Komentár Petra Nôtu – 2. časť Odbory na obojku: Nové odbory a ich prepojenie do politických štruktúr

Inevstigatívny novinár Peter Nôta. FOTO Archív PN

Tému odborov som rozdelil do troch častí, prvej (kam zmizol majetok odborov) som sa venoval už v predchádzajúcom komentári.

Revolúcia začala nenápadne, zriadením odborovej organizácie AIOS. Nižšie členské príspevky, ako mali z nedofinancovania kolabujúce zväzy zlúčené v KOZ, síce znamenali obrovský problém do budúcnosti, ale aj silný marketingový nástroj na rozbehnutie biznisu. Dištancujem sa od starých spolitizovaných odborárov s majetkami, ponúknem dampingové členské, chrumkavo komunikujem. Pár odborových organizácií, samozrejme, prebehne. Nezvýši to nijako celkovú organizovanosť, skôr roztriešti scénu, ak to bude silené cez konfrontačné heslá, ale niekde predsa začať treba.

Kľúčovým sa ukázalo osamostatnenie odborov vo Volkswagene od Machynovho KOVO a nadväzujúce vyhlásenie niekoľkodňového štrajku spojeného so zastavením výroby. Ten bol úspešný, aspoň mediálne.
Nebudem tu rozoberať právnu otázku zákonnosti vyhláseného štrajku počas predĺženia platnosti kolektívnej zmluvy, ktorá má štrajkom vo svojej podstate zabrániť. Aj roky po štrajku vedú medzi odborármi vášnivé právne diskusie, či môže neúspešné konanie pred sprostredkovateľom de facto ukončiť sociálny zmier, a to aj napriek platnej kolektívnej zmluve. V hre by bola dokonca náhrada škody spôsobená prípadným protizákonným pozastavením výroby. Faktom je, že takáto háklivá diskusia, resp. právna neistota vôbec nemusela vzniknúť, ak by sa štrajk vyhlásil o pár dní neskôr – v čase, kedy by bola platnosť kolektívnej zmluvy ukončená. To je problém akcionárov. Nebudem sa zamýšľať nad tým, či sa konečný výsledok vyjednávania nápadne nepodobal na ponuku zamestnávateľa z posledného kola rokovaní pred vyhlásením štrajku. Ani dôvodom, prečo nedošlo k hlasovaniu o prijatí finálnej verzie kolektívnej zmluvy medzi štrajkujúcimi, ako to bolo pôvodne komunikované. To je problémom zamestnancov VW. Alebo špekuláciou s načasovaním zmeny osvedčenia o významnej investícii, ktorú vláda schválila presne mesiac po ukončení štrajku (viac TU). To je problémom daňových poplatníkov.

Faktom je, že po štrajku ostali vo Volkswagene finančne silné a sebavedomé odbory so silnou členskou základňou. Za zmienku rozhodne stojí fakt, že súčasťou štrajku-neštrajku bol aj marketingový poradca a hlavný stratég kampane kandidáta strany SMER Maroša Šefčoviča v prezidentských voľbách, Karol Klobušičký. Inak povedané, na oslabení najužšieho spojenca strany SMER Emila Machynu v najdôležitejšom
podniku v Slovenskej republike spolupracoval človek, ktorému SMER následne zveril do rúk kampaň pre prezidentské voľby.  Ako to bolo s tým veľkým spojenectvom a spoluprácou starých spolitizovaných odborov pod hlavičkou KOZ a KOVO so stranou SMER? A ako to je s nezávislosťou tých novovznikajúcich apolitických, takzvaných moderných odborov?   

Už cítite ten smradík? Nie? Karol Klobušický bol v čase druhej vlády Roberta Fica predsedom predstavenstva Hotely Mládeže Slovakia (viac sa dočítate TU). Hotely mládeže patria nadácii Intenda, ktorej zriaďovateľom bolo aj ministerstvo školstva. Spravujú majetok bývalého Socialistického zväzu mládeže (viac sa dočítate TU), a keď im nehorelo, tak sa im občas tiež podarilo čo-to zvláštne odpredať. Pred Karolom Klobušickým bol predsedom predstavenstva tejto spoločnosti počas prvej Ficovej vlády aj istý Milan Krajniak. Milan Kraniak je švagor pána Karola Klobušického (viac TU) . Čo bolo, to bolo, teraz je Milan Krajniak ako minister práce nespokojný so zastúpením zamestnancov v tripartite. KOZ je spolupracujúca s HLASOSMEROM (viac TU) a má mať pochybnú reprezentatívnosť okolo dvestotisíc členov. Povoláva po celkom teatrálnom konflikte s KOZ do tripartity ďalšie odbory. Konkrétne novú odborovú organizáciu Spoločné odbory Slovenska (SOS). Ich zástupcom bol na prvom rozšírenom zasadaní tripartity nový podpredseda Moderných
odborov Volkswagen. SOS je komplexné a na prvý pohľad dosť netransparentné odborové združenie. Je to taká škatuľka a v škatuľke opäť škatuľka a v tej ďalšej myší chvostík. Pripomeňme si, že pri rozšírení
tripartity o iných zástupcov zamestnancov malo ísť o zvýšenie legitimity a transparentnosti, ako aj o zníženie stranícko-politického vplyvu.

