Dnes má meniny: Galina
V modernom svete nie je miesto pre vojny a neexistuje žiadna “cudzia” vojna, pretože vojna ovplyvní každého. Udalosti posledných desaťročí svedčia o prehlbovaní globálnych problémov bezpečnosti a o veľmi nejednoznačnom vplyve globalizačných procesov na rozvoj jednotlivých krajín.
Globálna eskalácia terorizmu sa stala realitou, neustále narastajúci tok nelegálnej migrácie a pravdepodobnosť vzniku nových jadrových krajín nadobúdajú hrozivé kontúry v podmienkach medzinárodného organizovaného zločinu. Okrem toho na územiach mnohých krajín dochádza k prehlbovaniu sociálno-politických a sociálno-ekonomických problémov, ktoré prechádzajú do ozbrojených konfliktov, ktorých eskalácia je skutočnou hrozbou pre medzinárodný mier a stabilitu.
V podmienkach postbipolárneho sveta bola ekonomická stabilita a prosperita krajín Európskeho spoločenstva zabezpečovaná existujúcim systémom medzinárodnej bezpečnosti. Architektúra, ktorá bola navrhnutá tak, aby zaručila mier a prosperitu, však na Ukrajine zlyhala. Ekonomické a bezpečnostné štruktúry, ktoré boli zavedené po druhej svetovej vojne a po studenej vojne, boli zdeformované, čo agresii skôr napomohlo, než by jej zabránilo. To, čo svet teraz potrebuje, je nový prístup, ktorý buduje silnejšie globálne spojenectvá, v ktorých sú slobodné národy asertívnejšie a sebavedomejšie. V dôsledku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu sa európsky a globálny bezpečnostný systém ukázal ako do značnej miery bezmocný a neefektívny, čo spochybňuje možnosť ďalšieho trvalo udržateľného rozvoja na kontinente. Ukrajina sa zároveň ocitla na križovatke globálneho bezpečnostného systému, v najhorúcejšom bode konfliktu záujmov globálnych hráčov.
Pretože Ukrajina nie je členskou krajinou EÚ ani NATO, nemôže sa plne podieľať na formovaní európskych bezpečnostných mechanizmov a kým nemá vlastný výkonný a efektívny bezpečnostný a obranný systém, sa v skutočnosti nachádza v zóne „bezpečnostného vákua“.
V nových geopolitických podmienkach, berúc do úvahy regionálne procesy a záujmy demokratického sveta, je zrejmé, že európsky bezpečnostný systém by mal byť postavený na prísnom odpore voči imperiálnym ambíciám Ruskej federácie, čo zahŕňa vytvorenie flexibilnej aliancie širokého spektra demokratických štátov a ich združení. Európska únia zameraná na prostriedky „mäkkej sily“ nie je pripravená konať v situácii, keď Rusko používa prostriedky „tvrdej sily“. Úloha NATO v nových podmienkach výrazne narastá, preto v podmienkach potreby čeliť „tvrdým hrozbám“ sa NATO stáva základom európskej bezpečnosti.
Vzhľadom na skutočnosť, že neúčasť Ukrajiny (v NATO) jej neposkytla dodatočné záruky národnej bezpečnosti, ale naopak jej sektor národnej bezpečnosti a obrany je v krízovom stave, vyvstáva otázka aktívnejšej účasti Ukrajiny v systémoch kolektívnej bezpečnosti fungujúcich v Európe a v širšom rámci Euro-Atlantického priestoru. Politická a vojenská spolupráca s Alianciou je pre Ukrajinu životne dôležitá. Súčasné zameranie NATO na ochranu svojich hraníc vo východnej Európe vytvára pre Ukrajinu mimoriadne dôležitú šancu zapojiť sa do aktivít Aliancie a rozvíjať sektorovú spoluprácu s Poľskom a pobaltskými štátmi.
Neschopnosť medzinárodných organizácií prijímať včasné a adekvátne rozhodnutia pri riešení krízových situácií poukazuje na extrémne nízku efektívnosť existujúcich globálnych a regionálnych bezpečnostných mechanizmov a kladie dôraz na otázku ich reformy a prispôsobenia sa moderným trendom svetového vývoja. V tomto globálnom kontexte musíme uznať, že ochrana hraníc a efektívna cezhraničná spolupráca v prihraničných regiónoch by mali tiež zmeniť svoj smer, prioritou by malo byť zabezpečenie efektívnosti a bezpečnosti hraníc.
Akú situáciu teraz pozorujeme vo svete?
Na jednej strane vo veľkej časti sveta, najmä v EÚ, dochádza k oslabovaniu hraníc, dokonca k deinštitucionalizácii, zintenzívňuje sa cezhraničná spolupráca medzi susednými regiónmi rôznych krajín a štáty prenášajú časť svojich právomocí na tzv. miestne orgány a mimovládne organizácie. Na druhej strane sa otázka hraníc dostala do popredia v oblasti vzťahov s verejnosťou, najmä v kontexte udalostí ako Brexit, nekontrolovaného toku nelegálnych migrantov z konfliktných zón, vyostrovania terorizmu či v kontexte “de facto pozastavenia platnosti” schengenských dohôd o zjednodušenej mobilite medzi krajinami EÚ v dôsledku opatrení zameraných na prekonanie pandémie Covid-19 a podobne.
Migrácia obyvateľstva je výsledkom globalizačných procesov, má objektívny charakter a najväčší vplyv na bezpečnosť hraníc. V súčasnosti neexistujú spôsoby, ako zastaviť migračné procesy demokratickou cestou a pravdepodobne ani v budúcnosti nebudú. Vzhľadom na súčasné trendy globálneho ekonomického rozvoja, ktoré zahŕňajú nástup nových výrobných technológií, digitalizáciu ekonomiky, expanziu globálnych nadnárodných korporácií, zjednodušenie postupov pri prekračovaní hraníc (pre Ukrajincov to predstavuje získanie štatútu členského štátu EÚ) či presun významnej časti výroby do iných krajín, aktívne a mobilné obyvateľstvo zmení svoje bydlisko nielen v rámci jednej krajiny, ale pravdepodobne v rámci viacerých (migrácia obyvateľstva bude smerovať najmä do takých krajín, kde sú vysoké stabilné zárobky a primeraná kvalita života). Negatívnou charakteristikou súčasného sociálno-ekonomického vývoja Ukrajiny je, samozrejme, každoročná strata pracovného potenciálu spôsobená migračným procesom.
