Svet čaká revolučné prezbrojenie. Konflikty na Ukrajine a v Zálive zmenili zbraňovú techniku vedenia vojny

Nasadenie dronov v oboch vojnách uvedených v titulku si vynútili nákladné obranné výpočty. To sa týka najmä vojny na Strednom východe, ktorá lezie americkej strane do peňazí. USA s tým nepochybne museli počítať, drony sa používajú už peknú radu rokov, ale ich masívne nasadenie je klasickou veľkou výzvou pre vojenských stratégov.

Z doterajších skúseností je zrejmé, že nič neženie dopredu maximálnu mobilizáciu vojenských technológií tak ako vojny. Štáty do tejto oblasti investujú obrovské peniaze a zamestnávajú najlepšie mozgy, aj tie civilné.

Drony sú lacné a vynútili si nákladné obranné výpočty

Povaha vzdušnej vojny na Strednom východe sa mení pred našimi očami – ak ten konflikt len trochu sledujeme – a ozbrojené sily USA sú nútené rýchlo sa prispôsobiť hrozbám, ktoré spochybňujú desaťročia ich obrannej doktríny. Do súkolia nového vedenia vojny sa dostávajú aj ďalšie štáty, už nie iba Izrael. Spojené arabské emiráty uprostred minulého týždňa oznámili, že jeho protivzdušná obrana sa zapojila do akcií proti masívnym koordinovaným útokom z Iránu, ktorý čítal deväť balistických rakiet a tridsaťpäť bezpilotných vzdušných prostriedkov. S raketami to nebolo také zložité, osem z nich protivzdušná obrana zachytila a jedna sa neškodne zrútila do mora, ale likvidácia dronov sa ukázala ako zložitejšia. Dvadsaťšesť dronov sa podarilo zničiť, ale deväť preniklo obranným dáždnikom a zrútilo sa na územie ´Emirátov´.

Tento aritmetický výpočet len ilustruje zásadný posun v modernom vedení vojenstva a pripomína bezradnosť, s akou sa ruskí stratégovia boria s ukrajinskými dronovými útokmi, ktorým sa nevedia efektívne brániť a ktoré prenikajú až tisíce kilometrov za hranice najväčšieho impéria. Plánovači Pentagónu čelia rovnakému problému, ale v oveľa citlivejšej časti sveta. Arabská ropa sa dá ťažšie nahradiť ako tá ruská.

Tradičné balistické rakety nie sú takým tvrdým orieškom ako drony. Napriek svojmu deštruktívnemu potenciálu sledujú predvídateľné dráhy. Lietajú vysoko a rýchlo, takže sú relatívne ľahkým cieľom pre moderné americké obranné systémy ako Patriot alebo systém THAAD (Terminal High Attitude Area Defense). Antirakety tohto typu boli navrhnuté presne pre odvracanie takých hrozieb a ukázali sa ako celkom efektívne.

Bezpilotné lietadlá, to je iná káva

Podľa vyjadrenia odborníkov tieto „malé hračky“ lietajú veľmi nízko a pomaly, pričom často nalietavajú v rojoch, čím dokážu zahltiť detekčné systémy orientované skôr na hrozby z väčších výšok. Rusko platí za túto zbraň ohromnú cenu, a to ešte Ukrajinci neútočia – na rozdiel od Rusov – na civilné objekty. Pre Američanov začína byť táto cena za túto hrozbu tiež vysoká. Najprv iránsky dron prenikol protivzdušnou obranou, zasiahol taktické operačné stredisko v Kuvajte a zabil šesť amerických príslušníkov služby a niekoľko ich zranil. Tento útok – a nebol jediný – ukázal, že tu už ide nielen o teoretickú obavu, ale o smrteľnú realitu pre tisícky amerických vojakov rozmiestnených v regióne. A život amerického vojaka má, aj s ohľadom na verejnú mienku v USA, neporovnateľne vyššiu cenu ako život vojaka ruskej armády.

Ďalšou kapitolou sú náklady. Jediná stíhacia raketa môže stáť státisíce aj viac dolárov (USD), aj keď výrobné náklady sa budú zrejme rýchlo znižovať, pričom drony stoja často zlomok tejto ceny, môžu ich vyrábať vo veľkých kvantách, prichádzajú vo vlnách a dezorientujú obranu. Zostrelenie dvadsiatky lacných dronov dvadsiatimi drahými raketami sa síce môže podariť, ale finančne je to náročná stratégia. Tá doterajšia sa sústredila na klasické moderné typy ako tanky, lietadlá, ponorky, bojové plavidlá alebo rakety. Drony predstavujú nové ohrozenie a americkí vojenskí plánovači naznačili (detaily neprezradili) vývoj tzv. vrstvenej protidronovej stratégie, ktorá kombinuje obranné systémy krátkeho doletu, schopnosti elektronického boja a laserové zbrane, ktoré by mali dramaticky znížiť náklady na odrazenie dronového ohrozenia. Ukrajina, ktorá iránskym „šahídom“ čelí už roky, tu slúži ako pokusný králik.

Autor je bezpečnostný analytik.

375