SOS, rovnako ako KOZ, presadzuje podľa vlastných slov princípy demokracie. Pozostáva z viacerých formálne samostatných odborových organizácií. Ak je riadená demokraticky, bolo by rovnako ako v prípade
KOZ fatálne, ak by niektorá členská organizácia tejto konfederácie dokázala manipulovať deklarovaným počtom členov. Hrozilo by, že “myší chvostík” dokáže točiť celou škatuľkou. Demokratické riadenie by bolo
deravé ako ementál. Čo by z toho mali zamestnanci? Asi nič. Páčiť by sa to mohlo zamestnávateľom a deep state. Predsa len, sme krajina exportujúca predovšetkým lacnú pracovnú silu a importujúca ešte lacnejšiu. Mať pod kontrolou odbory sa páči nielen Robovi, Petrovi, Milanovi. Nejaký Ivan, Emil alebo Marek sa tiež vždy nájdu.

Späť k SOS. Členmi tohto zoskupenia sú podľa ich stránky odborový zväz Moderné odbory AIOS, Moderné odbory Volkswagen, Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (predsedníčka Monika Kavecká,
OĽaNO), Nový odborový zväz polície a Nové školské odbory. Kto ich zastupuje navonok a kto je súčasťou ich orgánov na ich oficiálnej stránke, to uvedené nebolo. Posledná aktualita, uvedená na oficiálnej internetovej stránke, bola z roku 2018 (viac TU).  Facebookový profil sa mi nepodarilo nájsť žiaden. Komunikácia so svojimi členmi musí byť v časoch internetu náročná. O úspech vo forme členstva v Hospodárskej a sociálnej rade SR (teda o miesto pri stole s veľkými chlapcami a o možnosti spolurozhodovať o väčšine zákonov s dosahom na pracujúcich) sa so svojimi členmi na svojej stránke nepodelili. Milanov švagor Karol zastupuje v jeho efektívnej PR agentúre aj Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek – súčasť SOS. Tam zabezpečoval podľa vyjadrenia na jeho stránke internú komunikáciu tak, aby zdravotnícky personál v slovenských nemocniciach zvládol prvú vlnu pandémie. K jeho zákazníkom patrili aj Moderné odbory Volkswagen počas top spoločenskej udalosti, štrajku-neštrajku vo VW v roku 2017. To sú tie odbory, ktorých zástupca zastupuje aj škatuľku SOS v Hospodárskej a sociálnej rade SR. Korešpondenčnú adresu udáva táto agentúra na Pražskej 11 (viac TU), v budove z portfólia Hotelov Mládeže Slovakia a.s. (viac TU). SOS, nový člen Hospodárskej a sociálnej rady SR, nemá tak dobrú adresu. Nová odborárska konfederácia je registrovaná pri sídlisku v Trnave (viac TU). Na rovnakej adrese je registrovaná aj advokátska kancelária Mareka Šveca (viac TU) ako aj školiace stredisko Labour Law
Association/Asociácie pracovného práva (viac TU). Tento advokát je spomenutý v článku SME Žilinská Kia prepustila odborárov (viac sa dočítate TU) ako právny poradca KIA Motors Slovakia, pomáha zamestnávateľovi v konflikte s prepustenými odborármi v podniku, medzi ktorými je aj teraz už bývalý predseda odborov v podniku. Na jednej strane tu máme prepojenie na novú odborovú konfederáciu a na druhej zastupovanie v rovnakom odvetví zamestnávateľa proti zástupcom zamestnancov. Všetci sme na jednej lodi? Solidarita medzi odborármi? Sotva. Jedná sa o rôzne právne subjekty, na druhej strane to vyvoláva otázky, ak sa takáto osoba vyskytuje aj pri rokovaniach s ministrom Krajniakom na strane zástupcov zamestnancov zlúčených v SOS (viac TU a TU).  Aká je jeho úloha? Prečo používa SOS právnika, ktorý pomáha v rovnakom odvetví protistrane v sociálnom dialógu. Sleduj peniaze. Robotník z Volkswagenu zaplatí členské odborovej organizácii, táto zaplatí právnika, ktorý radí a zrejme berie peniaze aj od zamestnávateľa v KIA za poradenstvo o tom, ako vykľučkovať z konfliktu so zástupcom robotníka v KIA.
Následne sa zástupcovia SOS a KOZ, resp. KOVO stretnú na pôde tripartity a požadujú vyššie platy v automobilovom sektore? Môže byť tá nízka organizovanosť výsledkom podkopávania nôh zástupcov
zamestnancov viac ako neschopnosťou odborov? Alebo môže spočívať neschopnosť odborov väčšmi v probléme vyrovnať sa s prostredím, v ktorom musia fungovať, ako v ich čistom spolitizovaní?

Autor je investigatívny novinár.