Vojna s Iránom môže trvať veľmi dlho. Izrael chce pokračovať, nový ajatolláh sa vyhráža svetu a čo na to USA?

Teherán varuje pred dlhou vojnou. Medzitým sa ukazuje rozpor medzi výrokmi amerického prezidenta a hodnotením jeho vlastných spravodajských služieb o konci konfliktu. Lenže Irán zviera svoje obyvateľstvo pevne pod hrdlom a jeho režim vyzerá byť stabilný.

Iránsky režim podľa všetkého iste skončil, ale to sa týka iba dôvery obyvateľstva, nie kontroly nad ním. Režim ajatolláhov má k dispozícii všetky páky, ako udusiť akýkoľvek nesúhlas obyvateľstva. Ovláda armádu, políciu, tajné služby, súdnictvo, spolitizovaných duchovných demagógov (mullov), polovojenské milície Basídž na rozháňanie nepokojov (trochu si spomeňme na „naše“ bývalé ľudové milície a ich brutálne nasadenie 21. augusta 1969) a súkromnú armádu režimu – Iránske revolučné gardy (IRGC), čo je v nedávnych európskych dejinách porovnateľné s jednotkami SS, ktoré sa tešili autonómii v rámci nemeckých ozbrojených síl.

Iránsky režim stavil na vabank. Pohrozil dlhou opotrebovávajúcou vojnou, ktorá „zničí“ globálnu ekonomiku. Ali Fadavi, poradca vrchného veliteľa islamských revolučných gárd (preberám z Tehran Times) v iránskej štátnej televízii uviedol, že USA a Izrael „musia zvážiť možnosť, že sa zapoja do dlhodobej opotrebovávajúcej vojny, ktorá zničí celú americkú a nakoniec aj globálnu ekonomiku“. Jedným dychom tieto gardy oznámili plány útokov na „ekonomické centrá a banky“, ktoré sú spájané s americkými a izraelskými záujmami. Zabralo to, aspoň podľa francúzskeho listu Le Monde. Ten píše, že mnohé medzinárodné spoločnosti už začali sťahovať svojich zamestnancov z Dubaja.

Rozpor medzi výrokmi Donalda Trumpa a realitou je však na základe preniknutých správ z amerických spravodajských služieb výrazný. Trump, ako má vo zvyku, preháňa. V stredu novinárom vo Washingtone oznámil, že „Irán je na konci“ a v rozhovore pre spravodajský portál Aoxis povedal, že „prakticky už nie je na čo útočiť“. Ale pritom upozornil, že americká armáda môže rozšíriť svoje útoky na „časti Teheránu a ďalšie miesta“, čo by rekonštrukciu Iránu „takmer znemožnilo“. Iba dodávam, že také „rozšírenie útokov“ je niečo, čo by iránsky režim privítal, pretože by to znamenalo množstvo civilných obetí a ajatolláhovia by začali získavať obyvateľstvo na svoju stranu.

Americké tajné služby však podľa agentúry Reuters zastávajú iný názor. Iránske vedenie ostáva z veľkej časti nedotknuté a nehrozí, že by sa v dohľadnom čase zrútil. Udržuje si naďalej kontrolu nad iránskou verejnosťou. Úrad riaditeľa CIA sa k tomu odmietol vyjadriť.

Izrael je k Trumpovmu optimizmu tiež skeptický

Brigádny generál Effie Defrin, vojenský hovorca Izraelských obranných síl, v televíznom rozhovore uviedol (zdroj denník Jerusalem Post), že stále existujú „široké ciele“ a že Izrael rozšíri svoje operácie. Izraelské predstavitelia sa aj vo vnútorných rozhovoroch zhodujú v tom, že vojna nemusí viesť ku kolapsu iránskej vlády.

Spojenci by sa ani nemali spoliehať na iránsko-kurdské milície napriek ich elánu zasiahnuť do priebehu vojny. Abdullah Mohtadi, jeden z najvyšších politických predstaviteľov iránskych Kurdov v rozhovore pre agentúru Reuters tvrdil, že „desiatky tisíc mladých Kurdov“ sú pripravené chopiť sa zbraní. Ale iba v prípade, že sa im dostane americkej podpory. Má vraj k dispozícii správy, že jednotky iránskych revolučných gárd opustili základne v oblasti Kurdistanu z obavy zo spojeneckých útokov. Americké tajné služby však podľa tohto zdroja pochybujú, že Kurdi majú dostatok palebnej sily pre dlhé vedenie vojny. A je tu aj medzinárodný problém. USA kedysi prinútili Iračanov, aby si zvolili vládu, ktorá s nimi vo vlastnom záujme ako-tak spolupracuje. A víziu samostatného kurdského štátu bude chápať ako hrozbu pre integritu krajiny. A severoatlantický spojenec USA – Turecko – sa idey kurdskej suverenity priamo desí.

Vojna teda pokračuje a pre sympatizantov s ruským vyčíňaním na Ukrajine má aspoň jeden prínos: Rusko-ukrajinský konflikt sa dostal na okraj záujmu. Každý vie, že ak iránsky režim padne, Moskva príde o ďalšieho spojenca. Ale Severná Kórea jej ostane.

Autor je bezpečnostný analytik.

296