Dnes má meniny: Oskar
Výskumníci z prestížnej Harvardskej univerzity sa pozreli na súvislosť medzi povolaním a príčinami úmrtia miliónov Američanov. Výsledky rozsiahlej štúdie priniesli prekvapivé zistenie – niektoré profesie vykazujú podstatne nižšiu pravdepodobnosť úmrtia na Alzheimerovu chorobu ako iné.
Tím odborníkov vo svojej štúdii, publikovanej v renomovanom odbornom časopise The British Medical Journal (BMJ), analyzoval dáta o pracovnom živote a úmrtnosti obrovskej vzorky populácie. Po vzájomnom porovnaní približne 400 rôznych povolaní vedci identifikovali skupiny pracovníkov, u ktorých sa riziko úmrtia na toto závažné neurodegeneratívne ochorenie ukázalo ako najnižšie.
Kto je chránený najviac?
Podľa zistení výskumníkov mali najnižšiu pravdepodobnosť úmrtia na Alzheimerovu chorobu vodiči taxislužieb a sanitiek. Hoci by sa mohlo zdať, že ide o profesie spojené s vysokou mierou stresu a dlhými hodinami strávenými za volantom, vedci poukazujú na faktory, ktoré môžu hrať v neprospech rozvoja ochorenia. Práca vodiča si totiž vyžaduje neustálu priestorovú orientáciu, rýchle rozhodovanie v meniacom sa prostredí a aktívnu navigáciu v mestskej premávke. Práve intenzívna stimulácia mozgu spojená s pamäťou a priestorovým vnímaním môže podľa odborníkov slúžiť ako akýsi „tréning“ pre mozog, ktorý prispieva k budovaniu kognitívnej rezervy.
Dve absolútne najlepšie chránené profesie
Po úprave dát o vek, pohlavie, rasu a vzdelanie mali najnižší podiel úmrtí na Alzheimerovu chorobu zo všetkých 443 skúmaných povolaní:
- Vodiči sanitiek – len 0,91 % úmrtí (po úprave)
- Vodiči taxíkov / šoféri – 1,03 % úmrtí (po úprave)
(Pre porovnanie: priemer pre celú populáciu bol 1,69 % po úprave, resp. 3,88 % bez úpravy na vek).
S čím vedci tieto profesie porovnávali?
Aby si vedci overili, či je za tým naozaj priestorová navigácia a nie len fakt, že človek šoféruje alebo pracuje v doprave, porovnali vodičov taxíkov a sanitiek s inými dopravnými profesiami:
- Vodiči autobusov – mali výrazne vyššiu úmrtnosť na Alzheimerovu chorobu (3,11 % bez úpravy). Vedci to vysvetľujú tým, že jazdia po vopred určených, stále rovnakých trasách a ich mozog nemusí neustále vyhľadávať nové cesty v reálnom čase.
- Leteckí piloti – 4,57 % (bez úpravy) – opäť ide o prísne plánované trasy a letové koridory.
- Kapitáni lodí – 2,79 % (bez úpravy).
Dôležitosť kognitívnej aktivity
Štúdia Harvardskej univerzity opäť otvára diskusiu o tom, ako denná náplň práce a typ kognitívnej záťaže ovplyvňujú zdravie nášho mozgu v starobe. Výskum zdôrazňuje, že dlhodobé mentálne výzvy a dynamická práca môžu hrať kľúčovú úlohu v prevencii alebo spomalení prejavov demencie a Alzheimerovej choroby.
I keď štúdia prináša zaujímavé štatistické korelácie, vedci pripomínajú, že celkové riziko vzniku ochorenia ovplyvňuje široká škála faktorov – od genetiky cez životný štýl, stravu až po fyzickú aktivitu a kvalitu spánku.
- Európske mocnosti vznikli vďaka tvrdej sile, nie vďaka humanizmu
- Skutočná migračná kríza neprebieha pred kamerami. Deje sa každý deň – potichu a masívne
- V Poľsku sa objavili xenofóbne nálady proti Ukrajine. Je to okrajový jav, tvrdí vláda
- Kresťania v Iraku: Od kolísky kresťanstva po tichú genocídu, stratu elít a výzvy na návrat
- Zodpovednosť, ktorá sa nedá vymazať: Keď politický pragmatizmus a dvojaký meter víťazia nad ochranou detí
- Zmŕtvychvstanie civilnej ochrany si vynútila nespoľahlivosť protiraketovej a protidronovej obrany. Nie každý žije vo veľkomeste, kde majú metro
