Komentár Iva Samsona: S Ruskom to ešte nie je také zlé, klame sa zatiaľ primerane

Ivo Samson Bezpečnostný analytik Ivo Samson. FOTO Archív IS

V Rusku rekordne narastá počet nakazených covidom a tiež počet úmrtí na túto pandémiu, zhruba 1000 obetí denne. Tak o tom v ostatných dňoch referujú ruské médiá, napr. aj „Kommersant“, ktorý je považovaný za posledný relikt ruského relatívneho liberalizmu.

Ruské médiá sa odvolávajú na údaje z ruských oficiálnych zdrojov, menovite na Štátny úrad Ruskej federácie pre boj proti pandémii. Pripúšťa, že očkovanie ide v Rusku pomaly a do konca minulého týždňa (do nedele 17. 10. 2021) ho prijalo len 30 % obyvateľstva. Štát v Rusku postupuje zatiaľ autoritatívne, ale ešte nie totalitne, čo je preventívne upokojujúca správa. V Rusku sa, podobne ako na Slovensku, permanentne vysielajú provakcínové kampane a dokonca sa vyhlasujú lotérie. Nevyzerá to však, že by ruský občan vakcíne Sputnik V a očkovaniu vôbec veľmi veril, tu ani vidina lotériovej výhry veľmi nezaberá. Rus je zvyknutý poslúchať autoritu, ale ak nemusí, neurobí to. Vrchnosť rešpektuje, ale neverí jej. Sovietsko-ruskí spisovatelia ako M. M. Zoščenko alebo M. A. Bulgakov o tom vo svojich románoch napísali, často humorne a satiricky, svoje.

Rusko sa zatiaľ nevrátilo k totalitným sovietskym metódam – zastreliť, uväzniť alebo znepríjemniť život každému, kto odmieta štátne nariadenia. Úrady však zaviedli povinnosť preukazovať sa očkovacím pasom pri vstupe do verejných priestorov. Ale tu administratíve prezidenta Vladimíra Vladimiroviča nemožno nič vytýkať, podobné opatrenia nariadilo aj množstvo západných štátov a pristúpila k nim aj individualistická krajina neobmedzených možností, kde by sa už aj zavedenie občianskych preukazov bralo ako nacistická totalita. V Rusku (zabudnite na porovnanie s takou Austráliou, kde kvôli dvom nakazeným ľuďom uzavrú celé mesto) však vládne tvrdý kapitalizmus 19. storočia a vláda odmietla prísne opatrenia, ktoré by ohrozili hospodárstvo, finančné zisky post-sovietskych oligarchov a najmä výdavky na zbrojenie, ktoré sú v Ruskej federácii dnes enormné. Odhad, že tvoria „len“ 5 % hrubého národného dôchodku sú veľmi podhodnotené, vojensko-priemyslový sektor má v Rusku enormný vplyv. V USA a v EÚ však máme akú-takú istotu, že údaje o covide (nakazených aj mŕtvych) sú relatívne spoľahlivé, pretože sfalšovanie dát by viedlo k vnútropolitickému zemetraseniu. U Ruska sa dá odôvodnene predpokladať, že informácie od štátnych orgánov nereflektujú realitu a situácia je oveľa horšia.

Ale skutočnosť, že Rusko priznáva niečo ako zlyhanie svojho zdravotníctva, je pozitívnou správou, aj keď nevieme, kam sa táto 146-miliónová a starnúca krajina (čo sa etnických Rusov týka) uberá a bude uberať. Tí, ktorí s režimom nesúhlasia, sa občas v Moskve ukážu na čoraz skromnejších demonštráciách, iní radšej mlčia, tí inteligentnejší odišli alebo odchádzajú do sveta (ak sú odborníci, USA ich na rozdiel od „latinských“ imigrantov spravidla berú). Zatiaľ však v Rusku neobnovili sociálnu resovietizáciu, je tu však dôvod na historickú skepsu.

Svetová zdravotná organizácia (WHO) vydala v prvej polovici 80. rokov, ešte pred začatím perestrojky a glasnosti, prehľad veku dožitia a príčin úmrtí vo vybraných krajinách OSN. Vo všetkých štátoch východného bloku vrátane Československa sa po druhej svetovej vojne znižoval vek dožitia a zvyšovala sa úmrtnosť na civilizačné choroby (srdcovo-cievne, rakovina). V západných štátoch sa vek dožitia zvyšoval a úmrtnosť na civilizačné choroby sa v niektorých dokonca znižovala. Vo východnom bloku však bola jedna výnimka: Sovietsky zväz. Tam sa zdravotná situácia obyvateľstva krajiny Sovietov prestala od r. 1975 vyvíjať negatívne. Správa WHO pridala pod ZSSR iba hviezdičku * – ZSSR prestal od roku 1976 dodávať pre Svetovú zdravotnú organizáciu údaje. To až po spustení glasnosti sme zisťovali, že boh sovietskeho občana, najmä ruského muža, netrápi a že platí výrok z gréckej antiky: “Koho bohovia milujú, ten zomiera mladý“. Takže treba pozitívne kvitovať, že aj keby dnešné ruské informácie o „korone“ boli prispôsobené politike, aspoň stále nejaké sú.