Aj malé bábätká sa s rodičmi dokážu rozprávať. Používanie znakov prehlbuje vzťahy, vraví Anna, ktorá túto metódu vyučuje

Znakovanie je prirodzenou rečou bábätiek, ktorá otvára bránu vzájomnému porozumeniu. Foto: Archív A.B. babyznakovanie.sk Znakovanie je prirodzenou rečou bábätiek, ktorá otvára bránu vzájomnému porozumeniu. Foto: Archív A.B. babyznakovanie.sk

Vyjadriť svoje potreby, pocity, ale aj záujmy túžia bábätká oveľa skôr, ako sa naučia povedať prvé slová. A práve vďaka komunikačnej metóde znakovania, teda formou ukazovania jednoduchých gest, dokážu naozaj „povedať“ všetko dôležité z vlastného prežívania sveta vôkol seba.

Anna Beňadiková sa o prínosoch znakovania najskôr presvedčila pri svojich dvoch deťoch a na základe vlastnej, fascinujúcej skúsenosti sa rozhodla šíriť tieto vedomosti ďalej. Okrem toho, že pôsobí v oblasti IT vzdelávania, už niekoľko rokov úspešne vedie slovenskú pobočku americkej značky Baby Signs® a realizuje kurzy pre rodičov po celom Slovensku.

Ako a kto prišiel na to, že znakovanie je pre bábätká prirodzený spôsob komunikácie ich potrieb?

Používanie symbolických gest, ako sa znakovanie nazýva v odbornej literatúre, prvýkrát opísali autorky programu Linda Acredolo, PhD. a Susan Goodwyn, PhD., už v 80. rokoch 20. storočia. Potom nasledoval dlhoročný  výskum, ktorý preukázal široké spektrum prínosov znakovania z oblasti kognitívneho a emočného vývinu detí, ktoré u detí pretrvávajú i dlho po tom, ako deti znakovanie nahradia hovorenou rečou.

Prečo by podľa vás mali rodičia venovať pozornosť tejto metóde? Nejde len o ďalší „výchovný trend“ v prístupoch moderného rodičovstva?

Znakovanie je prirodzená reč bábätiek. Prináša do rodín komunikáciu a porozumenie. Pokiaľ chcete komunikovať so svojím dieťaťom, kým začne rozprávať, tak začnete znakovať. Začnete dieťaťu rozumieť, bude s vami zdieľať svoj svet, ukáže vám, ako sa cíti, čo chce robiť a čo sa mu páči. Prehĺbite tak váš vzájomný vzťah, lásku a dôveru. Podporíte svoje dieťa a pomáhate mu budovať si sebadôveru. Znakovanie má veľké prínosy nielen z krátkodobého hľadiska. Rozhodnutie je však na rodičovi.

Mnohí ľudia si myslia, že každá matka najlepšie rozumie svojmu dieťaťu, má predsa materskú intuíciu, nepotrebuje znaky…

S týmto tvrdením súhlasím len čiastočne. Súhlasím s časťou, kedy matka vďaka intuícii (nazvime si to akokoľvek) vníma potreby svojho dieťaťa. Čo ale majú robiť mamičky, ktoré takúto „super“ schopnosť nemajú? Netreba tiež zabúdať, že tu v prvom rade nejde o mamičku, ale práve o jej dieťa. Do veku prvých 6 mesiacov života dieťaťa je bábätko relatívne pasívne. Od tohto veku sa začína s prvými príkrmami a tabuľkovo je dané, čo by malo psychomotoricky zvládnuť (otáčať sa na bruško, sedieť a pod.), detičky začínajú viac vnímať okolie a svoje ruky. Pre dieťa je prirodzené komunikovať s tou najbližšou osobou, s ktorou trávi väčšinu svojho času. Učíme deti kývať rukou na rozlúčku (pá-pá), dieťa nám vie ukázať pohybom hlavičky áno/nie (otočením do strán, pohybom hore dole), rukou s vystretým prstom vie ukázať na vec alebo na miesto. Sú to prvé znaky, ktoré používa prirodzene. Program Baby Signs® len dáva príležitosť rozšíriť znakovú zásobu dieťaťa na úroveň, kedy dokáže veľmi jednoducho a hravo zdieľať svoj svet, svoje prežívanie, pýtať si veci, jedlo, komunikovať o tom, o čom chce dieťa.