Odkedy Ukrajina získala nezávislosť, demokratizácia verejného života otvorila občanom oveľa širšie možnosti cestovať za hranice krajiny. Získanie práva na voľný pohyb však bolo ruka v ruke so závažnými štrukturálnymi transformáciami ekonomiky sprevádzanými poklesom životnej úrovne, rastúcou nezamestnanosťou a podzamestnanosťou. Pri absencii rozvinutých kapitálových trhov a spotrebiteľských úverov potrebovali ľudia, ktorí si chceli založiť vlastný biznis, počiatočný kapitál. Prechod na trhovú ekonomiku vytvoril nový spotrebiteľský dopyt po tovaroch vysokej hodnoty, akými sú napríklad bývanie, autá, domáce spotrebiče a podobne. To všetko stimulovalo migráciu pracovnej sily do zahraničia, ktorá sa koncom 90. rokov stala masovým fenoménom a zdrojom príjmov pre mnohé rodiny. Podľa odhadov na základe prieskumov Štatistického úradu pracovalo na začiatku nového tisícročia v zahraničí viac ako 10% populácie v produktívnom veku.
Smery ukrajinskej migrácie sa podľa údajov OSN výrazne zmenili. V prvých rokoch samostatnosti žilo takmer 85% ukrajinských emigrantov v krajinách bývalého ZSSR (väčšinou išlo o osoby, ktoré sa narodili v USSR a v určitom čase sa presťahovali do inej republiky Zväzu). Počas rokov samostatnosti sa počet Ukrajincov v týchto krajinách znížil zo 4,6 na 4,1 milióna a ich podiel na celkovom počte migrantov klesol na 70%. Počet ukrajinských emigrantov v USA, Kanade, západnej a strednej Európe a Austrálii vzrástol z 0,7 milióna na 1,6 milióna a ich podiel na celkovom počte Ukrajincov, ktorí sa vysťahovali do zahraničia, vzrástol z 13% na 27%. Podľa Štátnej štatistickej služby Ukrajiny každoročne zmenilo svoje bydlisko viac ako pol milióna Ukrajincov.
Tento údaj je však založený na informáciách od registračných úradov a zahŕňa len tú mobilitu, pri ktorej ľudia nahlásili zmenu bydliska. Zároveň podľa sociológov najmenej 12% dospelých Ukrajincov a podľa niektorých odhadov 15-30 % vo veľkých mestách nežije v mieste, kde majú registrovaný trvalý pobyt. Vnútorná migrácia je teda oveľa aktívnejšia, ako sa dá štatisticky vysledovať – smeruje predovšetkým do miest a vyľudňovanie odľahlých vidieckych oblastí preto pokračuje. V rokoch 2001-2019 zmizlo z mapy Ukrajiny ročne v priemere 19 dedín (v 90. rokoch v priemere 11 dedín ročne). Vidiecka populácia klesá najmä v dôsledku pracovnej a vzdelanostnej migrácie mladých ľudí. Zároveň rastie podiel mestského obyvateľstva. Podľa sčítania ľudu v roku 1989 žilo v mestách 66,7 % Ukrajincov, v roku 2001 67,2 % a k 1. januáru 2019 až 71,1 %. Tradične kladnú migračnú bilanciu má hlavné mesto Kyjev a tiež regióny, v ktorých sa nachádzajú najväčšie mestá Ukrajiny – Dnepro, Charkov, Odesa a Ľvov. V týchto mestách sa tiež nachádzajú popredné vzdelávacie inštitúcie, kam chodia mladí ľudia študovať a kde je vyšší dopyt po práci a zárobkoch. Jedným z priamych dôsledkov a zároveň faktorov globalizácie je rast pohybu obyvateľstva. Objem medzinárodnej migrácie sa rýchlo zvyšuje v absolútnom aj relatívnom vyjadrení. Ukrajina, umelo oddelená od globálnych migračných procesov v sovietskych časoch, sa k nim pripojila až po roku 1991, teda v období výraznej intenzifikácie a diverzifikácie. Otvorenosť svetu na jednej strane poskytla občanom nové možnosti, no na druhej strane vytvorila nové riziká súvisiace predovšetkým s masívnou migráciou Ukrajincov za prácou do zahraničia. Štát stál pred úlohou vypracovať migračnú politiku schopnú minimalizovať tieto riziká a podporovať využívanie pozitívneho potenciálu migrácie. Nebolo to však ľahké z dôvodu zložitej migračnej situácie, ekonomických otrasov a nedostatku zdrojov. Významným prvkom budovania štátu sa však stalo vytváranie mechanizmov štátneho riadenia migračnej sféry. V období samostatnosti sa rozvíjala migračná politika štátu, spolu so zmenami migračnej situácie, hromadením skúseností a implementáciou medzinárodných štandardov.
