Mazurek nemusí vyhrať voľby. Stačí, ak bude po nich potrebný

Milan Mazurek po útoku v Nitre zverejnil video, v ktorom znova vytiahol svoju osvedčenú politickú agendu. A potom sa stalo presne to, čo sa pri sociálnych sieťach stať nemá.

Zdieľali ho jeho priaznivci. Zdieľali ho jeho odporcovia. Komentovali ho politici. Rozoberali ho médiá. A výsledok? Mazurek dostal virálny dosah, aký dnes nemá prakticky žiadny opozičný politik.

To je prvá vec, ktorú treba pochopiť.

Mazurek nepotrebuje presvedčiť voliča PS. Ani voliča SaS. Ani človeka, ktorý ho bytostne odmieta. Jeho cieľom je človek nahnevaný na vládu, opozíciu, systém, životnú úroveň, migráciu alebo jednoducho na svoj vlastný život. Človek, ktorý nechce ďalší uhladený politický prejav.

Chce počuť niekoho, kto povie: „Ja sa toho nebojím.“ A presne to Mazurek predáva.

Nemusí vyhrať argument. Stačí, ak vyhrá algoritmus

Toto je možno najväčšia chyba jeho protivníkov. Každé rozhorčené zdieľanie, každá televízna debata a každý status typu „pozrite, čo zase povedal Mazurek“ mu rozširuje publikum.

Mazurek nemusí presvedčiť človeka, ktorý ho sleduje. Potrebuje iba dostať svoje video k človeku, ktorý ho doteraz nesledoval.

Nemusí vyhrať argument. Stačí, ak vyhrá distribúciu.

A jeho komunikácia pritom nestojí iba na jednom útoku. Opiera sa o celý informačný svet sociálnych sietí, v ktorom sa denne šíria drastické videá násilia, konfliktov a útokov spojených s migrantmi či cudzincami. Niektoré sú autentické. Niektoré sú vytrhnuté z kontextu. Niektoré sú zavádzajúce alebo nepravdivé. Ale politicky je podstatné niečo iné – čo v človeku vyvolajú.

Strach.

Hnev.

Pocit ohrozenia.

Pocit, že „sa niečo deje“ a politici o tom nechcú hovoriť.

A potom príde politik, ktorý tomuto pocitu dá jednoduché vysvetlenie.

Britský príklad ukazuje silu videa

V júli 2024 sa na sociálnych sieťach masívne šírili zábery násilného incidentu na letisku v Manchestri. Krátke video sa stalo virálnym a vyvolalo silnú verejnú aj politickú reakciu. Neskôr sa ukázalo, že realita prípadu bola podstatne zložitejšia než prvý dojem zo sociálnych sietí.

Jeden z mužov, Mohammed Fahir Amaaz, bol napokon odsúdený za útok na dve policajtky a ďalšiu osobu a v júni 2026 dostal tri a pol roka väzenia. Pri inom obvinení súvisiacom s útokom na policajta však porota nedospela k verdiktu.

Podstatné však je niečo iné. Verejná debata sa rozbehla dávno pred konečným právnym vyhodnotením prípadu. Video už žilo vlastným životom. Facebook, Instagram a ďalšie sociálne siete vytvorili z jednotlivého incidentu politickú udalosť. A presne tak funguje dnešná politika.

Najprv príde video. Potom emócia. Potom interpretácia. A až potom fakty.

Mazurek tento mechanizmus veľmi dobre pozná.

Republika nepotrebuje 30 percent

A tu sa dostávame k podstatnejšej otázke. Mazurek nemusí z Republiky urobiť najsilnejšiu stranu. Nemusí mať 25 alebo 30 percent. Stačí, ak získa dostatok hlasov na to, aby sa z Republiky stala strana, bez ktorej bude povolebná matematika veľmi komplikovaná. Pretože slovenské voľby nerozhoduje iba víťaz. Rozhoduje 150 mandátov a hranica 76.

Skúsme hypotetický scenár:

PS – 18 %

Republika – 18,5 %

Smer – 16 %

Slovensko – 8 %

SaS – 8 %

KDH – 7 %

Hlas – 5,5 %

Demokrati – 5 %

Je to iba model, nie predpoveď.

Pri zjednodušenom prepočte by to znamenalo približne:

Republika – 32 mandátov
PS – 31
Smer – 28
Slovensko – 14
SaS – 14
KDH – 12
Hlas – 10
Demokrati – 9

A teraz to najdôležitejšie.