Vlastnú skúsenosť so znakovaním sa Anna Beňadiková rozhodla zdieľať s ďalšími rodičmi prostredníctvom kurzov, ktoré vedie po celom Slovensku. Foto: Archív A. B.

Na vašej stránke veľmi emotívne opisujete váš osobný zážitok, keď vaša dcérka prvýkrát samostatne odznakovala, že chce viac mliečka. Prečo ste začali znakovať?

Jednoducho som len chcela porozumieť vlastnému dieťaťu. Cítila som potrebu nadviazať s dcérou komunikáciu, dať nám možnosť porozumieť si a užívať si spoločné chvíle. Podarilo sa to vďaka znakovaniu. Naše chvíle boli plné zážitkov, užívania si prítomného okamihu, hoci to bolo len trhanie kvetiniek na lúke alebo počúvanie ďobania ďatľa v lese. Vedela som, že ak budem mať ďalšie detičky, znakovať s nimi určite budem. A tak som aj pokračovala.

Bolo znakovanie s druhým bábätkom na základe vašej predchádzajúcej skúsenosti jednoduchšie?

Keďže som znakovala s prvým dieťaťom a prinieslo to len pozitíva, neváhala som pri druhom dieťati. Bolo to jednoduchšie, pretože sme už mali skúsenosti a vedeli sme, čo nám znakovanie do života prinesie. Samozrejme, bolo to celé iné, moja vitalita po pôrode, nastavenie a prístup. A tiež fakt, že sme doma už jedno dieťatko, ktoré znakovalo, mali.

Môžu sa vďaka znakovaniu medzi sebou lepšie dorozumieť aj malí súrodenci? Komunikovali vaše deti v znakoch aj navzájom?

Keď má dieťa súrodenca, ktorý je jeho sprievodcom pri znakovaní, je to úžasná vec. Prehlbuje to ich vzťah, vedia si porozumieť, sú na rovnakej vlne. Rýchlejšie sa dohodnú, ako sa budú hrať, aká je koho preferencia. Dokonca je starší súrodenec omnoho väčšou motiváciou pre toho menšieho, aby sa naučil znakovať. Veľmi to pomohlo aj v situáciách, keď sa deti nachádzali v inej miestnosti ako ja a staršia dcéra mi len prišla povedať, čo mladší brat chce, pretože jej to jednoducho ukázal.

Zvykneme bábätká učiť ukázať “aké sú vysoké a aké sú silné“, či zatlieskať. Sú to všetko gestá, ktorými demonštrujeme, čo už detičky dokážu. Vy však zdôrazňujete ich schopnosť samostatne vyjadriť, čo potrebujú, objasníte nám tento rozdiel?

Je dôležité dať deťom priestor vyjadriť sa. Nechať sa ním viesť a až vtedy objavíme osobnosť dieťaťa a naozaj máme možnosť poznať ho. Poznám veľa prípadov, kedy matka v tom najlepšom záujme dieťaťa nabádala, aby dieťa robilo to, čo povedala ona. Je potrebné si uvedomiť, že dieťa je samostatná bytosť s vlastným prežívaním a vnímaním. Mali by sme ich sprevádzať životom, dôverovať im a načúvať im. Dieťa v mladom veku vie ukázať, čo si prosí a ako sa cíti, samo zdieľa svoj svet a my by sme ich mali prijať a rešpektovať. 

Znakovanie učí dieťa jednoducho a hravo komunikovať o tom, o čom chce ono samo. Foto: Archív A.B.

