Dnes má meniny: Jela
To, že sa od roku 1936 v španielskej občianskej vojne bojovalo o Prahu, je už dávno potvrdená realita. Po roku 1989 sa ale objavila „havloidná premisa“: Nebudeme ako “oni” a to by potom malo znamenať, že keď „my“ sme k nim boli dobrí, oni potom z vďačnosti za to, že sme ich neobesili, budú dobrí k nám.
S odstupom času to vyzerá ako nezmyselná myšlienka a takou aj bola. Okrem toho vešania, to by sme sa nemohli dostať do Rady Európy (nemýliť si s EÚ). Hoci, zvládlo to aj Rumunsko. Ako by Václav Havel povedal na ešte predsmrtnej posteli ako novozákonný Ježiš: „Odpustite im, oni nevedia, čo činia!“ Len zabudol dodať, že židovský kazateľ z kríža nezavolal: „…a oni potom budú odpúšťať vám.“ Niečoho takého sa v žiadnom z kanonických evanjelií nedočítame.
Treba povedať, že západná Európa sa nemusí od Ruska priamo vojensky ničoho obávať, na ňu si táto frustrovaná superveľmoc netrúfne, má tam múr zvaný NATO. Momentálne je to určitá istota pre pobaltské krajiny a bývalé satelity Sovietskeho zväzu v strednej východnej Európe. Iste, ak to Američania s európskym konzumizmom a pohodlnosťou, s jej vojensko-politickou lenivosťou ešte vydržia a nepripoja sa k rétorike bývalého prezidenta Trumpa, že NATO je zastaralá a zbytočná organizácia.
Kyjev musí „padnúť“
Ak padne Kyjev, symbolicky padne Ukrajina a ak nepadne Ukrajina, padne bojachtivá skupinka okolo ruského prezidenta, aby ju nahradili ešte bojovnejší sokoli – „molodci“. Býva určitou vecou etickej slušnosti navštíviť pri návšteve ukrajinského hlavného mesta pamätník Holodomor. Ukrajinci ho postavili ako memento hladomoru, ktorý boľševici vyprodukovali v európskej „obilnici“ – na Ukrajine. Dnešní obhajcovia ruského neokolonializmu a novoimperializmu (alebo poznáte vtipnejší názov?) budú dozaista tvrdiť, že to boli aj etnickí Rusi, ktorí umierali v rokoch 1932/33, ale aj neskôr hladom (odhady od troch miliónov vyššie). Áno, socialistické režimy majú obľubu v obetovaní vlastného obyvateľstva. Ono oveľa horšie to bolo počas socialisticko-socialistického konfliktu medzi socialistickým Sovietskym zväzom a jeho národne socialistickým bratom Nemeckom, keď sa títo súdruhovia (áno, aj nacisti sa oslovovali „Heil Hitler, Genosse). Pri legendárnom obliehaní Leningradu (dnes na základe referenda miestnych obyvateľov Peterburgu) sa bratské spojenie oboch režimov premietlo v ďalšom hladomore obyvateľstva. Na pouličnom trhu ale prekvapivo nechýbalo čerstvé mäso.
Dnes už v Rusku nedávno zakázaná organizácia Memorial podala viac ako dosť dôkazov, že obyvatelia góroda-gerója (titul udeľovaný mestám, ktoré dnes ruské ozbrojené sily s chuťou bombardujú na Ukrajine) sa uchyľovali ku kanibalizmu. To mäso totiž bolo detské, pochádzalo z bezprízorných detí a bolo naozaj „čerstvé“. V tom pouliční predajcovia mäsom neklamali. Toto dnes už Kyjevu nehrozí, ten si užil svoje za nacistickej aj komunistickej okupácie.
Ukrajinci majú voči veľkému bratovi okrem pozitívneho nacionalizmu sotva nejaké výhody. Brat má skvelé výsadkové vojská, špičkové tanky a iné obrnené monštrá, útočné rakety, neporovnateľne lepšie letectvo, dokonalú protivzdušnú obranu, oveľa početnejšie pozemné vojská, satelitné monitorovanie protivníka, vypracované prvky hybridnej vojny, ruský jazyk ako nástroj propagandy a s ním spojenú piatu kolónu. Hotový Madrid. Ale hoci „padne“ tak, ako padol Madrid, do dejín vďaka hrdej obrane proti ruským vojskám vstúpi ako „górod-gerój“.
Ivo Samson, bezpečnostný analytik