S obnovením samostatnosti Ukrajiny v prvej polovici 90. rokov 20. storočia začala nová vlna Ukrajincov (hlavne zo západnej Ukrajiny) odchádzať natrvalo do Kanady, USA, Austrálie, Nemecka a ďalších krajín. V priebehu 90. rokov a po prelome milénia, v dôsledku zložitej ekonomickej situácie, ktorá sa vyvinula po rozpade ZSSR, vzrástla aj sezónna migrácia z Ukrajiny do Grécka, Španielska, Talianska, Nemecka, Poľska, Portugalska, Slovenska, Maďarska, Českej republiky a ďalších krajín, napríklad do Ruska, Litvy, Lotyšska a Estónska. Ročný počet sezónnych migrantov z Ukrajiny dosiahol podľa rôznych odhadov objem až niekoľko miliónov ľudí. Zároveň sa zvýšil počet pracovných migrantov, takzvaných bielych a modrých golierov, vrátane vedcov a vysokokvalifikovaných odborníkov (táto migrácia je v odbornej literatúre a publicistike známa ako „odliv mozgov“) na trvalý pobyt v Západnej a Strednej Európe, v Severnej Amerike, ale aj v Austrálii a niektorých krajinách Južnej Ameriky.
Ruská invázia na Ukrajinu vyvolala vo svete ostrú reakciu a ovplyvnila zahraničnú a bezpečnostnú politiku mnohých štátov. Slovenská republika ako člen EÚ a NATO zaujala k tejto otázke jasné a jednoznačné stanovisko: odsúdila ruskú agresiu a podporila sankcie medzinárodného spoločenstva voči Ruskej federácii. Slovensko prejavilo solidaritu s Ukrajinou poskytnutím morálnej, politickej, diplomatickej, humanitárnej a vojenskej pomoci.
Udalosti súvisiace s rusko-ukrajinskou vojnou negatívne ovplyvnili stav bilaterálnych rusko-slovenských vzťahov. Tie sú dlhodobo napäté, no tento proces sa od roku 2020 zintenzívnil v dôsledku nepriateľských aktivít Ruska voči Slovensku, EÚ a NATO, ktoré zahŕňajú pokusy zasahovať do vnútorných záležitostí krajín hybridnými operáciami, vrátane aktívnej podpory pro-ruských aktérov. Ide o neformálnu koalíciu jednotlivých politikov, aktivistov, mimovládnych organizácií a online platforiem, ktoré sa aktivujú v situáciách vyžadujúcich verejnú propagandu Ruska a jeho politiky a zároveň diskreditáciu jeho nepriateľov či obetí. Hoci oficiálna štátna politika Slovenska ohľadom vojny kremeľského režimu bola jednotná, jednoznačná a solidárna s Ukrajinou, ktorá sa stala obeťou ruskej agresie, reakcia slovenských politických strán na túto vojnu odhalila názorový a hodnotový rozkol. Na stranu Ukrajiny sa postavili prodemokratické a prointegračné politické sily založené na priorite univerzálnych hodnôt slobody, demokracie, ľudských práv a práva každého národa určiť si svoj vlastný osud. Naopak, politické sily podporujúce národný egoizmus a nedôveru k integračným združeniam, ktorých je Slovenská republika členom, Ukrajinu nepodporili a postavili sa na stranu Ruska, či už otvorene alebo skryto.
Rusko-ukrajinská vojna a jej vplyv na vnútropolitický vývoj Slovenska potvrdili, že životne dôležitými záujmami krajiny v rámci bezpečnosti jej občanov sú sloboda a demokracia, efektívna ochrana národnej štátnosti a členstvo SR v integračných zoskupeniach demokratických krajín v spolupráci so spojencami, partnermi a demokraticky orientovanými krajinami. V opačnom prípade môže dôjsť k ohrozeniu národných záujmov Slovenska ako slobodnej a demokratickej krajiny, k zmene sociálnej štruktúry krajiny a presmerovaniu jej zahraničnopolitickej orientácie.
Ruská agresia proti Ukrajine je udalosťou s významným medzinárodným dosahom. Od samého začiatku mala výrazný vplyv na rozvoj medzinárodných vzťahov – politických i ekonomických – nielen v regióne strednej a východnej Európy, ale aj vo svete. To má a pravdepodobne aj naďalej bude mať veľký vplyv na zahraničnú a bezpečnostnú politiku mnohých štátov a ich spojenectiev.
Vojna, ktorú Rusko rozpútalo proti Ukrajine pod falošnou zámienkou ochrany rusky hovoriaceho obyvateľstva pred genocídou, vyvolala vo svete silnú reakciu. Kremeľský režim zvolil priamu agresiu, pričom na Ukrajinu útočil z rôznych smerov. Najprv z Ruska a potom z Bieloruska, odkiaľ raketovými a bombovými útokmi na ukrajinské mestá a dediny nemilosrdne zabíjal civilistov, ničil vojenskú a civilnú infraštruktúru a páchal vojnové zločiny porovnateľné s genocídou. Celý civilizovaný svet, šokovaný tým, čo sa deje, zvolil politiku izolácie Ruska a uvalil na Kremeľ tvrdé, bezprecedentné politické, diplomatické, ľudské a ekonomické sankcie.
Cezhraničná spolupráca Ukrajiny a Slovenska – prieskum verejenej mienky
Na objasnenie problematiky cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Ukrajinou sa v období od decembra 2021 do januára 2022 realizoval sociologický prieskum, cieľom ktorého bolo bližšie objasniť verejnú mienku o cezhraničnej spolupráci týchto dvoch krajín a fungovaní hraničného režimu.
Na slovenskej strany sa telefonického prieskumu zúčastnilo 807 dospelých respondentov spomedzi obyvateľov vybraných piatich okresov: Snina, Humenné, Sobrance, Michalovce a Trebišov. Humenné je jediným okresom, ktorý nehraničí s Ukrajinou. Blízkosť Ukrajiny ho však ovplyvňuje cezhraničnými vzťahmi.
Na ukrajinskej strany sa zúčastnilo 809 respondentov prostredníctvom osobných formalizovaných rozhovorov v mieste bydliska z okresov Užhorod, Mukačevo a Berehovo. Vzorka respondentov môže byť z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti a veľkosti lokality považovaná za reprezentatívnu a umožňuje zovšeobecniť hlavné výsledky prieskumu (s maximálnou odchýlkou +/- 3,5 %). Celkový počet položených otázok bol 24 (23 uzavretých a 1 otvorená). Väčšinu uzavretých otázok tvorilo zoradenie vybraných možností podľa stupňa atraktivity, súhlasu či nesúhlasu a významu pre respondenta.