Na čo sa majú rodičia, ktorí sa chcú naučiť znakovať, pripraviť?

Znakovanie je v začiatkoch hlavne o trpezlivosti rodičov predvádzať znaky svojmu dieťaťu a počkať si na chvíľku, kedy samo zaznakuje. Dôležité je presvedčenie rodiča, že znakovať chce, potom jeho nadšenie a výdrž. 

Čo s netrpezlivými rodičmi?

Netrpezliví rodičia sa musia naučiť byť trpezliví 😊. Je potrebné vidieť ten cieľ a podriadiť sa tomu. Výsledky sa určite dostavia.

Môžu s dieťaťom znakovať obaja rodičia či celá rodina? Alebo najskôr sa dieťa musí naučiť znaky od jednej osoby?

Ideálne je, keď s dieťaťom znakuje čo najviac osôb v jeho blízkosti. Podmienkou je, aby všetci predvádzali znaky jednotne a rovnako, aby nedošlo k pomýleniu dieťaťa. Čím viac bude mať dieťa podnetov a bude v interakcii so znakmi, tým je väčšia šanca, že dieťa začne znakovať skôr.

V ponuke máte aj online kurzy. Dá sa teda znakovanie naučiť aj na diaľku? V čom je benefit prezenčného kurzu, na ktorom sú prítomní rodičia spolu s deťmi?

Online kurzy, resp. semináre sú zamerané na rodičov, ktorí sa nemôžu alebo z nejakého dôvodu nechcú zúčastniť prezenčného kurzu. Je to vlastne taký návod, ako začať znakovať komfortne aj v domácom prostredí.
Kurzy znakovania majú veľkú pridanú hodnotu v tom, že detičky sú v skupine s ostatnými deťmi a mamičkami. Osobne sú zatiahnuté do celého deja hodiny, vidia znakovať medveďa BeeBo, svoju mamičku, ostatných rodičov. Zábavnou formou sa učia znakovať a ani si to neuvedomujú. Skvelé je to aj s motiváciou, ktorá funguje. Stačí, keď začne znakovať jedno dieťa a ostatné sa pridajú. Jeden je vlastne spúšťačom celej skupiny. Dôležitým aspektom však zostávajú rodičia, ktorí musia znakovať s detičkami hlavne doma.

Tvrdíte, že znakovanie podporuje rozvoj a rýchlejší nástup reči a deti sa skôr rozrozprávajú. Ako potom prebieha opúšťanie znakovania?

Dieťa prirodzene používa znakovanie na komunikáciu pokiaľ nevie rozprávať. Akonáhle mu nastúpi reč, pár slov, tak už vlastne dieťa nemá motiváciu používať gesto (znak) na vyjadrenie danej veci. Jednoducho to povie. A tak čím viac dieťa rozpráva, tým menej znakuje. Znaky používa iba na slová, ktoré nevie vysloviť. Až zrazu znaky už nie sú potrebné a prirodzene ich prestane používať.

Čo s tvrdohlavými alebo veľmi svojhlavými detičkami? Stretli ste sa aj s prípadom, že dieťa znakovať odmietlo?

Stretla som sa s detičkami, ktoré začali znakovať, keď sa sami rozhodli. Nepomohla motivácia ani nátlak. A tak je to v poriadku. Nemám skúsenosť s dieťaťom, ktoré by nezačalo znakovať.

Sú znaky, ktoré používate, medzinárodné? Koľko ich dovedna je a môže si prípadne rodič vymyslieť aj vlastné znaky?

Program Baby Signs® má základy v Amerike. Je unikátny tým, že ak sa nachádzate v akejkoľvek krajine a znakujete, tak sa vy alebo vaše dieťa dorozumie s inými detičkami úplne bez problémov. Máme základnú databázu znakov, ktorá je vyhovujúca, často postačujúca na zrozumiteľnú komunikáciu s dieťaťom do doby, keď začne rozprávať. Každé dieťatko má svoje preferencie a podľa toho mu stačí vhodný počet znakov, ktorými komunikuje. Niektoré deti používajú viac, iné menej znakov. Samozrejme, sú situácie, kedy sa snažíme vymyslieť znak na konkrétnu požiadavku, alebo si ich rodičia sami vymyslia.

