Dnes má meniny: Vojtech
Už niekoľkokrát sme na verejnosti mohli vidieť, ako sa mnohí politici, odborníci, ale aj verejnosť na sociálnych sieťach vyjadrujú k tzv. odposluchom, informačno-technickým prostriedkom, alebo ich prepisom. Pozrite si detaily, aby ste sa vedeli zorientovať a pochopiť, o čo v tejto kauze ide.
V momente, keby sme si chceli predstaviť históriu odpočúvania a záznamov telekomunikačných činností, napadne mnohým z nás ŠtB a záhadné, utajované získavanie informácií konšpiračným spôsobom. Nielen v časoch komunizmu, kedy sa získavali odpočúvaním prevažne informácie na triednych nepriateľov, opozíciu a konfidentov, ale aj dnes je tento spôsob získavania informácií využívaný.
Okruh oprávnených subjektov, ktorí môžu legálne používať informačno-technologické prostriedky (ITP), je stanovený zo zákona. Sú to spravodajské služby Slovenska (Vojenské obranné spravodajstvo, Vojenská spravodajská služba a Slovenská informačná služba). Tieto zložky netvoria súčasť orgánov činných v trestnom konaní (OČTK), ale na svoje potreby tieto IT prostriedky využívajú. Jednoducho nevyšetrujú a neobviňujú žiadne osoby, ale to, čo zistia nasadenými odposluchmi, postúpia prevažne policajným zložkám. Bežná verejnosť o týchto spravodajských zložkách nepočuje, čo je aj správne, pretože by mali zostať akoby neviditeľné, ale pri kauze „čurillovcov“ sa dostali na verejnosť skutočnosti, že prvotnú informáciu o manipulovaní svedeckých výpovedí začala monitorovať a spravodajsky rozkrývať práve SIS. Väčšina úkonov, ktoré sú spojené s ITP spadá pod ochranu utajovaných skutočností, ale trestný zákon a trestný poriadok hovorí o tom, kedy a za akých podmienok je možné tieto ITP nasadiť.
Prečo o tom hovorím? Dôvodom je, aby sme správne pochopili, kto celú túto kauzu vyhľadal, kam smerovala a aké môže mať dopady… Tajná služba získala informáciu o situácii pri možných manipuláciách v trestných konaniach na NAKA, zistila telefónne čísla vyšetrovateľov, cez ktoré prevažne komunikujú a na základe súhlasu príslušného súdu začala z telefonických rozhovorov získavať detailnejšie informácie. Takto získané informácie boli buď formou prepisu, alebo odstúpením zaslané organizačnej zložke ministerstva vnútra, ktorá rieši policajtov – a to Inšpekcii ministra vnútra. Tá realizovala na základe posunutých informácií vznik špecializovaného tímu a ďalej pokračovala v odpočúvaní. To sú dva podstatné pohľady, prvotnú informáciu nemala inšpekcia, ale SIS. Hoci inšpekcia zo zákona má vyhľadávať a stíhať policajtov pri trestnej činnosti. Otázka je, prečo mala tajná služba lepšie a kvalitnejšie informácie ako samotná polícia?
V tej chvíli sa začína prvýkrát na verejnosti skloňovať „vojna policajtov“. Orgány polície už totiž oproti spravodajským službách môžu využívať informácie získané z ITP – po začatí trestného stíhania ako procesný dôkaz. Tu nastáva druhý veľmi podstatný moment. Ustálená súdna prax hovorí o tzv. „policajných itepkách“ a tých druhých – ako o procesných. Moment (dátum) vydania samotného uznesenia o začatí trestného stíhania je pre tieto ITP a všetky informácie získané z nich veľmi podstatný. V minulosti sa už viackrát stalo, že informácie získané z ITP pred začatím trestného stíhania (tzv. policajné) použité byť nemohli. Práve preto je nepochopiteľné, aká hystéria sa spustila na verejnosti a v mediálnom priestore po zverejnení prepisov. Navyše, informácie z ITP nie sú priamym dôkazom, akým je napríklad výsluch alebo stopa z miesta činu. Je to nepriamy dôkaz a na posilnenie váhy takéhoto dôkazu, hlavne v konaní pred súdom, sa vyžaduje tzv. reťazenie nepriamych dôkazov. To znamená, že dnes na to, aby bol niekto odsúdený, nestačí len nahodiť zopár telefónnych čísel, čosi si pozapisovať, zverejniť a očakávať bombastický prípad. Doba sa zmenila a to je vidno aj na tejto kauze.
Práve preto, by sme mali byť pri počúvaní a sledovaní informácií o odposluchoch pozornejší a zdržanlivejší. Treba si uvedomiť, kto o nich najviac rozpráva, v akom kontexte a podobne. Nič prekvapujúce na tom, že policajti sú odpočúvaní, byť nemusí. Práve v prípadoch, keď je získavanie informácií pre trestné konanie sťažené, sa nasadzujú prostriedky ITP. Ak sa to, čo vravia v prepisoch, nepreukáže aj ďalšími dôkazmi, v konaní pred súdom to nemusí mať takú tragickú podobu, akú dnes vykresľujú väčšinou poslanci Smeru a opozície. Oveľa zahanbujúcejšia je však skutočnosť, akým spôsobom sa títo policajti vyjadrujú, vulgarizmy, skladba viet, slovná zásoba a podobne. To vytvára dojem o osobnostiach a o charaktere v kontexte elitných vyšetrovateľov. Ale je to realita. Polícia je totiž vždy odrazom spoločnosti. Ak je spoločnosť v rozklade, strata hodnôt je viditeľná aj v polícii.
Ďalší smutný moment, ktorý je z tejto kauzy viditeľný, je, žiaľ, absolútna nepripravenosť týchto vyšetrovateľov na to, že ich niekto môže odpočúvať. Dnes treťotriedny páchateľ pouličnej kriminality vie a, samozrejme, dáva si pozor, lebo je jasné, že cez telefón vás najľahšie dostanú… Či sú to výpisy, kde ste sa v tom čase nachádzali, alebo odpočúvanie, alebo je to lokalizácia polohy mobilného zariadenia. Dnes tu máme kauzy, kde sa politici doslova odbavujú na tom, čo a ako títo vyšetrovatelia rozprávajú, sú do toho zaťahovaní sudcovia, ktorí rozhodovali o ich väzbe a podobne. Ak by sme to trochu zjednodušili, nedokážem pochopiť, ako je možné, že sa títo policajti bavia o veciach z vyšetrovania do telefónu, komunikujú detailne veci, ktoré sú určené na porady mikro tímov a takéto citlivé poznatky si majú odovzdávať medzi sebou osobne. Je to obrovská blamáž, hanba, pričom svojim konaním dali dobrú zámienku iným, aby ich za to zosmiešňovali, pranierovali a kritizovali. Samozrejme, tieto debaty rozdúchavajú vášne, znervózňujú verejnosť a podporujú boj medzi inšpekciou a NAKA. O tom, že je tu vojna policajtov, niet pochýb.
Autor je investigatívny novinár.