Európsky parlament sprísňuje imigračnú politiku a hlasuje za zriadenie deportačných centier mimo EÚ - v tretích krajinách

Európsky parlament je kolos s mnohými právomocami, ale nevytvára zákony tak ako národné parlamenty. Jeho práva sa ale postupne rozširujú v oblasti legislatívy, rozpočtu a kontroly. Taktiež politická rola tohto vyše sedemsto členov čítajúceho telesa v EÚ postupne rastie. Preto sa čakalo na jeho hlasovanie o strašiaku migrácie, ktorú EÚ prestáva zvládať.

Európsky parlament vo štvrtok v Bruseli vydláždil cestu pre sprísnenie európskej prisťahovaleckej politiky. Podľa oficiálneho oznámenia 389 poslancov Európskeho parlamentu hlasovalo za začatie rokovaní s Radou členských štátov EÚ o novom nariadení o repatriácii, 206 bolo proti a 32 sa zdržalo hlasovania. V návrhu zákona sa okrem iného stanovuje, že deportačné centrá sa môžu v budúcnosti prevádzkovať aj v krajinách mimo EÚ. Kde, to nebolo presne určené, o tom musí EÚ rokovať práve s týmito tretími krajinami a získať si (a zaplatiť) ich súhlas. Okrem toho sa majú umožniť prísnejšie sankcie proti odmietnutým žiadateľom o azyl, ktorí odmietajú opustiť EÚ, čo sa týka aj zákazu cestovania a zadržiavania. Po hlasovaní, podľa správy AFP, vypukol medzi pravicovými frakciami v parlamente hlasný potlesk.

Európsky parlament tak reaguje sprísnením imigračných zákonov v dnes už bývalej členskej krajine EÚ, Spojenom kráľovstve, ktorá bije na poplach a prijala v tomto týždni drastické opatrenia na obmedzenie prisťahovalectva. V prípade štyroch krajín (napr. Afganistanu) dokonca úplne zrušil študentské víza a prijímanie odborníkov – zatiaľ bez výnimky. Ide vlastne o princíp kolektívnej viny, pretože mnohí študenti alebo odborníci z týchto krajín sa po vypršaní práva na pobyt odmietajú vrátiť do domovských krajín, požiadajú o politický azyl, kde sa proces povoľovania či zamietnutia dlho tiahne a títo žiadatelia žijú zo sociálnych dávok.

Hlasovanie naprieč frakciami, ale návrh prešiel

Parlament má celkom osem poslaneckých klubov a prijatý návrh vzišiel z iniciatívy najsilnejšej európskej frakcie – Európskej ľudovej strany v koordinácii s pravicovými politickými skupinami prostredníctvom Výboru pre vnútorné veci Parlamentu. Podľa AFP existovali aj dohody s xenofóbnou a v Nemecku mimoriadne silnou Alternatívu pre Nemecko (AfD), čo vyvolalo ostrú kritiku najmä zo strany druhej najsilnejšej frakcie – skupiny sociálnych demokratov. Pripomínam, že táto skupina zo svojich radov vylúčila poslancov slovenskej vládnej strany SMER – sociálna demokracia.

Táto frakcia návrh kritizovala a argumentuje, že porovnáva odmietnutých žiadateľov o azyl s „de facto odsúdenými zločincami“, Okrem toho obvinila frakciu ľudovcov z porušenia „tabu“ tým, že spojila svoje sily s Alternatívou pre Nemecko. V každom prípade, Európsky parlament je teraz oprávnený začať rokovania s členskými štátmi EÚ s cieľom vypracovať konečný legislatívny text. V minulom roku ale už mnohé členské štáty vyjadrili svoju podporu možnosti deportačných centier v tretích krajinách.

Autor je bezpečnostný analytik.

347