Znakovanie pomáha rozrozprávať deti pred nástupom do škôlky a je aj skvelým nástrojom na komunikáciu s deťmi s hendikepom. Foto: Archív A. B.

Nakoľko sú kurzy finančne náročné pre domáci rozpočet?

Keď si vezmeme fakt, že ak absolvuje dieťa celý kurz (t. j. 14 stretnutí) a naučí sa cca 100 znakov, tak mu to postačí na obdobie, kým začne rozprávať (v niektorým prípadoch to môže byť aj rok). Takže, keď si sumu, ktorú investuje rodič do kurzu znakovania rozpočíta na mesiace, ktoré následne znakovanie využíva, tak mu vyjde veľmi smiešna suma v porovnaní s inými záujmovými krúžkami.

Aké najstaršie dieťa ste naučili znakovať? Existuje nejaký ideálny vek pre začiatok?

Ideálne je začať znakovať od 6. mesiaca veku dieťaťa. Môžete začať aj neskôr alebo skôr. Ale pri skoršom začatí so znakovaním je potrebné počítať s neskorším nástupom znakovania zo strany dieťatka, keďže ide ešte o malé batoľa. Odporúča sa znakovať s dieťaťom do veku 3 rokov, resp. do času, kedy začne rozprávať. No mám skúsenosti, kedy som znakovala s dieťaťom práve vo veku 3 rokov, kedy malo ísť dieťa do škôlky, ale nerozprávalo. Kurzom znakovania sme pekne naštartovali reč a odchádzalo so slovami, takže veľká spokojnosť na strane rodičov aj nás.

Ako a kde ste znakovanie študovali vy? Existujú nejaké kurzy?

Absolvovala som certifikáciu lektorky a následne som sa už ďalej vzdelávala sama. Nadobúdala som prax a skúsenosti, bez ktorých nie je možné poskytnúť rodičom podporu a presvedčenie, že znakovanie naozaj funguje a je pre rodinu prínosné. Lektorky našich kurzov sama osobne školím a pripravujem na vykonávanie činnosti.

Prečo ste sa rozhodli venovať metóde znakovania aj profesionálne? Neobávali ste, že sa na Slovensku nestretnete s pochopením?

Znakovanie na Slovensku už bolo, ale nebolo o ňom vôbec povedomie. Dostala som možnosť vziať to do svojich rúk a zastrešiť program Baby Signs® na Slovensku. Bola to skvelá príležitosť poskytnúť rodičom rovnakú možnosť, akú som mala ja. Cieľom je dostať znakovanie čo najbližšie k rodinám, ktoré chcú komunikovať so svojimi deťmi a v maximálnej miere im poskytnúť možnosť absolvovať kurzy znakovania alebo semináre. Tento program je moja srdcová záležitosť a keď vašou hlavnou motiváciou nie sú peniaze, tak sa pracuje ľahšie. Obavy z nepochopenia som nemala. Od začiatku viem, že kto chce komunikovať so svojím dieťaťom, tak si cestu k znakovaniu nájde. Pracovne sa však pohybujem v inej oblasti, takto mi to vyhovuje.

Kto sa môže stať lektorom znakovania? Čo sa deje po absolvovaní takéhoto kurzu?

Lektorom/lektorkou znakovania sa môže stať ktokoľvek, koho práca s detičkami a s rodičmi baví a napĺňa. Pretože okrem zábavných a kreatívnych činností pre deti sa zaoberáme aj vzdelávaním dospelých. Takže tam musí byť chuť a motivácia vzdelávať sa v oblasti rodičovstva, výchovy a komunikácie s deťmi. Po certifikačnom kurze je to na lektorovi/lektorke, kedy začne prevádzkovať svoje kurzy znakovania. Sme vždy lektorkám/lektorom k dispozícii a podporujeme ich nielen v začiatkoch.

Na kurzoch znakovania vidia deti znakovať medveďa BeeBo, svoju mamu i ostatné deti a rodičov, čo pôsobí veľmi motivujúco. Foto: Archív A.B.

Okrem znakovania ponúkate aj kurz odplienkovávania, používa sa pritom tiež znakovanie? Alebo ako takýto kurz vyzerá?

Áno, v našom portfóliu máme aj kurz Hurá na nočník, v rámci ktorého sa dieťa učí odložiť plienky a používať nočník/toaletu. Využívajú sa pri tom konkrétne znaky, ktoré s touto témou priamo súvisia.

Vaše kurzy nájdeme po celom Slovensku. Ako ich realizáciu ovplyvnila pandémia?

Samozrejme sme museli reflektovať na zmeny a riadiť sa nariadeniami vlády SR, preto mnohé kurzy dokončili lektorky online formou. Prezenčné kurzy sa teda neorganizovali. Prešli sme na semináre, ktoré poskytovali rodičom a dospelým možnosť naučiť sa znakovať v prostredí domova a využiť tak spoločne trávený čas v izolácii. V súčasnosti však kurzy v niektorých mestách lektorky otvárajú a rodičia tak majú možnosť navštevovať prezenčné kurzy znakovania so spevom a hrou.

Anniným cieľom je dostať znakovanie do rodín, pretože je presvedčená, že prináša porozumenie a prehlbuje lásku a dôveru. Foto: Archív A.B.

Znakovanie postupne preniká do ďalších sfér a vyhľadávajú ho aj rodičia a odborníci pracujúci s detičkami s rôznym znevýhodnením. Kedy sa prišlo na to, že znakovanie môže pomôcť aj im? Spolupracujete aj s nejakými odborníkmi, ktorých zaškoľujete?

Ja vnímam znakovanie ako prirodzený nástroj na komunikáciu aj pre detičky s hendikepom. Či už ide o detičky s PAS, alebo s poruchou vývinu reči, či DMO je používanie jednoduchých gest mostom porozumenia. Komunikujem veľmi často s centrami včasnej intervencie. Vyškolila som pár odborníkov v tejto oblasti, aby mohli so svojimi klientmi používať túto formu komunikácie. Vidím v tom veľký zmysel.

Ako vnímate dnešnú rýchlu dobu? Stoja podľa vás rodičia o poradenstvo a vnímate nejaké regionálne rozdiely v komunikácii s nimi?

Myslím si, že sa dokážeme viac pýtať. Informácie máme dostupné vďaka všade dostupnému internetu a môžeme si vlastne vyberať podľa toho, čo s nami rezonuje. Tak je možné dostať sa k informáciám, ktoré hľadáme a potrebujeme. Nejaké rozdiely vždy boli a budú, no nevnímam to negatívne. Skôr si myslím, že je to v poriadku, keď žijeme tak, ako nám vyhovuje a nie tak, ako by chcela diktovať väčšina spoločnosti. Často konzultujem a poskytujem informácie, ktoré majú druhej strane minimálne pomôcť v rozhodovaní sa. Takto je to v poriadku a rešpektujem každého, koho pri téme znakovania spoznám, stretnem.

Čo máte na svojej práci najradšej?

Mojím cieľom je dostať znakovanie do rodín, pretože som presvedčená, že prináša porozumenie. Naozaj ma teší hovoriť o možnostiach, ktoré komunikácia prostredníctvom jednoduchých gest prináša a môžem prínosy demonštrovať na vlastných skúsenostiach a príhodách. Tie výsledky sú viditeľné a je skvelé dostať spätnú väzbu od ľudí, ktorí znakovanie používali a potvrdzujú moje slová. Tá práca a čas venovaný tejto problematike stojí za to.