Boje na fronte sa zintenzívnili. Trumpov plán nateraz zlyháva, stretnutie Putina so Zelenským je v nedohľadne

Stretnutie lídrov znepriatelených krajín je nateraz v nedohľadne. Priznal to americký prezident Donald Trump, ktorý sa mier na Ukrajine snaží dojednať. Stretnutie medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom v najbližšej dobe neuskutoční. Obe strany majú podmienky, z ktorých nehodlá ani jedna strana ustúpiť. Rusko žiada, aby sa Ukrajina vzdala území, ktoré Rusko anektovalo v roku 2022 a ktoré získalo v aktuálnej vojne, tiež aby sa vzdala ambície vstúpiť do NATO. Naopak, Zelenskyj akékoľvek územné ústupky dôrazne odmieta a trvá na tom, že Ukrajina musí získať späť všetky svoje územia. Podľa CNN ale zároveň D. Trump varoval Moskvu, že ak vojnu nezastaví, mohlo by to mať pre Rusko vážne dôsledky. „Uvidíme, čo sa stane behom ďalšieho týždňa alebo dvoch. A v tej chvíli zasiahnem veľmi dôrazne,“ vyjadril sa americký prezident.

Masívne ruské útoky na infraštruktúru. Rusko zintenzívnilo svoje letecké útoky na ukrajinské mestá a infraštruktúru. V priebehu jedinej noci došlo k rozsiahlym náletom s použitím viac ako 500 dronov a desiatok rakiet. Tieto útoky cielili najmä na energetickú a plynárenskú infraštruktúru, čo viedlo k výpadkom prúdu pre vyše 100 000 domácností v regiónoch ako Poltava, Sumy a Černihiv. Terčom sa stali aj civilné objekty v Kyjeve, Charkove a Záporoží. Pri masívnom útoku na ukrajinskú metropolu ruská armáda útočila z niekoľkých smerov, pričom nad ránom mesto zasiahli balistické rakety, informuje The Kyiv Independent. Po útoku boli desiatky ľudí zranených a takmer dve desiatky mŕtvych vrátane niekoľkých detí.

Zintenzívnenie bojov na fronte. Na viacerých úsekoch frontovej línie došlo k eskalácii bojov. Ruské sily podľa správ dosiahli pokrok v okolí miest Kupiansk, Lyman a Pokrovsk. Zároveň sa objavili správy o ukrajinskom postupe v severnej časti Sumskej oblasti. Situácia na fronte je stále veľmi dynamická a prebiehajú tu ťažké boje, pričom obe strany sa snažia získať strategické výhody.

Na diplomatickom poli sa udiali dôležité stretnutia. Ruský prezident Putin odcestoval do Číny, kde sa zúčastnil bezpečnostného summitu. Na stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom obhajoval ruskú vojenskú operáciu a obviňoval Západ z eskalácie konfliktu. „Neustále pokusy Západu vtiahnuť Kyjev do NATO sú jednou z hlavných príčin ukrajinského konfliktu,“ vyjadril sa Putin podľa agentúry TASS. Na bezpečnostnom summite, který usporadúva čínský prezident Si Ťin-pching, se zišlo 20 svetových lídrov. Na druhej strane, ukrajinský prezident Zelenskyj vyhlásil, že Ukrajina plánuje „nové hlboké útoky“ v reakcii na ruské nálety na energetickú infraštruktúru. Tiež sa objavili správy, že Ukrajina zatkla podozrivého z vraždy bývalého ukrajinského politika Andrija Parubija.

Takto vyzerá detstvo, keď je tvojím susedom Rusko. Zdroj FOTO: UkraineWorld/Radio Liberty

Európa uvažuje o vytvorení nárazníkovej zóny na Ukrajine. Európska únia, pod vedením Ursuly von der Leyenovej, oznámila „celkom presné plány“ na vyslanie vojsk na Ukrajinu v rámci prípadnej mierovej misie, čo vyvoláva diskusie a reakcie v medzinárodnom spoločenstve. Európski diplomati hovoria o vytvorení nárazníkovej zóny medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá by mohla byť súčasťou mierovej dohody. Išlo by o o 40 kilometrov dlhý koridor, ktorý by bol strážený zahraničnými jednotkami. Nasadené tam môžu byť tisíce až desaťtisíce vojakov. Podľa portálu Politico by však tak masívne nasadení vojsk na Ukrajine mohlo znamenať oslabenie východného krídla NATO. Zriadenie vlastnej nárazníkovej zóny už dlhšie avizuje aj ruský prezident V. Putin. Nový balík vojenskej pomoci v hodnote 825 miliónov dolárov pre Ukrajinu oznámila aj americká administratíva. Zároveň Nemecko a Francúzsko zdôraznili, že sa pripravujú na dlhú vojnu, pričom vyjadrili podporu Ukrajine v oblasti protivzdušnej obrany.

280