Samit NATO vzbudil pochybnosti, či slovenská vládna koalícia vie, čo robí pravá ruka a kde je tá ľavá

Všetci sa hádam ešte pamätajú na predvolebnú kampaň do NR SR. Neskorší premiér počas nej v bojovných prejavoch zaznamenávaných televíziou tvrdil množstvo podivných vecí. Napríklad, že Alexej Navaľnyj, vtedy už uväznený ruský opozičný politik, je obyčajný kriminálnik. Keď tento v podstate „mladý kriminálnik“ v pracovnom tábore zomrel v dôsledku očividnej súdnej a väzenskej šikany, poľutovania a odsúdenie Moskvy zo strany predstaviteľov vládnej garnitúry sa mu na rozdiel od západoeurópskych politikov nedostalo.

Kam kremeľský vietor, tam slovenský plášť?

Každý si pamätá predvolebné aj povolebné vyjadrenia exekutívneho bossa Slovenska (hovorí sa mu predseda vlády) na adresu Ukrajiny: Žiadne zbrane Ukrajine! Budilo to dojem, že Ukrajinci obliehajú Moskvu a dennodenne vypúšťajú drony a rakety na Petrohrad. Vo veci Ukrajiny padali ale aj iné perly: Slovensko je schopné akceptovať integráciu Ukrajiny do EÚ, ale nikdy nebude súhlasiť so vstupom Ukrajiny do NATO. Ale ajhľa! Jeho vlastní ľudia – minister zahraničných vecí a dokonca prezident – hovorili v zahraničí menom Slovenska úplne inou rečou. V záverečnom komuniké vrcholnej schôdzky NATO vo Washingtone dalo súhlas všetkých 32 členských krajín. Bez súhlasu jednej jedinej z nich by nebolo možné urobiť definitívne závery samitu. A v NATO sa môže postaviť mocným USA aj taký trpaslík ako Maďarsko, ktoré celý rok blokovalo prijatie Švédska do Aliancie.

Na rozdiel od Maďarska si slovenský prezident (a už ani maďarský premiér) vo Washingtone ani trochu „nevyskakovali“. Oba štáty síce poskytujú Ukrajine nemalú humanitárnu pomoc, prijímajú jej občanov, ktorí pred Rusmi museli utiecť, ale ich najvyšší mocipáni sú až smiešne a transparentne proruskí. Vo Washingtone im však akoby spadol hrebienok.

Pod čo sa Slovensko na samite podpísalo

Napuchrené slogany o tom, že Slovensko si nenechá diktovať, že má svoju hrdosť, že je suverénne a iné humorné nadutosti zamerané na prostoduchejšie publikum, zrazu prešli do akéhosi plynného stavu: vyparili sa.

Záverečný dokument samitu obsahuje celkovo 38 článkov a špeciálny dodatok venovaný opakovane Ukrajine. Komuniké menom všetkých členských štátov bez výnimky pripája za 38-článkový číslovaný text aj obsiahlu pasáž venovanú tejto krajine. V bezpečnostnej a obrannej politike zaviedol zmeny, resp. výrazne potvrdil trendy. Štyri štáty sa naplno stali najbližšími partnermi NATO – Austrália, Nový Zéland, Japonsko a Južná Kórea. Tým USA ukázali, že Európa sa nenachádza v jedinom centre ich záujmu, že rozvíjajú aj pacifickú stratégiu. Tým však NATO nahnevalo skôr Čínu, nie Rusko.

„Ambície a donucovacia politika Čínskej ľudovej republiky (ČLR) aj naďalej ohrozujú naše záujmy, bezpečnosť a hodnoty.“ (článok č. 4).

Táto časť vyhlásenia povzbudila Čínu k ostrej reakcii, Rusko to zaujíma menej.

Ale čo povedať na toto konštatovanie, s ktorým Slovensko súhlasilo: „Rozsiahla ruská invázia na Ukrajine narušuje mier a stabilitu v euroatlantickom priestore a vážne podkopala globálnu bezpečnosť. Rusko ostáva najvýznamnejšou a priamou hrozbou pre bezpečnosť spojencov.“ (článok č. 3).

Tak pod toto sa prosím podpísal prezident Slovenskej republiky. Neviem, ako to vysvetlí svojmu koaličnému sponzorovi – premiérovi, pretože vlastne hovorí aj jeho menom. Obaja sa napokon asi zhodnú v tom, že záväzok Slovenska pod nejaké tvrdenie nikoho nerozžiali a nebudú si kvôli tomu kaziť úspešne obnovené vzťahy.

NATO sa chystá „plne využiť pristúpenie Fínska a Švédska… vrátane rozvoja prítomnosti NATO vo Fínsku.“ (článok č. 7).

Tak toto už je ako červená pre farboslepého býka a Moskva, ktorej patrí historická zásluha za vstup Fínska do NATO, možno opäť pohrozí použitím atómovej bomby, tentokrát proti svojej bývalej kolónii z cárskych a „polovazalovi“ zo sovietskych čias – Fínsku.

Ukrajinu do NATO nepozvali s argumentom, že na jej území prebieha vojna, ale s jej členstvom v Aliancii pevne rátajú a zaväzujú sa k posilnenej vojenskej podpore krajiny. Pozrime sa, čo píšu v záveroch samitu a čo tým pádom vlastne automaticky hlása aj slovenská vláda:

„Znovu potvrdzujeme našu neochvejnú solidaritu s ukrajinským ľudom pri hrdinskej obrane ich národa a svojej krajiny… Boj Ukrajiny za nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc priamo prispieva k euroatlantickej bezpečnosti. Vítame oznámenie spojencov, že Ukrajine poskytnú ďalšie dôležité systémy protivzdušnej obrany a ďalšie vojenské kapacity.“ (článok č. 15).

No je priamo neuveriteľné, ako terajší premiér Slovenskej republiky, menom ktorého zástupca Slovenska na vrcholnej schôdzke predsedov vlád a hláv štátov hovoril, tak bleskovo zmenil názor. Veď sa napr. dušoval, že podporuje príslušnosť okupovaného Krymu k Rusku. A teraz taká galiba, spisovne po slovensky – prúser! Ale možno sa dočkáme prekvapenia a slovenský predseda vlády sa bude od záverečného komuniké NATO dištancovať a hlavu štátu označí za vlastizradcu. Veď ho už raz verejne nazval „zradcom“, keď mu utiekol z jeho politickej strany a založil si s prebehlíkmi konkurenčnú partaj.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

452