Putin prekročil červenú čiaru. Japonsko už Rusku neuhýba

Tokio a Moskva sa dostávajú do ďalšieho vážneho diplomatického konfliktu. Dôvodom je Putinova návšteva Kurilských ostrovov, ktoré Japonsko považuje za svoje historické územie. Tentoraz však Tokio nereaguje iba diplomatickou formalitou.

Vladimir Putin 13. augusta osobne navštívil ostrov Iturup, ktorý Japonsko nazýva Etorofu a považuje ho za súčasť svojich takzvaných Severných teritórií.

Pre Moskvu je to ruské územie. Pre Tokio je to územie, na ktoré si Japonsko naďalej uplatňuje nárok. A japonská premiérka Sanae Takaichi dala Moskve najavo, že jej vláda sa s Putinovým gestom rozhodne nemieni zmieriť. Jej reakcia bola nezvyčajne ostrá. Putinovu návštevu označila za „absolútne neprijateľnú“ a Tokio následne predvolalo ruského veľvyslanca.

Putin vysiela signál, Japonsko ho prijalo

Putinova cesta nebola obyčajnou návštevou ruského regiónu. Kurilské ostrovy majú pre Moskvu obrovský strategický význam. Kontrolujú prístupy medzi Ochotským morom a Tichým oceánom a Rusko na nich dlhodobo udržiava vojenskú infraštruktúru.

Pre Tokio však ide o ešte citlivejšiu otázku.

Štyri južné ostrovy obsadil Sovietsky zväz na konci druhej svetovej vojny a Japonsko ich dodnes považuje za svoje územie. Spor sa nikdy nepodarilo definitívne vyriešiť a patrí medzi hlavné dôvody, prečo Rusko a Japonsko dodnes nemajú podpísanú formálnu mierovú zmluvu.

Putin teraz svojou osobnou návštevou vyslal svetu veľmi jasný obraz: Moskva považuje otázku za uzavretú a na územnom nároku Japonska nemieni ustupovať.

Lenže Tokio tentoraz odmieta hrať úlohu slabšieho partnera.

Japonsko už nechce iba protestovať

Diplomatická prestrelka sa v posledných dňoch ešte vystupňovala.

Po japonskej ostrej reakcii Moskva 18. augusta predvolala japonského veľvyslanca Akiru Muta. Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo vyjadrenia premiérky Takaichiovej a ministra zahraničných vecí Toshimitsua Motegiho za protiruské a opäť obhajovalo ruskú suverenitu nad ostrovmi. Moskva zároveň naznačila možnosť odvetných opatrení. Zatiaľ teda nejde o vzájomné odvolanie veľvyslancov.

Ale diplomatická eskalácia je zjavná: predvolávanie veľvyslancov, ostré protesty, vzájomné obviňovanie a hrozby odvetnými krokmi. A v prípade Japonska je dôležité ešte niečo.

Tokio už nie je to isté Japonsko ako pred dvadsiatimi rokmi.

Japonsko sa mení

Ruská invázia na Ukrajinu zásadne zmenila bezpečnostné uvažovanie v Japonsku. Tokio sa čoraz viac približuje k Spojeným štátom a svojim bezpečnostným partnerom. Posilňuje obranné kapacity a čoraz otvorenejšie hovorí o hrozbách, ktoré predstavujú Čína, Rusko a Severná Kórea. A Moskva to dobre vie.

Putinova návšteva Kuril preto môže byť vnímaná nielen ako demonštrácia ruskej suverenity, ale aj ako odkaz Japonsku: „Poznáme vaše hranice a vieme, kam až môžeme zájsť.“

Lenže Tokio odpovedá: „Svoje hranice poznáme tiež. A svojho územného nároku sa nevzdáme.“

A Putin si vybral veľmi citlivý dátum

Na celej veci je ešte jeden mimoriadne symbolický moment.

Putin navštívil Iturup len dva dni pred japonským pripomenutím 81. výročia konca druhej svetovej vojny. Pre krajinu, ktorá si veľmi silno pripomína vojnové obete a udalosti z roku 1945, je návšteva ruského prezidenta na spornom území práve v tomto období mimoriadne citlivá.

Pre Moskvu to môže byť náhoda. Pre Tokio to však pôsobí ako ďalšie demonštratívne gesto.

A práve preto bola reakcia japonskej vlády taká ostrá.

Moskva môže zistiť, že si vybrala nesprávneho protivníka

Rusko je zvyknuté používať tvrdú diplomaciu, vojenské gestá a politiku hotových faktov. Lenže Japonsko nie je krajina, ktorú možno jednoducho zastrašiť. Je to jedna z najvyspelejších ekonomík sveta, technologická veľmoc a zároveň kľúčový bezpečnostný partner Spojených štátov v Indo-Pacifiku.

A predovšetkým má historickú pamäť.

Pre Japonsko nie sú Kurily iba štyri malé ostrovy niekde na ďalekom severe. Sú symbolom územného sporu, ktorý pretrval viac než osemdesiat rokov. Preto Putinova návšteva nevyzerá v Tokiu ako obyčajná cesta ruského prezidenta. Vyzerá ako demonstrácia sily priamo pred japonskými dverami.

A Takaichi teraz ukazuje, že Japonsko už nemá záujem iba ticho protestovať.

Washington stojí za Tokiom

Pre Moskvu môže byť ešte nepríjemnejšie, že v tomto spore nestojí Japonsko úplne samo. Spojené štáty po Putinovej návšteve opätovne potvrdili podporu japonskému postoju k sporným ostrovom.

To je pre Rusko dôležitý geopolitický signál. Pretože prípadný konflikt okolo Kurilských ostrovov nie je iba konfliktom medzi Moskvou a Tokiom. Je to otázka, ktorá sa dotýka celého bezpečnostného usporiadania v Tichomorí.

Rusko možno narazilo na Japonsko, ktoré už neuhne.

Moskva môže predvolávať veľvyslancov, hovoriť o „historických výsledkoch druhej svetovej vojny“ a vyhrážať sa odvetou. Ale tým sa spor nevyrieši. Putin možno chcel svojou návštevou ukázať, že Rusko je na Kurilách pánom.

Japonsko mu teraz ukazuje niečo iné: že prítomnosť ruskej vlajky na ostrovoch ešte neznamená, že Tokio zabudlo, komu ich považuje za patriace.

A práve v tom je dnešná kríza taká nebezpečná. Pretože nejde iba o štyri ostrovy. Ide o otázku, či môže veľmoc silou, vojenskou kontrolou a desaťročiami faktickej správy jednoducho rozhodnúť, že územný spor už neexistuje.

Japonsko teraz Moskve odpovedá, že nie.

A ak bude Putin pokračovať v politike „hotovej veci“, môže veľmi ľahko zistiť, že tentoraz narazil na krajinu, ktorá mu už odmieta ustupovať. Japonsko si totiž nenechá skákať po hlave. A Kurily sú pre Tokio otázkou suverenity, historickej pamäti a národnej hrdosti — nie vyjednávacieho žetónu. Možno práve preto je Putinova návšteva taká dôležitá. Nie preto, že by rozhodla spor o Kurily.

Ale preto, že ukázala, ako ďaleko je dnes Moskva ochotná zájsť — a ako pevne je Tokio pripravené povedať „dosť“.