Pohľad na budovy v meste môže vyvolať bolesť hlavy aj epilepsiu. Problém spôsobuje jednoduché pravidlo prírody

Ľudský mozog sa za desaťtisíce rokov vyvíjal takým spôsobom, aby účinne spracovával scény zo sveta prírody. Zdroj: Tsaiian/Flickr, CC BY-NC

Sú tri hodiny poobede. S najväčšou pravdepodobnosťou ste v práci a po vašej poludňajšej pauze na obed sa len ťažko sústredíte. Pozeráte sa von z okna svojej kancelárie s nádejou, že vás tento pohľad načerpá novou inšpiráciou alebo elánom, no namiesto toho pocítite akurát tak bolesť hlavy. Vedci už poznajú príčinu, čo to spôsobuje. Môže za to tzv. pravidlo prírody.

Sivý betón lemuje ulice, zatiaľ čo okná tvoria opakujúce sa sklené intervaly v ostrých tehlových stenách. V monotónnych priamych líniách, tak ďaleko ako len dovidíte, nie je nič príjemné na pohľad. Možno vám bude pripadať výskum pre CNN povrchným problémom, ale odborníkom sa podarilo zistiť, že pri pohľade ľudí na mestskú krajinu môže skutočne ľudí rozbolieť hlava.

Ľudský mozog sa za desaťtisíce rokov vyvíjal takým spôsobom, aby účinne spracovával scény zo sveta prírody. Mestská džungľa predstavuje pre mozog väčšiu výzvu kvôli opakujúcim sa vzorom, ktoré obsahuje.

Matematik Jean-Baptiste Joseph Fourier dokázal, že o scénach si môžeme myslieť, že sú tvorené pruhovými vzormi rôznych veľkostí, orientácie a pozície, ktoré sú navzájom prepojené. Tieto vzorce sa nazývajú Fourierove komponenty.

Zdroj: https://www.pinterest.com/

Ťažko sa na to pozerá

V prírode majú komponenty s nízkou priestorovou frekvenciou (veľké pruhy) vysoký kontrast a komponenty s vysokou frekvenciou (malé pruhy) majú nižší kontrast. Tento jednoduchý vzťah medzi priestorovou frekvenciou a kontrastom možno nazvať „pravidlo prírody“. Zjednodušene povedané, scény v prírode majú pruhy, ktoré majú tendenciu sa navzájom rušiť, takže keď sa spoja, na obrázku sa nezobrazia žiadne pruhy.

To ale nie je prípad záberov z mestského prostredia. Mestské scény porušujú pravidlo prírody – majú totiž tendenciu vykazovať pravidelné a opakujúce sa vzory kvôli spoločnému používaniu dizajnových prvkov ako sú okná, schodiská a zábradlia. Pravidelné vzorce tohto druhu sa pritom vyskytujú v prírode len zriedka.

Vzhľadom na opakujúce sa vzory mestskej architektúry, ktorá porušuje pravidlá prírody, je pre ľudský mozog ťažšie ich efektívne spracovať. A keďže mestská krajina nie je tak ľahko spracovateľná, nie je príjemné sa na ňu pozerať. Niektoré vzory ako napríklad pruhy na rohožkách, kobercoch a schodiskách môžu spôsobiť bolesti hlavy tiež, dokonca môžu vyvolať až epileptické záchvaty.

K týmto záverom došli výskumníci meraním účinnosti, s akou mozog spracováva obrazy prírodných a mestských scén. Existujú dva spôsoby merania účinnosti – prvým je zostavenie jednoduchých počítačových modelov tak, aby nervové bunky počítali to, čo vidíme.

Jeden model vytvorili Paul Hibbard (University of Essex) a Louise O’Hare (University of Lincoln), ďalší model na University of St Andrews Olivier Penacchio a kolegovia. Oba modely ukazujú, že keď mozog spracúva obrazy, ktoré sa odchyľujú od pravidla prírody, aktivita nervových buniek sa zvyšuje a stáva sa menej distribuovanou. Inými slovami, mozog si vyžaduje viac úsilia pri spracovaní takýchto obrázkov.

Pre vlastný výskum navrhli výskumníci počítačový program, ktorý meria, ako dobre dodržiavajú obrázky „pravidlo prírody“. Po spustení programu zistili, že odklon od „pravidiel prírody“ hovorí, ako nepohodlne sa ľuďom zdá, že sa pozerajú na akýkoľvek daný obraz – či už je to obraz budovy alebo umelecké dielo.

Zdroj: https://www.archdaily.com/

Následne analyzovali obrazy bytových domov a zistili, že za posledných 100 rokov sa dizajn budov stále viac a viac odkláňal od pravidla prírody. Každým desaťročím sa objavuje stále viac a viac pruhov, vďaka čomu je pohľad na budovy čoraz menej príjemný.

Mestské scény a mozog

Ďalším spôsobom, ako zmerať účinnosť vizuálnych procesov mozgu, je zmerať množstvo kyslíka, ktorý používa zraková časť mozgu umiestnená v zadnej časti hlavy. Keď mozog používa kyslík, mení farbu. Tieto zmeny môžeme sledovať svietením infračerveného svetla na pokožku hlavy a meraním rozptýleného svetla, ktoré sa odráža späť od mozgu a cez lebku. Zvyčajne je spotreba kyslíka vyššia, keď sa ľudia pozerajú na nepríjemné obrázky, akými sú mestské scény.

Vedci zistili, že pravidlo prírody predpovedá nielen úroveň nepohodlia navrhnutú počítačovými modelmi, ale tiež predpokladá, koľko kyslíka spotrebuje mozog. Podľa výsledkov výskumu náš mozog spotrebuje viac kyslíka, keď sa pozeráme na scény, ktoré sa odchyľujú od pravidla prírody. Niektoré dizajnové návrhy teda spôsobujú, že nadmerná spotreba kyslíka spustí bolesť hlavy.

Ľudia s migrénou to znášajú ešte ťažšie

Ľudia, ktorí mávajú migrénu, sú obzvlášť náchylní na problémy spôsobujúce opakujúce sa vzorce v mestskej architektúre, keďže tieto vzorce zvyšujú používanie kyslíka (ktorý je u pacientov trpiacich migrénou neobvykle vysoký). Tieto vzorce u nich môžu viesť k bolesti hlavy. Dokonca niektorí jedinci trpiaci migrénou nemôžu fungovať v určitých moderných kanceláriách, pretože pri každom vstupe do budovy v nich vyvolávajú tieto vzorce ubližujú.

Softvér pre interiérových návrhárov

Možno je čas, aby sa pravidlo prírody začlenilo do softvéru, ktorý sa používa na navrhovanie budov a kancelárií. Návrhári interiérov tiež môžu rôznym systémom skladať vzory stien, ale aj žalúzie a koberce, ktoré inštalujú, aby tak zabránili pridávaniu ďalších pruhov do interiéru.

Samozrejme, niektoré opakujúce sa vzory sú nevyhnutným výsledkom modulárnej konštrukcie. Ale treba povedať, že veľa pruhov je úplne zbytočných, sú len jednoduchými dizajnovými prvkami na upútanie pozornosti, čo, žiaľ, môže škodiť.

Zdroj: https://www.pinterest.com/pin/733664595525642397/