Dnes má meniny: Jaroslava
Bratislavské publikum ho vraj milovalo a mal tu silnú „fanúšikovskú základňu“. Kto boli jeho priatelia, ktorých tu navštevoval?
V prvom rade musím spomenúť mestského archivára, hudobného kritika, organizátora koncertov a šedú eminenciu kultúrneho života v meste – Jána Batku. Ten si s Lizstom dopisoval, pozýval ho do Bratislavy, organizoval jeho pobyty, v neposlednom rade s ním aj diskutoval o umeleckých otázkach a svojou činnosťou priamo podporoval Lisztov kult v našom meste. Liszt si písal aj s Batkovou sestrou Antóniou, ktorú oslovoval sorella (sestra). Navštívil aj rodinu riaditeľa pošty Karla Vrabélyho, ktorý mal dve dcéry – nadané klaviristky – Seraphine a Stephanie. Sám Liszt dirigoval v Dóme svoju Korunovačnú omšu, a to počas oslavy kňazského jubilea dómskeho farára a titulárneho biskupa – Karla Heillera. Jej tóny v podobe notovej osnovy dnes zdobia zábradlie Lisztovho pomníka na Rudnayovom námestí. Za jeho osobnej prítomnosti dirigovali jeho diela dirigenti Cirkevného hudobného spolku a sólistke tohto spolku Fanny Kovátsovej po jednom z vystúpení daroval Liszt slonovinový klavír s venovaním a kyticu ruží. To všetko svedčí o kvalite prevedenia jeho skladieb týmto telesom, ktoré pestovalo nielen cirkevnú hudbu. Súčasne je to však aj výraz osobného vzťahu Liszta k jeho priateľom a záujmu o hudobné dianie v meste.
Vo svojej dobe bol vraj Liszt označovaný za novátora a jeho hudba rúcala zaužívané predstavy. Dá sa povedať, že bol niečo ako popový idol v 19. storočí?
Áno, môžeme ho nazvať aj prvou superstar! Veľmi by mu svedčal aj imidžový obrázok so slnečnými okuliarmi, ktorý počas osláv 200. výročia jeho narodenia v Lisztovom roku 2011 vytvorili v Burgenlande. Dámy na jeho koncertoch omdlievali, prvýkrát keď ho uvideli, druhýkrát, keď začal hrať… Tento ošiaľ a hystériu Heinrich Heine označil pojmom lisztománia. Okrem jeho skutočne novátorskej hudby bolo neobvyklé, že pri hre nesedel pokojne, ale vkladal do nej vášeň a silný úder jeho prstov si nezriedka odniesli aj klavíry. Novinkou bol aj klavírny recitál, čo dnešnému poslucháčovi môže pripadať ako bežná vec, no pred rokom 1840 koncerty zvykli byť dramaturgicky pestré, vokálne diela sa striedali s inštrumentálnymi, účinkovali rôzni interpreti, len aby sa poslucháči nenudili. A tu naraz prišiel niekto, kto celý večer odohral sám na jednom nástroji – na klavíri, ale nuda veru nehrozila.
Pravdepodobne mal tento charizmatický umelec pestrý spoločenský život a povesť „leva salónov“, no zároveň bol aj štedrým podporovateľom mnohých hudobníkov, či charitatívnych organizácií. Podporoval aj niekoho v Bratislave?
Lisztov život bol skutočne prepletený rôznymi aférami a škandálmi. Na druhej strane mal citlivé srdce a rád pomáhal. Jeho koncerty boli dobročinné, viackrát podporil Cirkevný hudobný spolok, ktorého bol čestným členom. Ďalej hral v prospech chudobných, katolíckej aj evanjelickej nemocnice a azda najpamätnejší dobročinný koncert odohral 3. 4. 1881, kedy vystúpil spolu so svojím žiakom a priateľom – jednorukým klaviristom grófom Gézom Zichym a trojručne zahrali Rákocziho pochod v prospech postavenia Hummelovho pomníka v Bratislave. Slová, ktoré predniesol na bankete po koncerte v hoteli U zeleného stromu, hovoria za všetko: „Už 60 rokov som mestu Prešporok a tunajším viacerým priaznivcom dlžný vďaku. Záväzok vďačnosti som nikdy nepremeškal a želám si, aby mi bolo dopriate môcť ešte niečím Prešporku prispieť.“
