a Slovensko tolerantnú vládu
- Osamelým starkým darovali už takmer tristotisíc darčekov. Často sú dôkazom toho, že vianočné zázraky sa dejú
- Najväčší prezidenti USA v povojnovej dobe. Niektorí boli menší, niektorí veľkí, každý vám povie niečo iné. Ako dopadne Trump?