Obnovenie brannej povinnosti v Nemecku vyvoláva reakciu „reakcie“. V Európe sa prebúdza sebazáchovný pud

Kým poslovenčené (z latinčiny) podstatné meno „reakcia“ v bežnom jazyku znamená ohlas na istý popud, politicky bol v minulosti v dobách nie tak dávnych onačením pre spiatočníctvo, boj proti pokroku a v ideologickom boji sa „reakcionár“ stal vyvrheľom a opakom úsilia o pozitívny pohyb v spoločnosti. Dnes v Nemecku vidíme reakciu („reakcionárov“?) na rozhodnutie vlády obnoviť všeobecnú brannú povinnosť.

Všeobecná branná povinnosť sa po skončení studenej vojny stala prežitkom a napr. väčšina členských krajín dnešnej EÚ ju zrušila (suspendovala). Na území Slovenska (v SR) ju k 1. decembri 2005 tiež „zrušili“, hoci od komunistických čias sa výrazne skrátila. Prestali sa povolávať noví branci a od 1. januára 2006 už funguje profesionálna armáda. „Armáda“ je všeobecné označenie pre ozbrojené sily a byť do nej odvedený v časoch socializmu považovali niektorí (najmä v dedinách) za potvrdenie toho, že sú „chlapi“, inde (najmä v mestách) to brali ako poníženie. Tam existovalo aj presvedčenie, že do ČSĽA (Československá ľudová armáda) ide iba ´kripel´, a ak tam ako taký nejde, vráti sa ako duševný a duchovný mrzák.

Nie je to spravodlivé hodnotenie, drvivá väčšina mladých mužov musela rukovať, iba niektorí, spravidla pomocou úplatkov, známostí či trikov, sa „vojne“ pod rôznymi zámienkami vyhli. Vojna vtedy nebola pre vzdorovité a hrdé povahy, skôr fabrika na výrobu režimových idiotov. Telesnú zdatnosť ste si mohli zoceľovať aj v telocvičniach mimo armády. Isté je, že keď ste sa vrátili z vojny, boli ste menej ochotní postaviť sa proti vôli štátu: vedeli ste, že ten, kto má moc a úrad, má pravdu, aj keď trepe panovačné voloviny. Výnimku tvorili možno vysokoškoláci, ktorí absolvovali vojenské katedry a do armády odchádzali iba na rok. Po semestroch prednášok a skúšok z marxisticko-leninských pavied (ML filozofia, vedecký komunizmus, politická ekonómia) boli voči politruckým drístom už väčšinou imúnni a iba imbecil by s politrukom alebo ideologickým nadriadeným išiel do prieku. Ale, už dvadsať rokov Slovensko brannú povinnosť nemá. Nebola úplne zrušená, ale neuplatňuje sa, „na vojnu“ sa povinne nechodí.

Prečo teraz rezonuje otázka brannej povinnosti v Nemecku

V Nemecku všeobecnú brannú povinnosť chystajú vzhľadom na kritickú bezpečnostnú situáciu v Európe obnoviť a okamžite sa dostavila reakcia zo strany najrôznejších skupín obyvateľstva: ľavičiari, pravičiari, pacifisti, senzibili, revolucionári, postnacisti, neofašisti, neokomunisti… V demonštráciách proti obnoveniu brannej povinnosti v Berlíne sú na záberoch vidieť (Frankfurter Allgemeine Zeitung) aj palestínske vlajky. Nápisy na transparentoch „reakcionárov“ predkladajú jednoduchú rovnicu: znovuzavedenie všeobecnej brannej povinnosti znamená podporu vojny. A podpora vojny sa rovná vojnovému štvaniu. Záverečný slogan: „Chceme mier, nie vojnu!“ Tieto zhromaždenia sa nekonali iba v Berlíne, ale v stovke ďalších nemeckých miest (agentúra DPA). Mám za to, že by sa na týchto manifestáciách s chuťou prezentovali aj slovenskí súčasní či bývalí proruskí papalášikovia ako Fico, Harabin, indisponovaný Slota, priživili by sa aj iní. Zmena v nemeckých pravidlách nenastala preto, že by Austrália napadla Nový Zéland. Hrozba je za humnami.

Nemecko je, ako inak, zvláštny prípad. Keďže bolo od roku 1945 okupované, nepovolili mu povinnú vojenskú službu zaviesť hneď po vojne, ale až v roku 1956, keď sa (po vstupe do NATO predtým) stalo viac-menej dôveryhodným. Od roku 2011 je branná povinnosť zrušená s tým, že môže byť kedykoľvek obnovená v prípade ohrozenia štátu a nutnosti brániť ho. Nemecká de facto ústava (Grundgesetz) je v tomto smere prešpikovaná opatrnými právnickými termínmi ako ´kedy´, ´za akých podmienok´ a iné, ale do ich interpretácie sa neradím nikomu púšťať. Isté je, že od roku 2026 sa opäť musí „na vojnu“ zatiaľ tak, že muži narodení po 31. 12. 2007 majú povinnosť vyplniť formulár o pripravenosti (Bereitschaftserklärung) a na základe toho na výzvu úradov sa potom musia dostaviť k odvodovému riadeniu (Musterung).

V Nemecku proti znovuzavedeniu protestujú najmä študenti, na školách sa štrajkuje, na demonštráciách sa zviditeľňujú mieruchtiví politici. Ale áno, Nemecko má svoju temnú históriu, ktorá sa dá zneužiť. Je zvláštne, že susedné štáty Spolkovej republiky – Rakúsko a Švajčiarsko – všeobecnú brannú povinnosť zachovávajú a teší sa tam výraznej podpore obyvateľstva.

135