Dnes má meniny: Jela
Krajiny Európskej únie sa v piatok (2.12.) dohodli na obmedzení námorného obchodu s ruskou ropou na 60 dolárov (56,94 eura) za barel, pričom vychádzajú z iniciatívy G7 s cieľom ďalej oslabiť schopnosť Kremľa viesť vojnu proti Ukrajine.
Veľvyslanci strávili niekoľko dní intenzívnou diskusiou o tom, aký vysoký alebo aký nízky by mal byť cenový strop, snažiac sa nájsť rovnováhu medzi potrebou znížiť ruské príjmy a vyhnúť sa akémukoľvek náhlemu narušeniu globálnych trhov.
Poľsko a pobaltské štáty prijali tvrdý postoj a presadzovali prísny limit až na 30 USD za barel, zatiaľ čo Grécko, Cyprus a Malta, ktorých domáci lodný priemysel zohráva kľúčovú úlohu v medzinárodnej preprave ruskej ropy, požadovali 70 dolárový strop, uviedli pre Euronews diplomati so znalosťou situácie.
Vyjednávači sa pokúsili nájsť strednú cestu medzi oboma stranami, pričom prvý kompromis predstavoval 65 USD za barel a druhý 62 USD, čo východoeurópska skupina stále považovala za príliš vysokú.
Rusko však už predáva svoju uralskú ropu za zvýhodnenú cenu, ktorá sa v posledných týždňoch pohybovala medzi 77 a 64 dolármi za barel – asi o 20 dolárov lacnejšie ako referenčná ropa Brent.
Podľa plánu Rusko príde o rozdiel medzi komerčnou cenou a limitovanou cenou. Limit sa bude pravidelne prehodnocovať, aby sa zabezpečilo, že zostane aspoň 5 % pod predajnou hodnotou Ruska.
Po schválení skupinou G7 nadobudne strop platnosť 5. decembra, v ten istý deň, kedy má v plnej miere nadobudnúť účinnosť vlastný zákaz ruskej ropy zo strany EÚ, čo je krok, ktorý odstráni milióny barelov z trhu.
Cenový strop bude fungovať ako zákaz poskytovania kľúčových služieb: G7, EÚ a Austrália zakážu svojim finančným, poistným, vlajkovým a lodným firmám spolupracovať s ruskými spoločnosťami, ktoré predávajú surovú ropu a rafinované produkty, ako je nafta a plynový olej, za cenu, ktorá presahuje hranicu 60 USD.
Západné krajiny majú v týchto službách dominantné postavenie a veria, že Rusko ich nebude schopné úplne nahradiť, ak odmietne dodržať cenový strop.
Vzhľadom na nevyskúšanú „povahu“ opatrenia zostáva nejasné, koľko životaschopných náhrad môže Rusko nájsť mimo západnej sféry, aby udržalo svoj priemysel fosílnych palív v hladkej prevádzke.
Mierne cenové rozpätie stropu je nastavené tak, aby narušilo silu opatrenia, no vplyv bude citeľný: predaj fosílnych palív je hlavným zdrojom príjmov Ruska, ktorý predstavuje viac ako 40 % jeho federálneho rozpočtu.
Od začiatku vojny 24. februára do 28. novembra Moskva zarobila viac ako 116 miliárd eur z predaja ropy a 38 miliárd eur z ropných produktov a chemikálií. Vyplýva to z údajov Centra pre výskum energie a čistotu (CREA).
Najväčším nákupcom v tomto období bola Európska únia. Situácia sa však čoskoro zmení.
5. december je konečným termínom pre krajiny EÚ na postupné ukončenie dovozu ruskej námornej ropy. O dva mesiace neskôr, 5. februára, budú nútení skoncovať so všetkými rafinovanými ropnými produktmi.
Embargo EÚ tak zaviedlo úplný zákaz poskytovania služieb ruským ropným tankerom. Toto ustanovenie sa teraz zmierni, aby umožnilo servis ruským spoločnostiam, ktoré rešpektujú strop G7.
Obe opatrenia – zákaz EÚ a horná hranica G7 – sú vnútorne prepojené. Keďže EÚ sa stáva hlavným zákazníkom ruskej ropy, globálny trh zaznamená narušenie krehkej rovnováhy medzi ponukou a dopytom, ktorú má cenový strop spôsobiť. pomocný vankúš.
Úradníci v Bruseli pripúšťajú, že strop musí hmatateľne poškodzovať Rusko, no zároveň mu umožňuje získať minimálnu úroveň ziskov, aby krajina naďalej obchodovala so svojimi produktmi po celom svete.
Existuje tiež obava, že toto opatrenie, ak nie je správne nakalibrované, môže zlyhať, spustiť prudký nárast cien ropy a odcudziť Západu národy s nízkymi príjmami.
Kremeľ opakovane povedal, že nebude obchodovať s krajinami, ktoré sa podieľajú na novom strope.
Strop 60 USD za barel sa bude pravidelne revidovať, aby sa zabezpečilo, že zostane synchronizovaný s trendmi na trhu a zohľadní ekonomickú situáciu Ruska.
Podľa predvojnového odhadu Medzinárodného menového fondu (MMF) Rusko potrebuje predávať svoju ropu za cenu medzi 30 a 40 dolármi za barel, aby sa mu vrátili všetky výrobné náklady vrátane prepravy, ťažby a rozvoja nových vrtov.