V inštitucionálnom a organizačnom rozmere sa podľa prieskumu uskutočneného na oboch stranách hranice zistilo, že hodnotenie efektívnosti hraničných a colných služieb a tiež praktík pri prekračovaní hraníc, je pomerne kritické (pozri graf č. 1). Ukrajinskí respondenti vnímajú tieto prekážky ako problematické (zelený pruh) alebo neutrálne (modrý pruh), zatiaľ čo slovenskí respondenti ich považujú za menej problematické (červený pruh) alebo neutrálne. Slovenskí respondenti majú o niečo vyššiu úroveň hodnotenia efektívnosti týchto služieb, zatiaľ čo ukrajinskí respondenti majú vyššiu úroveň kritiky.
Prieskum ukázal, že na ukrajinsko-slovenskom hraničnom priechode je viacero problematických vecí, najmä dlhé čakanie na hraničných priechodoch (66% ukrajinských a 53% slovenských respondentov to považuje za vážny problém) – medzi slovenskými respondentmi je dlhá čakacia doba problematická najmä pre respondentov v okrese Michalovce (takmer 74% opýtaných). Spomedzi respondentov na Slovensku bola problematika čakania menej kritická pre občanov okresu Sobrance, za nimi nasledovali obyvatelia Sniny.
Problémom na slovensko-ukrajinskej hranici je podľa respondentov aj prístup colníkov. Potvrdzujú to najmä odpovede respondentov: postoje k cestujúcim pri pasovej kontrole trápi 42 % ukrajinských respondentov a 24 % Slovákov. Čo sa týka byrokracie na hraniciach, 42 % ukrajinských a len 15 % slovenských respondentov označilo byrokraciu za veľmi veľkú alebo veľkú prekážku. Na slovenskej strane je medzi skúmanými skupinami problematika byrokracie problematická najmä pre občanov v okrese Michalovce (23,4%) a najmenej problematická pre respondentov v okrese Sobrance (64,3%).
Všetky tieto problémy podľa ukrajinských respondentov súvisia predovšetkým s nadmernou kapacitou kontrolných stanovíšť, ktorá znemožňuje zrýchlenie prejazdu a evidencie vozidiel, častými poruchami fungujúceho stacionárneho skenovacieho systému a byrokratickými postupmi na hraniciach a veľmi často s príliš pomalou prácou colníkov. Najkritickejší je problém pre kamióny, ktoré musia stráviť niekoľko dní na hranici (niekedy až v 10 km rade) a treba ho čo najskôr riešiť.
Druhá otázka sa týkala úrovne cezhraničnej infraštruktúry (graf č. 2). Kým väčšina ukrajinských respondentov je spokojná s autobusovou verejnou dopravou (33%), väčšina slovenských respondentov je spokojná s telekomunikačnými službami (35%). Viac ako štvrtina ukrajinských respondentov ohodnotila úroveň telekomunikácií medzi Slovenskom a Ukrajinou ako veľmi dobrú alebo dobrú (26%), naopak, 23% ukrajinských a 16% slovenských respondentov považuje úroveň telekomunikácií za slabú alebo veľmi zlú.
Všetky ostatné kontrolované oblasti cezhraničnej infraštruktúry boli hodnotené skôr negatívne ako pozitívne. Konkrétne len 27% ukrajinských a 23% slovenských respondentov hodnotilo stav ciest medzi Slovenskom a Ukrajinou ako vysoko kvalitný. Na druhej strane cestnú sieť považuje za zlú alebo veľmi zlú 23% ukrajinských a 31% slovenských respondentov. Slovenskí respondenti boli väčšinou kritickí vo väčších mestách nad 20 000 obyvateľov, kde 35,5% nie je spokojných s kvalitou a hustotou cestnej siete medzi krajinami. Oveľa kritickejší boli respondenti k železničnému spojeniu medzi krajinami, kde len 9% ukrajinských a 15% slovenských respondentov hodnotilo železničné spojenie medzi Slovenskom a Ukrajinou ako veľmi dobré alebo dobré. Na druhej strane až 42% ukrajinských a 43% slovenských respondentov považuje železničnú dopravu za zlú alebo veľmi zlú, čo odráža celkovú situáciu v tomto sektore, najmä z dôvodu nízkej kvality a kapacity tratí. V prípade slovenských respondentov boli najviac nespokojní občania regiónu Sobrance (73,2%).
O niečo lepšia je situácia v autobusovej verejnej doprave, v ktorej 33% ukrajinských a takmer 14% slovenských respondentov hodnotilo verejnú dopravu pozitívnejšie ako veľmi vysokú alebo vysokú. Na druhej strane 13% ukrajinských a 37% slovenských respondentov považuje verejnú autobusovú dopravu za zlú alebo veľmi zlú. Najspokojnejšou skupinou na Slovensku medzi respondentmi boli starší ľudia (nad 65 rokov), ale aj v tejto kategórii bola miera spokojnosti pomerne nízka (16,5%).
Hlavným problémom cyklistickej dopravy cez hranice je jej neregulované riadenie. V domácej legislatíve Ukrajiny ani v medzinárodných dohodách s krajinami EÚ sa cyklisti ako účastníci cezhraničnej dopravy priamo neuvádzajú, okrem kontrolného bodu na hraničnom priechode “Mali Selmentsi – Veľké Slemence”. Informačné systémy používané colníkmi a pohraničnou strážou neumožňujú osobe bez vozidla registráciu na hraničnom priechode, pretože bicykel je zo zákona osobná vec, nie vozidlo. To vedie k ťažkostiam pri prekračovaní hraníc (k jeho nemožnosti alebo nepredvídateľnosti), pretože existujú kontrolné stanovištia, cez ktoré cyklisti môžu alebo nemusia prejsť v závislosti od rozhodnutia pohraničnej stráže. Ďalším problémom je chýbajúca cyklistická infraštruktúra – napríklad trasy vedú cez verejné komunikácie (čo je nebezpečné) – a nedostatok možností pre multimodulárnu cyklistiku (napríklad pomocou vlaku, autobusu a podobne). Preto len 8% ukrajinských a 6% slovenských respondentov hodnotilo cyklotrasy medzi Slovenskom a Ukrajinou ako veľmi dobré alebo dobré. Na druhej strane 44% ukrajinských a 55% slovenských respondentov označilo stav cyklotrás za zlý alebo veľmi zlý.
