Dnes má meniny: Jaroslava
Politika je vrtkavá vec a politické remeslo ešte viac. Pred očami sa nám mihajú bývalí premiéri malej krajinky v strednej Európe a konštatujeme, že všetci po svojom politickom rozlete zažili nielen krutý pád, ale aj nenávisť, vulgárne osočovania a zabudnutie.
Boli aj takí, ktorí bezostyšne kradli, nechali preukázateľne unášať ľudí a zabíjať, spolčili sa s mafiánmi a nič sa im nestalo, dokonca sa derú naspäť do politiky, ako by sa nechumelilo.
Sedembolestný trojnásobný
Jednoznačne najkrutejším utrpeniam vystavili bývalého trojnásobného premiéra tzv. druhej vlny. Stíhala ho jedna morová rana za druhou. Najprv, ešte dávnejšie pred vstupom na politické kolbište, ho prinútili vstúpiť do KSČ a keď v jej radoch bojoval proti leninskej totalite, za nastolenie ľudských práv a prepustenie politických väzňov, strana sa tvárila, že ho nepočuje. Veľmi trpel tým, že ho z nej nevylúčili.
Potom z neho chceli urobiť takmer najmladšieho premiéra v Európe, čím vo svojej skromnosti tiež veľmi trpel. Našťastie jeho strana získala málo hlasov, tak sa nenápadne stiahol do úzadia ako obyčajný poslanec.
To isté – nezaslúžená drina na čele vlády – mu hrozilo ešte raz, keď jeho strana vyhrala voľby. Katastrofu stať sa premiérom odvrátil s úporným úsilím a zákulisnými ťahmi zariadil, aby vládu zostavila pravicová politička, ktorú pred neprajníkmi bránil do roztrhania tela.
Neskôr ho už zúfalého z nechceného premiérovania jeho strana zákerne nominovala ako prezidentského kandidáta. Tajne podporoval a volil svojho rivala, ktorý nakoniec zvíťazil. S úspešným protikandidátom ho dodnes spája úprimné priateľstvo.
Napokon, rozčarovaný špinavosťami politiky, sa naoko uchádzal o kariéru na Generálnej prokuratúre SR, ale opäť sa mu akoby zázrakom podarilo utiecť hrobárovi z lopaty, lenže musel naďalej vykonávať premiérsku funkciu, čím opäť veľmi trpel.
Z číreho zúfalstva naostatok zinscenoval proti sebe samotnému masové demonštrácie, aby získal zámienku na vlastné odstúpenie. Do poslednej chvíle však tŕpol, či demonštrácie nepoľavia a bude musieť ďalej sedieť v premiérskom kresle. Utrpenie mu však prinieslo vykúpenie a mohol odstúpiť. Svojmu úhlavnému priateľovi v prezidentskom paláci však pri skladaní úradu pošepkal do ucha, že z politiky ešte neodchádza a prezident sa od šťastia takmer rozplakal.
Úplne nakoniec, vystavený nebezpečenstvu možného úspechu v ďalších voľbách, prinútil bývalého spolubojovníka, aby sa odtrhol od jeho strany a založil novú s prefíkane podobnou orientáciou.
Úhlavní priatelia na život a na smrť
Sedembolestný trpí ale ďalej, pretože sa musí prizerať, ako nevyberavo niektorí členovia jeho vrcholného straníckeho vedenia útočia na jeho priateľku, pani prezidentku, na špeciálneho prokurátora, na policajných vyšetrovateľov, na NAKU. Darmo im dohováral, aby krotili vokabulár prostredia prístavných robotníkov a poháňačov volov. Dokonca sa obrátil na veľvyslanectvo USA, aby mu pomohlo vniesť do vlastných radov poriadok. Žiaľ, je obklopený ľuďmi, u ktorých totálne prepukla choroba zvaná antiamerická slintačka.
Títo ľudia vykrikujú zo spania protiimperialistické bláboly a na každom slovenskom dvorku vidia americkú raketu s plochou dráhou letu. Sedembolestný dobre rozpoznal prichádzajúcu apokalypsu, ak by sa mu jeho najbližší utrhli z reťaze a pripustili ich k zostavovaniu vlády. Pri svojej nekonfliktnej povahe s nevôľou pozoruje rašenie tykadiel pomsty smerujúcej k súčasným protivníkom suity, ktorá ho obklopuje. Dúfajme, že jeho ukľudňujúci vplyv na pomstychtivých kolegov bude dostatočný na to, aby sa Slovensko nepremenilo na vojnovú arénu.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik