Adriana pracuje pre Európsku komisiu. Neuveríte, čo slovenské jej v cudzine najviac chýba

Adriana Boysová, zbierka poviedok Mimóza, spisovateľka Adriana Boysová žije, tvorí a píše v Luxembursku. FOTO Archív AB

S manželom vychovávate tri dcéry. Ako vnímajú Slovensko ony? Vedeli by ste ako mama a zároveň spisovateľka odhadnúť z čoho by mohla byť „utkaná poetika“ ich spomienok na detstvo?

Slovensko nie je pre nich len malá krajina na mape, je to súčasť ich identity. Všetky hlavné sviatky oslavujeme „slovenským“ spôsobom, napr. v Luxembursku dostávajú deti na Sv. Mikuláša veľké dary, kým na Vianoce skôr menšie. Naše deti dostávajú tradične do čižmičky niečo sladké, ovocie a oriešky. Do Veľkej noci sme pridali hľadanie čokoládových vajíčok, ale prípravu kraslíc, šibanie a polievanie sme zachovali. Doma pozeráme slovenské rozprávky, čítame slovenské knihy a každé leto trávime čas na Slovensku. Pravidelne deti zapisujem do táborov, kde majú možnosť zažiť Slovensko aj z inej strany, než z turistických chodníkov a návštev kultúrnych pamiatok. Veľa cestujeme a myslím si, že spomínať budú najmä na naše výlety, spoločné akcie s priateľmi, občas si „vyhodíme z kopýtka“ a zorganizujeme domácu diskotéku, kde ich valcujem hitmi mojej mladosti, do toho hráme na rôzne hudobné nástroje, divadielka, spoločne sa bláznime, tak snáď v nich z toho niečo zostane… Dôležité je nedať sa prevalcovať povinnosťami a každodennosťou a nájsť si aspoň chvíľu na objatie, rozhovor, cítiť, že ten druhý je tu pre vás. A napokon je možné, že viac ako na návštevu zábavného parku budú po čase spomínať na to, ako sme spolu ležali na deke a hľadeli na čiernu oblohu posiatu hviezdami.

Pre Adrianine dcéry je Slovensko silnou súčasťou ich identity. FOTO Archív AB
Pre Adrianine dcéry je Slovensko silnou súčasťou ich identity. FOTO Archív AB

Je niečo, čo má Slovensko a Luxembursko spoločné? V čom vidíte prienik alebo prvky, ktoré nás zbližujú?

Určite áno – rovnaký kontinent, tisícku Slovákov, ktorí žijú v Luxembursku, štyri ročné obdobia, pekné hrady, krásnu prírodu, strukoviny a kapustu v bežnej strave, tých prienikov je tam mnoho, napokon, delí nás geograficky len niečo cez tisíc kilometrov a aj historicky sa nás dotýkali rovnaké udalosti, ktoré formovali súčasnú Európu. 

Je niečo, čo vám zo Slovenska stále chýba v každodennom kolobehu dní v Luxembursku?

Klasické arašidové chrumky! Nezdá sa vám, že ich balenie sa rokmi zmenšilo? Alebo je to tým, že ja som narástla?