Pokiaľ ide o otázku korupcie na hraniciach na oboch stranách kontrolných bodov – existuje veľké percento negatívnych hodnotení od ukrajinských respondentov (graf č. 3). Výsledky ukázali najmä to, že ukrajinskí colníci majú veľmi vysokú alebo vysokú mieru korupcie – 50%, zatiaľ čo korupcia medzi slovenskými colníkmi je iba 26%. Len 3% opýtaných sa domnievajú, že korupcia neexistuje na ukrajinských colniciach a 6% na slovenských colniciach. Slovenskí a ukrajinskí novinári označujú slovenskú a ukrajinskú stranu hranice za súčasť jedného reťazca, ktorý tvorí pohraničnú mafiu. Je to spôsobené predovšetkým úradníkmi – zneužívaním moci a vydieraním. Zaujímavé je, že Ukrajinci a Slováci sú oveľa kritickejší voči vlastným úradníkom a úradom ako voči tým susedným, čo je možné vysvetliť aj skúsenosťami s korupciou v domácej krajine.
Podobne negatívne vnímanie je aj voči príslušníkom hraničnej polície. Z pohľadu ukrajinských respondentov negatívne vníma ukrajinských predstaviteľov až 48% opýtaných, pričom ako skorumpovaných iba 23% respondentov. Aj slovenskí respondenti vnímajú ukrajinskú hraničnú políciu ako skorumpovanejšiu (35%) v porovnaní so slovenskými úradníkmi, ktorých ako skorumpovaných vníma iba 11% opýtaných a iba 3% sa domnievajú, že korupcia neexistuje na ukrajinskej strane a 6% na slovenskej strane.
O nič pozitívnejšie nie je vnímanie miestnych orgánov a politikov. 44% ukrajinských respondentov zaznamenalo veľmi vysokú alebo vysokú úroveň korupcie medzi úradníkmi miestnych a regionálnych orgánov Ukrajiny a 42% respondentov na Slovensku označilo slovenské miestne a regionálne orgány za skorumpované. Naopak, tieto čísla sú odlišné voči susedom – Ukrajinci vidia korupciu úradníkov VÚC na Slovensku len v 18%, kým Slováci vidia ukrajinských politikov skorumpovaných v 22% (miestnych) a 23 % (regionálnych).
Tretina ukrajinských respondentov sa domnieva, že aj podnikatelia z Ukrajiny sú veľmi alebo prevažne skorumpovaní, pričom korupciu medzi lokálnymi podnikateľmi na Slovensku vníma iba 14 % opýtaných. Veľmi podobné čísla sú aj na Slovensku, pretože vlastné podniky vnímajú respondenti ako skorumpované – v 39 %, ale ukrajinské podniky vnímajú ako skorumpované len v 22 %.
Graf č. 4 poukazuje na vplyv nelegálnych cezhraničných aktivít. Podľa ukrajinských respondentov majú vyšetrované nelegálne cezhraničné aktivity veľmi veľký alebo veľký vplyv na situáciu v pohraničných oblastiach. Najmä nelegálne cezhraničné aktivity (pašovanie tovaru a ľudí) majú veľmi alebo veľmi veľký vplyv na kriminalitu a verejnú bezpečnosť v prihraničnom regióne až pre 38% slovenských a 47% ukrajinských respondentov. Medzi slovenskými respondentmi sú to najmä ľudia žijúci v mestách od 5 000 do 20 000 obyvateľov, kde 43% opýtaných vidí vysokú súvislosť medzi nelegálnymi aktivitami a ohrozením bezpečnosti.
Podobne je vnímaný aj vplyv nelegálnych aktivít na organizovaný zločin, korupciu a transparentnosť miestnej samosprávy – ako problém ho vníma 37% slovenských (najviac v okrese Michalovce v takmer 48%) a až 60% ukrajinských respondentov. Navyše, tieňová ekonomika (vplyv na ceny tovarov a služieb) zaznamenala vysokú a veľmi vysokú mieru u 34% slovenských a 61% ukrajinských respondentov. V prípade vplyvu nelegálnych cezhraničných aktivít na hospodársku súťaž na miestnom trhu práce a nezamestnanosť sa často predpokladá, že majú malý alebo žiadny vplyv. Najmä ukrajinská strana však v 52% odpovedí považuje za problém, že nelegálne aktivity majú vplyv na miestne trhy a nezamestnanosť.
Pokiaľ ide o efektívnu komunikáciu medzi úradmi a občanmi, prieskum ukázal rozdiely medzi respondentmi z oboch krajín o mechanizmoch komunikácie medzi obyvateľmi pohraničných oblastí a pohraničnými úradmi pri riešení každodenných problémov v pohraničných oblastiach súvisiacich s riadením hraníc (pozri graf č. 5). Najúčinnejšie spôsoby komunikácie medzi obyvateľmi pohraničnej oblasti a pohraničnými orgánmi pri riešení každodenných problémov v pohraničných oblastiach sú podľa respondentov v oboch krajinách tie, ktoré zahŕňajú aktívne zapojenie oboch strán do procesu. Najmä stretnutia s občanmi sú veľmi efektívne podľa 51 % ukrajinských respondentov a 39% Slovákov. V prípade Slovenska je táto možnosť preferovaná najmä u občanov žijúcich v malých mestách od 1 000 do 5 000 obyvateľov a v okrese Michalovce – v oboch týchto skupinách boli kladné reakcie na osobné stretnutia u viac ako 45 % prípadov.
