Dnes má meniny: Jaroslava
Veriaci katolíci, aj rímski a grécki, boli určite nadšení, niektorí politici sa zviezli na vlne zbožného nadšenia, ateisti, čo je náboženská sekta, boli nie práve nadchnutí, nekatolíkov to veľmi nezaujímalo, agnostici boli zvedaví. Čo nám tu, lepšie povedané Slovensku, kde sa štatisticky väčšina obyvateľstva hlási ku katolicizmu rímskej orientácie, vlastne František odkázal?
Iste zanechal nádej pre vylúčené komunity a posilnil postavenie Slovenska vo svete, keďže pri stále rastúcom počte štátov si ho svet mýli a neprestane mýliť so Slovinskom, už neexistujúcou Juhosláviou, s chorvátskym regiónom Slavónsko. Skúste v najľudnatejšej africkej krajine – v Nigérii – odpovedať na štandardnú otázku „odkiaľ ste?“. Keď poviete, že zo Slovenska, tí rozhľadenejší sa niekde v Lagose rozpamätajú: Aha, vy ste z Ruska!
Pápež František je jeden veľký etnologický podvod, je to totiž Latinoameričan, ale po talianskych rodičoch, takže predbežné chýry o „čiernom“ pápežovi sa po jeho zvolení rýchlo rozplynuli, aj keď zvonka to vyzerá tak, že tento pápež nie je Európan. Latinskoamerický pápež František však pri návšteve Slovenska sklamal. Sklamal všetkých nostalgikov za ľudáckym režimom. A veru, tých je na Slovensku stále ešte dosť a môžu byť dokonca aj mimoriadne mladí. Jeden bývalý ľavicový politik (neuvádzam meno) a napokon slovenský diplomat publikoval v jednom špecificky zameranom denníku (neuvádzam názov) v podstate pochvalný príspevok o tom, ako pápež František „vybabral“ s legendou o Jozefovi Tisovi, bývalom prezidentovi slovenského klérofašistického štátu. František síce nepovedal, že to bol bezcitný vrah a darebák, ale skoncoval s tradovanou legendou, že to bol mučeník. Dištancoval sa verejne od politiky tohto odpadu kresťanstva, a to navyše zhruba 80 rokov po vyhlásení slovenských rasistických zákonov. Nemenovaný autor článku v nemenovanom denníku cituje kresťanského farára Jozefa Tisa zo zachovaných archívnych materiálov: „Bezočivosť židov musela dostať odpoveď v prísnejšom pokračovaní. Oni náš národ demoralizovali, rozoštvávali, rozširovali poplašné chýry… Odpoveď na nich je prirodzená.“
V prejave na stretnutí 13. septembra pápež František odsúdil tých, čo používajú náboženstvo a inštrumentalizujú ho ako nadvládu. Údajne, ale naozaj len údajne, sa niektorí slovenskí biskupi snažili Františka odhovoriť, aby sa vymedzil voči prejavu Jozefa Tisa v Holíči v auguste r. 1942, po deportáciách desiatok tisíc slovenských židov do nacistických koncentrákov. Katolícky kňaz, ktorý bol vtedy prezidentom, v ňom uviedol: „Vraj, či je kresťanské, čo sa robí? Je to ľudské? Nie je to rabovka? Ale pýtam sa aj: Je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa, žida? Je to kresťanské?… A že Slovákovi židovský živel ohrozoval život, myslím, o tom nikoho netreba presvedčovať… Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli vzchopili včas, keby sme sa neboli od nich očistili. A urobili sme tak podľa príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu!“ (Do paroma! To znie, ako keby ste si pustili nahrávku Vladimíra Mečiara z počiatku deväťdesiatych rokov.)
Pápež dal na tieto nechutné slová takúto odpoveď: „Tu, pred tvárou židovského národa, na tomto historickom mieste sa hanbím priznať, koľkokrát bolo použité nevysloviteľné meno Najvyššieho na neopísateľné činy neľudskosti! Koľko utláčovateľov vyhlásilo: Boh je s nami. Ale pritom oni neboli s
Bohom. Vaše dejiny sú našimi dejinami, vaše bolesti sú našimi bolesťami.“
Autor článku v nemenovanom denníku aj poznamenáva, že „to, čo nebola Konferencia biskupov Slovenska schopná urobiť za takmer 32 rokov od Novembra 89, musel prísť vykonať pápež František – ostro sa dištancovať od politiky, ktorú v mene Boha presadzoval Jozef Tiso“. Je zaujímavé, že nemenovaný autor a bývalý perspektívny prednovembrový komunista v článku v mnou nemenovaných novinách píše meno Najvyššieho s veľkým písmenom, ale cesty Pána sú predsa nevyspytateľné, alebo? Na Slovensku, kde v parlamente sedia zvolení poslanci politickej strany, ktorí ľudácky režim nezažili, ale priamo či nepriamo
ho glorifikujú, dostali slovenskí post-ľudáci alebo neoľudáci od pápeža poriadne zaucho. Ďakujem Ti, Pontifex, tu na Slovensku ostaneš Maximus. Myslím, že Ťa tu ľudia majú radi.
Autor je bezpečnostný analytik.