Nože v uliciach, rastúci teror a otázka bezmocnosti. Kam speje európska bezpečnostná kríza?

Nemecká kriminálna štatistika priniesla desivé čísla, ktoré obleteli Európu: pribudli desiatky tisíc prípadov násilia páchaného s nožom v ruke, pričom denný priemer atakuje hranicu takmer 80 incidentov denne. Keď sa k tomu pridajú tisíce sledovaných islamistických radikálov, hrozba ekonomickej recesie a polarizácia spoločnosti, vyvstáva zásadná otázka – je európsky bezpečnostný model na pokraji kolapsu a vie vôbec niekto, čo s tým?

Keď nemecké úrady zverejnili dáta, v ktorých celkový počet incidentov s použitím noža dosiahol štatistickú úroveň takmer 29 300 prípadov ročne (zahŕňajúc širšiu kriminalitu a vyhrážky so zbraňou), verejnosť pochopila, že nejde o ojedinelé incidenty. Nôž sa v niektorých komunitách a mestských štvrtiach stal bežným doplnkom, pričom prah citlivosti a zábrany pred použitím brutálneho násilia závratne klesajú.

Keď sa bežný deň mení na krvavú drámu

Tento fenomén nie je abstraktným číslom z grafov. Ukazuje sa v uliciach nemeckých či západoeurópskych miest s desivou pravidelnosťou:

Nočné útoky v centre miest: Prípady, kde útočník (často s migrantskou minulosťou a čerstvou online radikalizáciou) bez varovania napadne náhodných okoloidúcich pred kaviarňami či na promenádach, prestávajú byť výnimkou.
Školské a mládežnícke prostredie: Polícii pribúdajú prípady, kde mladiství vytiahnu nôž pri banálnych slovných potýčkach, školských roztržkách či na staniciach verejnej dopravy. Nôž nahradil niekdajšie pästné súboje.

Čo urobí prichádzajúca recesia s terorizmom a radikalizáciou?

Ekonómovia varujú pred spomaľovaním hospodárstva a hrozbou recesie. Pre bezpečnostný aparát to je to najhoršie možné načasovanie. Budúci vývoj rizík naznačuje dva nebezpečné smery:

Rast radikalizácie moslimskej mládeže v dôsledku chudoby: Ekonomická kríza najviac dopadne na okrajové spoločenské vrstvy a segregované predmestia s vysokou koncentráciou migrantov. Keď mladí ľudia stratят perspektívu, prácu a sociálne istoty, extrémistické siete (či už napojené na radikálny islam, alebo rôzne online subkultúry) získavajú ideálne podhubie na verbovanie. Frustrácia zo zlyhania integračných modelov sa rýchlo mení na živnú pôdu pre terorizmus typu osamelých vlkov.
Radikalizácia domáceho obyvateľstva a vzostup pravicového extrémizmu: Ekonomický tlak, strach o živobytie a pocit straty bezpečia na uliciach nevyhnutne vyvolajú silnú protireakciu u pôvodného obyvateľstva. Rastúci hnev voči neschopnosti štátu chrániť vlastných občanov posilňuje radikálne pravicové a nacionalistické hnutia. Výsledkom je nebezpečná špirála polarizácie, kde sa proti sebe stavajú dve radikalizované skupiny.

Vie vôbec niekto, čo s tým robiť?

Odpoveď je desivo úprimná: Zatiaľ nie celkom.

Bezpečnostné zložky a tajné služby (napr. nemecký úrad BfV, ktorý monitoruje desaťtisíce extrémistov a stovky potenciálne nebezpečných islamistov) robia, čo môžu. Sú však uväznené v pasci liberálno-demokratického systému:

Sledovacie kapacity vs. súkromie: Sledovať každý krok radikalizovaného jednotlivca na internete, ktorý komunikuje cez šifrované aplikácie, je technicky a personálne takmer nezvládnuteľné. Tajné služby nemajú dostatok ľudí na to, aby nepretržite kontrolovali každého osamelého vlka.
Politická paralýza: Zatiaľ čo polícia a odborári volajú po tvrdých preventívnych opatreniach, plošných kontrolách, zákazoch nosenia zbraní na verejnosti či rýchlych deportáciách neprispôsobivých páchateľov a islamistov, politická reprezentácia je často paralyzovaná.

Výsledkom je, že európske metropoly zavádzajú zóny bez zbraní či kamerové systémy, no podstatu problému – nefunkčnú integráciu, masovú nelegálnu migráciu a narastajúcu sociálnu frustráciu z blížiacej sa recesie – riešiť nedokážu.

Kriminalita spojená s nožmi a hrozba terorizmu tak naďalej zostávajú tichou, bútľavou vŕbou, na ktorej drží stabilita západnej spoločnosti. A málokto má odvahu hovoriť o tom, čo sa stane, keď tento prehnitý kmeň pod náporom ekonomickej krízy definitívne praskne.

145