Navyše približne štvrtina slovenských respondentov sa domnieva, že diskusie (29%), verejné vypočutia (27%) a konzultácie (24%) sú efektívnymi spôsobmi komunikácie, kým ukrajinskí respondenti sa domnievajú, že diskusie (44%), verejné vypočutia (44%), konzultácie (44%) a horúce linky (44%) sú efektívnymi prostriedkami komunikácie. Najmenej preferovanou možnosťou v prípade ukrajinských respondentov sú tlačové konferencie, ktoré organizujú úradníci. To je zaujímavé zistenie, ktoré naznačuje, že ľudia uprednostňujú skôr osobné zapojenie do vecí verejných, pretože tlačové konferencie sú len mediálnym výstupom bez možnosti priameho zapojenia.
Ďalšou oblasťou bol dôvod cezhraničného prechodu. Obyvatelia prihraničných regiónov Ukrajiny a Slovenska prekračujú hranice zo súkromných dôvodov (návštevy príbuzných, nakupovanie, turistika a podobne), najčastejším dôvodom prekračovania hraníc sú najmä vzájomné návštevy prihraničných regiónov (graf č. 6). Veľká časť respondentov na Slovensku (59%) prekračuje hranice za Slovákmi a väčšina Ukrajincov (75%) prekračuje hranice za Ukrajincami. Na Slovensku tento názor najviac podporujú občania v okrese Sobrance (takmer 70%) a na Ukrajine – takmer v rovnakej miere muži a ženy v rovnakom veku žijúci v Mukačeve. Navyše v okrese Sobrance je dôvodom prekročenia hranice aj návšteva Ukrajincov (87,5%). Dá sa to vysvetliť nielen bezvízovým režimom, ale aj tým, že od roku 2008 existuje medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou Dohoda o malom pohraničnom styku (aktuálne vydanie bolo schválené 31.07.2019).
Existujú výrazné rozdiely v počte ľudí prekračujúcich hranice. Najmä Ukrajinci sú tí, ktorí pracujú v prihraničných oblastiach Slovenska a denne prekračujú hranice – tak to vníma 47% ukrajinských a 43% slovenských respondentov (graf č. 7). To, že Ukrajinci cestujú za prácou, vnímajú medzi slovenskými respondentmi najmä respondenti v okrese Sobrance (takmer 70%). Iba 8-10% opýtaných v oboch prihraničných regiónoch si myslí, že sú Slováci, ktorí na Ukrajine pracujú a denne prekračujú hranice. Medzi slovenskými respondentmi bolo najviac odpovedí, že Slováci cestujú za prácou na Ukrajinu, identifikovaných v okrese Humenné. Úroveň miezd na Slovensku (člsnská krajina EÚ) je oveľa vyššia a mnohí Ukrajinci, ktorí žijú v prihraničných regiónoch tam cestujú za prácou, ale ostávajú žiť na Ukrajine. Uvedené odpovede uviedli väčšinou respondenti v obciach do 1000 obyvateľov, kde sú problémy so zamestnanosťou.
Cestovanie za obchodnými aktivitami, či už krátkodobými alebo dlhodobými, ktoré si vyžadujú pobyt v krajine, vnímajú prevažne ukrajinskí respondenti v porovnaní so slovenskými. Viac ako tretina ukrajinských respondentov sa domnieva, že počet tých, ktorí vykonávajú krátkodobú obchodnú činnosť, je veľký alebo veľmi vysoký (40%) a dlhodobú podnikateľskú činnosť (36%). Čo sa týka Slovákov, ich odpovede na túto otázku sa líšia. Väčšina respondentov poukazuje na priemerný počet tých, ktorí vykonávajú krátkodobú podnikateľskú činnosť (49%) a dlhodobú podnikateľskú činnosť (48%).
Intenzita spolupráce v prihraničných regiónoch Ukrajiny a Slovenska je ovplyvnená mnohými podmienkami a faktormi, z ktorých niektoré môžu byť rozhodujúcimi prekážkami. Pokiaľ ide o vnímanie týchto prekážok medzi respondentmi, väčšina opýtaných Ukrajincov (55‒58%) kriticky vníma zdravotné problémy (šírenie chorôb, vírusy, epidémie), bezpečnostné otázky (migranti, terorizmus, kriminalita), korupciu (úplatky colníkov, policajtov, úradníkov) či politickú nestabilitu (časté zmeny vlád, revolúcie, politické rozpory) (graf č. 8). Slovenskí respondenti zastávajú rovnaký názor, no nie sú až takí kategorickí (40-48%). Pre Ukrajincov (58%) aj pre Slovákov (48%) sú zdravotné problémy na prvom mieste. Tieto odpovede sú však skreslené pandemickou situáciou Covid-19, pretože prieskum sa uskutočnil počas zimného obdobia.
U Ukrajincov rezonuje korupcia ako problém rozvoja na prvom mieste (58%), kým u Slovákov je až na treťom mieste (41%) a na druhom mieste je politická nestabilita Slovákov (45%), ktorá je u Ukrajincov na treťom mieste (55%). Stojí za zmienku, že korupcia bola u Ukrajincov na prvom mieste aj v štúdii uskutočnenej v roku 2019. Vo vzťahu k tým faktorom, ktoré sú nevýznamné alebo ich nemožno považovať za prekážku, sú kultúrne rozdiely, rozdiely v náboženstve a jazyková bariéra. Všetky tieto aspekty sú kľúčové pre dobré vzťahy a spoločné porozumenie.
Istá miera jednoznačnosti odpovedí respondentov z prihraničných regiónov Ukrajiny aj Slovenska dáva dôvody na ich zohľadnenie pri rozhodovaní, realizácii programov a projektov rôznymi zainteresovanými stranami.
