Duševné zdravie a vzťahy: Až 80 % Slovákov s ťažkosťami pomoc nevyhľadá, problém je často vo vnútri

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay/martinophuc

Vzťahy sú jemnou nervovou sústavou tejto planéty. Pulzujú, prenášajú emócie, spájajú nás a ovplyvňujú od prvého nádychu až po ten posledný. O tom, ako si vybudovať a udržať tie dobré – pracovné, rodinné či partnerské –, sa toho napísalo priam „do aleluja“. Psychológia z nich urobila samostatnú disciplínu a dnes bežne vyhľadávame odborníkov s nápisom „vzťahový psychológ“ či klopeme na dvere poradní.

No v záplave zaručených rád o tom, ako správne komunikovať s partnerom, akoby sme zabudli na ten najdôležitejší článok reťazca. Na nikoho sa totiž nezameriava tak málo pozornosti ako na vzťah samého k sebe.

Nie je pritom práve toto kľúčom k akejkoľvek interakcii s okolím?

Keď chýba základný predmet

Predstavte si školský systém, ktorý vás naučí pokročilú integráciu, ale úplne vynechá sčítanie a odčítanie. Presne to robíme v momente, keď sa snažíme harmonicky žiť s druhými bez toho, aby sme rozumeli vlastnému vnútru. Nikde nás neučia, ako mať rád svoje nedokonalosti, ako si nastaviť zdravé hranice alebo ako so súcitom spracovať vlastné zlyhania.

Nechcem zovšeobecňovať ani ukazovať prstom, kto je na vine – to nemá význam. Každý máme inú štartovaciu čiaru a každý sa potrebujeme naučiť niečo iné. Všetci sme jedineční. Na celom svete nenájdete dvoch rovnakých ľudí, pričom aj jednovaječné dvojičky sa charakterovo líšia. To znamená, že nikto z nás nemá úplne rovnakú optiku, akou sa pozerá na svet.

Každý nosíme na očiach vlastnú, hlboko subjektívnu optiku. Je poskladaná z našich detských zranení, sklamaní, ale aj z pokoja a mieru, ktorý sme v sebe (ne)dokázali nastoliť. Cez toto sklo pozorujeme ľudí a dianie okolo seba. Táto optika nás zásadne ovplyvňuje a určuje, ako interpretujeme správanie druhých.

Dokonalá matematika zrkadlenia

Z toho vyplýva jednoduchá matematika: každý človek je naše zrkadlo. Ak nás na niekom inom niečo irituje, často to znamená, že nedokážeme prijať určitú stránku na sebe. A naopak – ak niečo úprimne obdivujeme, máme to v sebe tiež, len sme to možno ešte neobjavili. Práve toto zrkadlenie a vzájomná interakcia vytvárajú neviditeľné a krehké putá, ktoré nás spájajú v rôznych rovinách.

Ak je náš vzťah k sebe samému toxický, plný sebakritiky, pochybností a vnútroosobnostnej neistoty, naša optika sa zakalí. Partnerovo ticho si nevysvetlíme ako únavu po ťažkom dni, ale ako stratu záujmu. Priateľskú kritiku nebudeme brať ako cennú spätnú väzbu, ale ako fatálny útok na našu hodnotu.

Jednoducho povedané: ak človek nemá rád seba, len ťažko uverí, že by ho mohol úprimne milovať niekto iný.

Dopyt po zrkadlách v číslach

Že pomoc zvonku hľadáme čoraz častejšie, potvrdzujú aj globálne a domáce dáta. Vo svete fungujú desaťtisíce manželských a psychologických poradní a podľa štatistík platformy TherapyDen približne 9,5 % až 11,6 % ľudí na celom svete pravidelne absolvuje terapie alebo odborné poradenstvo. Všeobecne vyhľadáva nejakú formu starostlivosti o duševné zdravie – vrátane medikamentóznej – takmer 20 % svetovej populácie ročne.

Na Slovensku je situácia špecifická. Štát po rokoch absencie obnovil bezplatné Rodinné poradne pod záštitou Ministerstva práce (pilotne zatiaľ fungujú len v piatich mestách), pričom gro záťaže naďalej nesú súkromné ambulancie a Asociácia manželských a rodinných poradcov.

Zaujímavý je však hlboký nepomer medzi tými, ktorí pomoc skutočne potrebujú, a tými, ktorí ju reálne dostanú. Prieskumy ukazujú, že psychické problémy alebo nadmerný stres pociťuje až 77 % Slovákov. Podľa údajov Slovenskej akadémie vied vyhľadá psychologickú pomoc v priebehu života približne 30 % ľudí. Ostatní zostávajú so svojimi problémami sami – na Slovensku sa totiž pre nedostatok kapacít a pretrvávajúcu spoločenskú stigmu až 80 % ľudí s duševnými ťažkosťami vôbec nelieči.

Vzťahové poradne potom v praxi často neriešia skutočný problém medzi dvoma ľuďmi, ale len projekcie ich vlastných, neuzdravených vnútroosobnostných konfliktov. Naopak, ak dokážeme prijať vlastnú zraniteľnosť a vybudovať si zdravé sebahodnotenie, filter, cez ktorý sa pozeráme na svet, sa prirodzene prečistí.

Investícia do vlastného vnútra

Vybudovať si vzťah k sebe samému nie je prejavom egoizmu či narcizmu, hoci moderná doba plná kultu sebaprezentácie nás do tohto omylu často tlačí. Zdravý vzťah k sebe znamená tichý rešpekt k vlastným potrebám, schopnosť odpustiť si a odvahu byť sám so sebou v tichu.

Skôr než nabudúce investujeme obrovské množstvo energie do „opravovania“ partnerov, kolegov či rodiny, skúsme začať od nuly. Umyjme si tú vlastnú, osobnú optiku. Pretože ak chceme, aby jemná nervová sústava tejto planéty fungovala bez skratov, každý z nás musí začať od svojho vlastného riadiaceho centra.

A nezabudnite: pomôcť sa dá len tomu, kto o pomoc požiada a je ochotný ju prijať. Riešenie existuje a jeho najpevnejším mostom je úprimná komunikácia.

Autor: Andrea Havranová