Dnes má meniny: Juraj
Vojnou skúšaná Ukrajina – to nie je len Buča či Boroďanka. Rovnakým osudom si prešiel aj Černihiv a jeho oblastné centrum severne od Kyjeva, ktoré hraničí s Ruskom (Brjanská oblasť) a Bieloruskom (Gomeľská oblasť). Práve Černihiv a jeho oblasť znášala 24. februára skoro ráno prvý ťažký úder invázie Ruska vedenej z oboch území „bratských národov“.
Oblasť týždne hrdinsky odolávala, a to nielen tvrdým odporom ozbrojených zložiek Ukrajiny, ale aj odporom a nezlomnou vôľou miestneho obyvateľstva, ktoré vydržalo prebiehajúce bojové akcie a prítomnosť okupantov, ktorí nerešpektujú nijaké pravidlá, pričom sa rovnako ako armáda zaslúžilo o spomalenie a zastavenie postupu ruských vojsk smerom na Kyjev.
Černihivcov však ich úsilie a obety stáli veľa, ak nie všetko. Nielen životy, zdravie, ale aj bývanie a majetok.
Dnes je v tejto oblasti ťaživá humanitárna situácia, no medzinárodných novinárov, aktivistov či medzinárodnej pomoci tu uvidíte málo. A ak aj áno, tak vo veľmi malom rozsahu. Nuž, hrdinský Černihiv nie je totiž „vo svetle reflektorov“. Sama Ukrajina, pochopiteľne, nestíha zabezpečovať všetko vlastnými silami, keďže rovnako ťaživé humanitárne situácie civilné obyvateľstvo zažíva či už na severe, východe alebo na juhu tejto krajiny, ktorá bojuje za svoju slobodu a samotnú existenciu.
Naši známi, ukrajinskí dobrovoľníci a aktivisti, nám vydali svedectvo spolu s fotoreportážou z dedinky s príznačným pomenovaním „Sloboda“, ktorá sa nachádza asi 10 km južne od Černihivu.
„Chceli by sme rozpovedať o ťažkej humanitárnej situácii v Černihivskej oblasti. Prešlo už 1,5 mesiaca od „deokupácie“, no ľudia tu stále bojujú o chlieb, chýbajú riady na varenie jedla, vedrá na nosenie vody, matrace na spanie, fólie na zakrytie rozbitých okien, plachty na prekrytie zničených striech. Sú dediny, kde je 90 % budov zničených. Podľa miestnych dobrovoľníkov má každá černihivská dedina „svoju Buču“, o ktorej sa však nevie.“
Autori textu: dobrovoľníci a aktivisti zabezpečujúci humanitárnu pomoc.