Dnes má meniny: Marek
Adriana Boysová je činorodá a tvorivá mladá žena, ktorá zaujme charizmou, pozitívnym vyžarovaním a aktívnym životným štýlom. Jej druhým domovom sa stalo Luxembursko. V Európskej komisii zabezpečuje vydávanie odborných publikácií, vedie neziskovú organizáciu Slovaks in Luxembourg a je autorkou poviedkovej zbierky Mimóza. S manželom vychovávajú tri dcéry, s ktorými veľa cestujú, vštepujú im úctu k prírode aj lásku ku knihám.
Pochádzate z Púchova, študovali ste v Bratislave, ale už dlhodobo žijete aj s rodinou v zahraničí. Ako ste sa tam dostali a prečo ste sa rozhodli pre život v inej krajine?
Do ukončenia školy mi ostával posledný semester, v tom čase sa Slovensko stalo oficiálne členom EÚ a ja som sa rozhodla stráviť posledné letné prázdniny pracovne v inej krajine. Dublin bol vtedy plný študentov s podobnými plánmi – všetci sme si chceli zarobiť peniaze a zlepšiť si angličtinu. Prvé dni som posielala v priemere sedemdesiat životopisov denne, sedeli sme jeden vedľa druhého v internetových kaviarňach ani lastovičky na drôtoch, už tam začali vznikať prvé priateľstvá. Pár dní po príchode do Írska som si našla zaujímavú prácu v medzinárodnom kolektíve plnom mladých ľudí. Pracovala som pre letecké spoločnosti, a tak som mohla využívať benefity pre zamestnancov v podobe lacných leteniek. Kým som nedokončila školu, lietala som najmä medzi Dublinom a Bratislavou, neskôr to začalo byť zaujímavejšie a vďaka mojej práci som postupne poznávala svet. Prázdninový pobyt sa natiahol na pár rokov. Do Írska som odchádzala s priateľom, po čase sme sa vzali a v Dubline prišla na svet naša prvá dcéra. Neskôr nás zavialo do Luxemburska a tam žijeme už niekoľko rokov. Návrat na Slovensko sme nikdy nevylúčili, ale zatiaľ je nám dobre tam, kde sme, deti tu chodia do školy, máme prácu, ktorá nás baví, dobrých priateľov. Luxembursko je veľmi atraktívne pre rodiny s deťmi, sú tu úžasné ihriská, parky, možnosti na športovanie, krásna príroda, ktorá mi v mnohom pripomína Slovensko a je tu tiež cítiť, že školstvo či zdravotníctvo netrpia finančným nedostatkom. Po tých rokoch sa v Luxembursku naozaj cítime ako doma.
Ako vás v zahraničí prijali? Bolo ťažké začleniť sa do miestnej komunity alebo pracovného kolektívu? Pocítili ste niekedy nejakú formu predsudkov či podceňovania?
Vždy som preferovala medzinárodné kolektívy, pre rôznorodosť kultúr, otvorenosť a toleranciu voči inakosti a aj vzhľadom na to musím povedať, že v rámci pracovných kolektívov som sa s niečím podobným nestretla. Luxembursko je v tomto veľmi špecifické, takmer polovicu obyvateľstva tvoria cudzinci, je tu niekoľko úradných jazykov, s predsudkami by ste tu ďaleko nezašli. Určite pomáha znalosť jazykov a výhodou je mať priateľskú a komunikatívnu povahu, tak sa ľahko začleníte do hocakého kolektívu. Celkovo mám pocit, že Slováci vo svete sú pracovití, ambiciózni, netreba ich podceňovať. Ale z času na čas sa, samozrejme, niečo vtipné objaví – Slovensko je pre niektorých exotika, pre iných ďaleký východ a bývalá francúzska kolegyňa bola šokovaná, keď som si na obed do práce priniesla makové šúľance. Bola presvedčená o tom, že do seba v pracovnom čase pchám opiáty.
V Luxembursku vediete vo voľnom čase neziskovú organizáciu Slovaks in Luxembourg. Koho to bola iniciatíva? Prečo je dôležité venovať priestor prezentácii domovskej kultúry? Akú odozvu majú aktivity vášho spolku?
Založiť organizáciu združujúcu Slovákov v Luxembursku bol spontánny nápad, ktorý vznikol na chodbách Slovenského prekladateľského oddelenia Európskej komisie. Boli sme mladý kolektív a ako nám pribúdali deti, rástla v nás túžba pripomenúť si korene, podporiť ich poznanie našej domoviny, lásku ku Slovensku a slovenčine. Nemali sme veľké plány, ale mali sme a máme mnoho nápadov a chuť niečo urobiť, aby nezostalo len pri slovách a poznámkach na papieri. Lebo jedna vec je prísť s nápadom na akciu a druhá je dotiahnuť ju do úspešného konca.
Od založenia združenia prešlo už niekoľko rokov a my máme za sebou mnoho krásnych aktivít – koncerty, divadlá, workshopy, športové turnaje, rozmanité aktivity pre deti. Pomáhame si navzájom a využívame aj možnosti na prezentáciu Slovenska v Luxembursku. Prostredníctvom našich aktivít sa tiež snažíme priblížiť Slovensko deťom, ktoré sa narodili slovenským rodičom mimo Slovenska, alebo v zmiešaných manželstvách, kde jeden z rodičov pochádza z inej krajiny. Slovensko je tiež súčasťou ich identity a je na nás, na rodičoch, ktorú stránku Slovenska a slovenskosti im ukážeme. Pred dvomi rokmi vznikol v Luxembursku detský folklórny súbor Sluxáčik a je úžasné sledovať, koľko radosti deťom prináša. Hoci deti zo súboru chodia v škole do rôznych jazykových sekcií, v súbore hovoríme po slovensky, učia sa tam slovenské pesničky, detské hry, rečňovanky, tradičné tance, rodičia nám často píšu, ako to ich deti baví a ako usilovne doma trénujú.