Zvyčajne, keď ide o cezhraničnú spoluprácu, zohľadňujú sa ekonomické a geografické podmienky (graf č. 9). Podľa respondentov je však veľmi veľkou alebo veľkou prekážkou nízka kúpyschopnosť obyvateľstva na druhej strane hranice (40 % Ukrajincov a 44 % Slovákov). Zaujímavé je, že tieto odpovede prevládajú v sídlach Slovenska od 1 000 do 5 000 obyvateľov a v rámci vysokoškolsky vzdelanej skupiny obyvateľov, kým na Ukrajine to boli respondenti z veľkých miest nad 20 000 obyvateľov a prevládali medzi nimi zástupcovia iných národností (“ne-Ukrajinci”). 38 % opýtaných Ukrajincov považuje skutočnosť, že veľké mestá s bohatším obyvateľstvom sa nachádzajú príliš ďaleko od hraníc, za menšiu alebo žiadnu prekážku. Iba 19 % Ukrajincov vníma vzdialenosť ako problém v porovnaní s 35 % slovenských respondentov (najmä v okrese Trebišov a mestách od 1 000 do 5 000 obyvateľov). V prípade Ukrajiny je názor vyjadrený väčšinou obyvateľov okresov Užhorod a Mukačevo. Navyše porovnateľné počty Slovákov a Ukrajincov považujú susedné trhy za málo rozvinuté (obmedzená ponuka tovarov a služieb, nedostatok sortimentu).
Ďalší okruh otázok bol venovaný faktorom, ktoré by mohli prospieť (alebo aj poškodiť) rozvoju cezhraničných vzťahov, najmä v oblasti hospodárskej a sociálnej spolupráce v prihraničných oblastiach (graf č. 10). Pri hodnotení 11 potenciálne rôznych faktorov by podľa väčšiny Ukrajincov (52-80 %) mali všetky pozitívny vplyv. Respondenti na Slovensku boli kritickejší, pretože tento rozsah kladných odpovedí sa pohyboval medzi 37-65 %.
Najdôležitejším faktorom pre ukrajinských respondentov sú investície slovenských firiem na Ukrajine (80 % kladných odpovedí), pričom na slovenskej strane sú najdôležitejšie lokálne exporty na Ukrajinu (65 % kladných odpovedí). Najmenej dôležitým faktorom sú zmiešané manželstvá medzi týmito dvoma krajinami.
Z pohľadu ukrajinských respondentov bola dôležitá aj úplne otvorená hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorá sa umiestnila na druhom mieste (77 %), nasledovala spolupráca medzi univerzitami a výskumnými ústavmi (76 %) a spoločné plánovanie regionálneho rozvoja (75 %). Pre Slovákov podporila absolútna väčšina opýtaných iba 6 z 11 premenných, pričom viac ako 50 % takýchto odpovedí malo pozitívny dopad. Okrem významu miestneho exportu na Ukrajinu boli dôležitými aspektmi spolupráca medzi univerzitami a výskumnými ústavmi (64 %), kultúrne interakcie (kultúrne či športové podujatia, festivaly, púte, výstavy) a spoločné plánovanie regionálneho rozvoja prihraničných oblastí miestnymi a regionálnymi orgánmi na oboch stranách hranice (po 60 % pre každú).
Negatívny vplyv týchto faktorov videlo iba veľmi málo opýtaných, pričom najvýraznejším bol stav úplne otvorenej hranice medzi Slovenskom a Ukrajinou (25 % Slovákov a 6 % Ukrajincov sa domnieva, že bude mať negatívny vplyv). Mnohí Slováci však upozorňovali, že všetky tieto faktory nebudú mať ani pozitívny, ani negatívny vplyv (približne tretina opýtaných na Slovensku). Treba zdôrazniť, že väčšina odpovedí, ktoré si Slováci a Ukrajinci zvolili v súvislosti s perspektívnym dopadom, má niečo spoločné s dvoma z troch strategických cieľov a tematických cieľov v rámci zoznamu definovaného v koncepčnom dokumente ENI CBC: Nariadenie o nástroji európskeho susedstva (ENI) prijaté v marci 2014.[1]
Prioritné smerovanie cezhraničných programov za posledných desať rokov smerovalo k výsledkom v mnohých oblastiach – rozvoj miestnej kultúry a zachovanie historického dedičstva, racionálne využívanie prírodných zdrojov, ekonomický rozvoj a cestovný ruch, zdravotnícka starostlivosť, vzdelávanie, veda a výskum, poľnohospodárstvo, pestovanie kultúry zodpovednej spotreby, monitorovanie, predpovedanie a predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným človekom, núdzové situácie, energetická efektívnosť, zavádzanie technológií šetrných k životnému prostrediu, výroba energie z obnoviteľných zdrojov a mnohým iným.
Cezhraničná spolupráca zatiaľ podľa opýtaných občanov priniesla najvýraznejšie výsledky v prvom rade v cestovnom ruchu, v druhom rade v kultúre, športe, voľnom čase, vo vzdelávaní, vede a výskume (graf č. 11). Zo všetkých navrhovaných oblastí väčšina respondentov poukázala na úspešnosť cezhraničnej spolupráce v cestovnom ruchu. Tretina respondentov na Slovensku (33 %) a viac ako polovica na Ukrajine (52 %) sa domnieva, že výsledky cezhraničnej spolupráce pri rozvoji zariadení cestovného ruchu, počtu turistov sú badateľné. Je potrebné zdôrazniť, že najvyšší podiel je zaznamenaný v okrese Michalovce a v okrese Mukačevo, a to najmä medzi mladými ľuďmi. V týchto regiónoch a celkovo na území, kde sa prieskum uskutočnil, boli pozitívne hodnotené aj úspechy v kultúre, športe a voľnom čase (29% na slovenskej strane a 40 % na ukrajinskej strane). V prípade slovenských respondentov pozitívne hodnotili rozvoj cestovného ruchu najmä občania miest od 1 000 do 5 000 obyvateľov.
