Bol jeden z 5 ľudí, ktorí utiekli z koncentráku v Auschwitze. Rudolf Vrba popísal zverstvá, ktoré tam nacisti vykonávali

Dňa 7. apríla 1944 sa z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau podarilo ujsť Slovákovi Rudolfovi Vrbovi a Alfrédovi Wetzlerovi. Správa, ktorú po úteku napísali, sa stala jedným z najdôležitejších dokumentov, ktoré informovali o nacistických koncentračných táboroch.

Rudolf Vrba sa pôvodným menom volal Walter Rosenberg. Narodil sa v roku 1924 v Topoľčanoch, jeho rodičia vlastnili parnú pílu v Jaklovciach (Gelnica). Keďže mal židovský pôvod, ako 15-ročného ho vylúčili z bratislavského gymnázia a musel ísť pracovať ako robotník. Nevzdal sa a doma v štúdiách pokračoval, učil sa aj angličtinu a ruštinu. Jeho mama považovala jeho záujem o angličtinu za výstredný, ale jeho záujem o ruštinu bol pre ňu taký znepokojivý, že s ním kvôli tomu navštívila doktora.

Ako 17-ročný sa pokúsil odísť do Anglicka, kde sa chcel pripojiť k československej armáde, ale dostal sa len do Budapešti, kde ho pohraničná stráž zbila a prehodila na slovenskú stranu hranice. Tam ho našli slovenskí žandári a odviedli ho do zberného tábora v Novákoch.

14. júna 1942 bol deportovaný do koncentráku Majdanek v Poľsku, o dva týždne neskôr bol odtiaľ poslaný do Osvienčimu. Po príchode mu vytetovali väzenské číslo 44070. Na tomto mieste bolo Vrbovou povinnosťou vykopávanie viac ako 100 000 tiel židov, ktorí zomreli alebo boli zabití, aby mohli byť spálení. 15. januára 1943 bol prevezený do Birkenau, ktorý niesol prívlastok tábor smrti. Vrba po príchode zistil, že v tábore je o šesť rokov starší Alfréd Wetzler, registrovaný ako väzeň číslo 29162. Alfréd pracoval v márnici, kde zaznamenával počty väzňov, ktorí zomreli v plynových komorách. Obaja si dôverovali a dohodli sa, že spolu utečú. Štyri dni sa ukrývali v jame tábora, potom sa v ukradnutom civilnom oblečení vydali k 133 km vzdialeným poľsko-slovenským hraniciam. Tie prekročili po 11 dňoch.

Rudolf Vrba bol iba druhý z piatich Židov, ktorým sa podarilo ujsť z koncentračného tábora v Auschwitze. Vďaka svojmu úteku vedel poskytnúť informácie o masových vraždách, ktoré sa tam počas holokaustu vykonávali. Tzv. Vrbova a Wetzlerova správa mala 32 strán (nadiktovali ju židovským predstaviteľom v Žiline v roku 1944) a je považovaná za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia. Hoci bolo uvoľnenie správy pre verejnosť kontroverzne pozdržané napriek masovému transportu 437 000 maďarských židov do Auschwitzu, ktoré začalo 15. mája 1944, bolo jej pripísané zachránenie mnohých životov.  

Vrba veril, že skoršie uverejnenie správy mohlo zachrániť viac ľudí. Tvrdil, že ak by maďarskí židia vedeli, že nebudú presídlení, ale zabití, mohli by sa rozhodnúť namiesto nastúpenia do vlakov smerujúcich do Auschwitzu pre útek alebo boj. 

Rudolf Vrba po vojne vyštudoval chémiu a biochémiu v Prahe, získal inžiniersky titul, neskôr doktorát a nakoniec titul kandidáta vied. V roku 1960 odišiel do Británie, kde pôsobil ako univerzitný profesor farmakológie a terapeutiky. Vo svojej práci sa špecializoval na neurológiu. Publikoval viac ako 50 vedeckých prác o chemických procesoch v mozgu, o cukrovke i rakovine.

Ďalšie významné udalosti, ktoré sa viažu k dnešnému dátumu:

• 529: Justián I. publikoval Codex Iustinianus
• 1348: založenie Karlovej univerzity v Prahe
• 1766: Rakúsko-uhorský cisár Jozef II. odovzdal verejnosti do užívania viedenský Práter, ktorý bol dovtedy poľovným revírom
• 1923: v americkom New Yorku sa uskutočnila prvá operácia mozgového nádoru pri lokálnom umŕtvení, ktorú vykonal neurochirurg Winfield Ney
• 1927:  v USA sa uskutočnilo prvé pokusné vysielanie televízie, v ktorom okrem monológu a piesne herca odznel aj prejav ministra obchodu Herberta Hoovera prenášaný z Washingtonu do New Yorku
• 1948: založenie Svetovej zdravotníckej organizácie
• 1983: prvý výstup z raketoplánu do otvoreného priestoru (počas misie STS-6)
• 2001: štart kozmickej sondy 2001 Mars Odyssey na prieskum planéty Mars