PS + Slovensko + SaS + KDH + Demokrati = 80 mandátov. Čiže v tomto konkrétnom modeli opozícia väčšinu má. Lenže stačí veľmi málo.

Demokrati môžu skončiť na 4,9.

KDH môže klesnúť.

SaS môže stratiť dva body.

Slovensko môže oslabiť.

Alebo sa objaví ďalšia strana, ktorá zoberie dve či tri percentá. A zrazu sa nemení iba percentuálny graf. Mení sa počet mandátov a možnosť zostaviť vládu. To je skutočná sila päťpercentnej hranice.

Právo na pravdu môže byť malý hráč s veľkým účtom

A do tejto rovnice vstupuje ešte jeden faktor.

Právo na pravdu.

Dnes je to malá strana. Ale voľby sú ešte ďaleko. A jej najväčšou hodnotou nemusí byť v tejto chvíli počet preferencií. Môže to byť spravodajský potenciál. Ak bude schopná vytvárať kauzy, otvárať konflikty, útočiť na etablovaných politikov a dostávať svoje témy do médií a sociálnych sietí, môže začať brať percentá presne tam, kde budú najdrahšie.

Na hranici zvoliteľnosti.

Pretože rozdiel medzi 4,8 a 5,2 percenta nie je malý. Je to rozdiel medzi: 0 poslancami a poslaneckým klubom.

A v pomernom volebnom systéme môže takáto malá strana nepriamo ovplyvniť celú povolebnú matematiku.

Kde udělali soudruzi z NDR chybu?

Tu sa vraciame k legendárnej otázke z Pelíškov. Kde udělali soudruzi z NDR chybu? Možno ju raz po voľbách položí slovenská opozícia. Nie preto, že bude mať málo voličov.

Ale preto, že ich bude mať rozdelených medzi priveľa strán.

PS.

SaS.

KDH.

Slovensko.

Demokrati.

A možno ďalší.

Každý bude mať svoj program. Svoje ego. Svoje červené čiary. Svojho predsedu. Pred voľbami je to konkurencia. Po voľbách je to matematika. A matematika nepozná sympatie. Pozná iba 150 mandátov.

Svet už tento film videl

Belgicko po voľbách v roku 2010 čakalo na novú vládu neuveriteľných 541 dní. Dôvodom bola okrem iného silná politická a jazyková fragmentácia a mimoriadne komplikované koaličné rokovania.

Bulharsko sa v posledných rokoch dostalo do opakovaných volieb preto, že rozdrobený parlament nedokázal vytvoriť stabilnú väčšinu.

Izrael je ďalším príkladom systému, v ktorom malé strany získavajú veľkú vyjednávaciu silu, pretože bez nich často nie je možné zostaviť väčšinu.

A Španielsko ukazuje ešte inú stránku problému: vláda môže vzniknúť, ale pri tesnej a roztrieštenej väčšine môže byť každé dôležité hlasovanie výsledkom komplikovaného vyjednávania.

Pat nie je slovenská rarita.

Je to prirodzený dôsledok fragmentácie.

A preto je Mazurek zaujímavý

Nie preto, že by zajtra vyhral voľby. Nie preto, že by presvedčil väčšinu Slovenska. A dokonca ani preto, že by musel presvedčiť všetkých, ktorí sledujú jeho videá.

Stačí, ak bude každý deň získavať trochu pozornosti.

Trochu hnevu.

Trochu frustrácie.

Trochu nedôvery.

A z toho sa postupne skladajú percentá.

Mazurek nemusí vyhrať internet.

Stačí, ak z neho urobí volebný nástroj. A jeho protivníci mu v tom môžu nevedomky pomáhať. Každým zdieľaním. Každým pobúreným statusom. Každou televíznou debatou, v ktorej dostane ďalších desať minút vysielacieho času. Pretože možno najväčšia irónia celého príbehu je jednoduchá:

Mazurek nepotrebuje, aby ho všetci mali radi.

Potrebuje, aby o ňom všetci vedeli. A potom príde volebná noc. A už nebude rozhodovať Facebook. Nebude rozhodovať Instagram. Nebude rozhodovať ani to, kto mal najvirálnejšie video. Rozhodovať bude 150 mandátov a hranica 76.

A vtedy sa možno ukáže, že najväčším problémom nebolo to, kto voľby vyhral. Ale kto ich po voľbách dokázal poskladať.