Graf č. 11: Hodnotenie viditeľných cezhraničných výsledkov
Pomerne významné percento opýtaných z ukrajinskej strany hranice (42 %) vidí badateľné výsledky aj vo vzdelávaní, vede a výskume, najmä v okresoch Užhorod, a Mukačevo, pričom značné percento citeľných výsledkov spolupráce možno pripísať vysokej aktivite vzdelávacích inštitúcií v oblasti cezhraničnej spolupráce a projektov. Ide predovšetkým o cezhraničné vzdelávacie a výskumné aktivity Užhorodskej národnej univerzity, stredných škôl a predškolských vzdelávacích zariadení. Približne pätina slovenských respondentov (23 %) zaznamenala významné výsledky vo vzťahu k rozvoju vzdelávania a vedy, vnímané najmä obyvateľmi miest od 1 000 do 5 000 obyvateľov. Čiastočne badateľné výsledky cezhraničnej spolupráce boli pozorované v dopravnej infraštruktúre v prihraničných oblastiach (22 % na slovenskej strane a 28 % na ukrajinskej strane). Čo sa týka ekonomického vývoja, názory obyvateľov sa líšia – obchod, investície a zamestnanosť hodnotilo pozitívne iba 22 % opýtaných na Slovensku a 36 % na Ukrajine.
Výsledky cezhraničnej spolupráce v zdravotníctve, najmä pokiaľ ide o činnosť nemocníc a zariadení poskytujúcich lekársku starostlivosť a rehabilitáciu, sa zdajú byť na oboch stranách hranice dosť podobné a stále zostávajú v nedohľadne. Menej ako 20 % obyvateľov prihraničných oblastí na Slovensku a na Ukrajine zaznamenalo pozoruhodné úspechy a takmer 40% respondentov (s miernym rozdielom na oboch stranách hranice) uviedlo, že výsledky v zdravotníctve boli sotva viditeľné alebo žiadne. Na základe odborného hodnotenia tejto oblasti spolupráce sa predpokladá zintenzívnenie aktivít v oblasti zdravotníctva prostredníctvom nových cezhraničných programov, ktoré majú byť zahájené v blízkej budúcnosti. Vplyv cezhraničnej spolupráce na rozvoj verejnej samosprávy je v oboch prihraničných územiach hodnotený zhodne ‒ výsledky sú badateľné u 14 % slovenských a ukrajinských respondentov, pričom 37-40 % respondentov nevidí žiadne výsledky v tejto oblasti.
Pomerne málo ľudí pozoruje pozitívne zmeny v poľnohospodárstve – približne polovica opýtaných z oboch strán je nespokojná s dynamikou rozvoja cezhraničných vzťahov medzi farmármi a ostatnými zainteresovanými subjektmi v poľnohospodárstve. Najkritickejší k rozvoju poľnohospodárstva na slovenskej strane boli respondenti v okrese Sobrance (bez kladnej odpovede). Výrazné zlepšenie vyžadujú aj sféry sociálnej starostlivosti a služieb, pričom spolupráca smeruje k ochrane životného prostredia, pretože až 48 % opýtaných na Slovensku a 39 % opýtaných na Ukrajine považuje zmeny v týchto sférach za bezvýznamné. Situáciu slabého rozvoja cezhraničných sociálnych služieb vnímajú najhoršie okresy Snina, Sobrance a Trebišov a tiež obce do 1000 obyvateľov. Pri ďalšom plánovaní skvalitnenia slovensko-ukrajinskej cezhraničnej spolupráce treba brať do úvahy naliehavú potrebu zintenzívnenia rozvoja uvedených oblastí – v prvom rade zvýšenie produktivity v poľnohospodárskych činnostiach, zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti životného prostredia.
Vo vyššie uvedených oblastiach sú menej úspešní aktéri cezhraničnej spolupráce (graf č. 12). Väčšina respondentov na Slovensku označila za úspešné v oblasti cezhraničnej spolupráce najmä národnostné menšiny, náboženské a etnické skupiny či kultúrne združenia. Na Ukrajine univerzity a univerzitné centrá, jednotlivci a súkromné spoločnosti mierne prekonali sieť národnostných menšín, náboženských organizácií a kultúrnych združení a sú tiež považovaní za úspešnejších aktérov. Na druhej strane miestne a regionálne komory, štátne správy, orgány miestnej a regionálnej samosprávy sú považované za stredne úspešných alebo neúspešných aktérov cezhraničnej spolupráce na oboch stranách hranice, čo je možné odôvodniť predovšetkým oveľa vyššími očakávaniami obyvateľstva od týchto inštitúcií. Približne tretina respondentov na Slovensku (30 %) a na Ukrajine (37 %) sa domnieva, že menšiny (národnostné menšiny, etnické a náboženské skupiny a organizácie) sú v oblasti cezhraničnej spolupráce úspešné. Približne rovnaké hodnotenie mali respondenti aj vo vzťahu ku kultúrnym zväzom a združeniam (29 % / 37 %), kladne hodnotili aktivity, ktoré tieto organizujú v rámci cezhraničnej spolupráce.
Prevažná väčšina odpovedí slovenských respondentov však bola neutrálna, čo by mohlo naznačovať, že majú málo vedomostí o cezhraničnej spolupráci a projektoch, ktoré sa v prihraničnej oblasti realizujú. Na druhej strane pomerne vysoký počet ukrajinských respondentov vidí v tejto spolupráci úspechy univerzít, ktoré získavajú projekty a ako vidíme z výsledkov prieskumu ich práca je dobre komunikovaná a viditeľná aj medzi bežnými občanmi.
[1] Regulation (EU) No 232/2014 of the European Parliament and of the Council of 11th
March 2014 establishing the European Neighbourhood Instrument Available online: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32014R0232
Autor: Olesia BENCHAK
ISSN: ISSN 2730-101002