Dnes má meniny: Jaroslav
Ficov kamarát Machyna, dlhoročný predseda odborového zväzu KOVO, dnes pohrozil generálnym štrajkom. Predseda jedného jediného odborového zväzu chce na Slovensku organizovať celoštátny protest, po ktorom tu už mesiace volajú rôzne „fašistoidné“ skupinky.
Nesvojprávna hlava odborov KOZ a jej funkcionári (z Machynovej vôle) tíško šúchajú nohami. Nad týmto si Fico mädlí ruky. Keby som mal hovoriť rečou zástupcu vojenského pridelenca na ruskej ambasáde – odbory budú lovci. Loviť sa budú zamestnanci, ktorí sú nespokojní s krokmi tejto vlády, následkami globalizácie, ich životmi a platmi. Tí, ktorí tiež dostávajú 500 eur ako agenti, ktorých tu verbovala Ruská federácia za vlád Smeru, no nie za článok, ale za mesiac roboty vo fabrike.
Tieto obete systému, ktorý tu budovali „naši ľudia“ dvanásť rokov, majú pomôcť destabilizovať štát a pomôcť dostať sa naspäť na výslnie nesociálnym „nedemokratom“ a ich kamarátom spoza hrádze proti fašizmu.
No treba si uvedomiť jednu vec, akokoľvek slabá je táto vláda, za zlú sociálnu situáciu robotníkov môžu na Slovensku slabé odbory. Terajšia zlá sociálna situácia lacnej pracovnej sily je výsledkom dlhoročných procesov. Už je zbytočné diskutovať o tom, či sú odbory obeťou alebo vinníkom. Organizácia, ktorá sa nezbaví neschopných lídrov, zanikne. Machyna prepad odborov sprevádza od ich moderných začiatkov. Výsledky hovoria jasnou rečou. Odborári sa budú musieť čoskoro rozhodnúť, či je lepšie upratať Machynu a jeho ľudí na „peňazovodoch“ Jednotného majetkového fondu, alebo hrať naďalej nepresvedčivú piatu kolóna Smeru.
A treba si uvedomiť aj ďalšie tri podstatné veci. Odbory objektívne nemajú silu vyhlásiť úspešný generálny štrajk. Lokálne demonštrácie úspešné byť môžu, s organizovanosťou pod desať percent však celoslovenský generálny štrajk nemôže byť úspešný. Pri neúspechu by to bol posledný klinec do rakvy odborového hnutia na Slovensku. Machyna by dokonal svoje dielo a mohol by sa tak pobrať na zaslúžený dôchodok. Fico dostal pódium, pár percent a ľudia vedia, kto je nepriateľ sociálneho zmieru.
Ďalším faktom je, že za rozsah pracujúcej chudoby a stav odborov na Slovensku môže z politických strán predovšetkým Smer. Pre dobré fungovanie zástupcov zamestnancov potrebujete mať jasné predpisy. Transparentné a rýchle pracovné súdy a dobre vybavené inšpektoráty práce. Čo nepotrebujete, sú „vybavovači“ na kľúčových pozíciách inšpektorátov práce a ministerstiev. Opýtajte sa, čo z toho sa počas vlád Smeru zlepšilo. Aký reálny pozitívny výstup priniesla spolupráca KOZ so smerom, Saktorove a Machynove kontakty? Úpadok odborov sa nejako nezastavil. Práve naopak, paktovaním a politikárčením ich špičiek sa za posledných 30 rokov dostali na prah bezvýznamnosti a pochybnej reprezentatívnosti. S devastačnými následkami na robotníkov vo fabrikách. Tých robotníkov, ktorých teraz idú nahnať do generálneho štrajku, aby poslúžili ako rebrík ľuďom, ktorí ich roky zrádzali.
Po tretie, ktorákoľvek vláda nemôže zabezpečiť dlhodobý sociálny zmier paktovaním s odborovými predákmi. To platí pre Fica, rovnako tak pre Krajniaka. Lebo to, že staré odbory sa správajú ako piata kolóna Smeru, nikoho neoprávňuje k vybudovaniu novej konkurenčnej a rovnako netransparentnej piatej kolóny „Neviemkoho“.
Pravda vypláva na povrch a masa nahnevaných ľudí možno neurobí plnohodnotný generálny štrajk, ale stále bude dosť deštrukčná na to, aby vyplavovala toxických politikov do mocenských centier. No a takto sa ďalej nepohneme.
Autor je investigatívny novinár.