Celý život bojovala so strachom, že príde o zdravý rozum. Filmová legenda z pohľadu, ktorý ste doteraz nepoznali

Marilyn Monroe ako gangsterská milenka Angela vo filme Adfaltová džungľa (1950). Zdroj FOTO: wikipedia.org

Marilyn Monroe zomrela 5. augusta 1962, no zostala nezabudnuteľnou ikonou už viac ako pol storočia. Rovnako ako u mnohých osobností popkultúry, niektoré prehnane medializované aspekty jej životného príbehu – ako napríklad jej povesť „hlúpej blondínky“ a záhada okolo jej smrti – zatienili iné stránky jej osobnosti. Tu je päť fascinujúcich faktov o jej živote, ktoré odhaľujú jemnejší obraz skutočnej ženy, ktorá zostala legendou.

Rozhodnutie, vďaka ktorým si získala masy ľudí

V prvých rokoch druhej svetovej vojny bola Marilyn ešte len tínedžerkou s menom Norma Jeane Dougherty. Počas vojny odišla pracovať do továrne na výrobu vojenských dronov. Tam ju objavil fotograf, ktorý hľadal námety, aby inšpiroval vojakov. Marilyn sa stala modelkou a pokračovala vo fotení odvážnych fotografií, ktoré boli medzi vojakmi v Kórei veľmi obľúbené. Keď sa jej filmová kariéra rozbiehala a z Marilyn sa stávala herečka, armádna publikácia Stars & Stripes ju nazvala „Miss Cheesecake z roku 1951“.

M. Monroe sa za to chcela vojakom nejakým spôsobom odvďačiť, preto sa nečakane rozhodla prerušiť medové týždne so svojim vtedy už druhým manželom Joeom DiMaggiom a vybrala sa navštíviť vojenské jednotky, ktoré sa v tom čase (vo februári 1954) nachádzali v Kórei. Týmto svojim rozhodnutím si okamžite získala srdcia ľudí a najmä vojakov, keď sa totiž ukázala v žiarivých fialových šatách, všetci ju ohromne obdivovali. Za štyri dni, ktoré v Kórei strávila, absolvovala 10 vystúpení, a to aj napriek mrazivým teplotám, ktoré prispeli k tomu, že ochorela na zápal pľúc. Napriek tomu Marilyn neskôr poznamenala, že táto skúsenosť „bola tá najlepšia vec, aká sa mi kedy stala. Nikdy predtým som sa v mojom srdci necítil ako hviezda.“

Pre úlohu vo filme urobila všetko

Keď začala vo filmovom priemysle, chodila z jedného kastingu na druhý. Medzi tým tvrdo na sebe pracovala a robila všetko preto, aby vysnívané role vo filmoch získala. Neraz si kvôli tomu išla vyskúšať, ako jednotlivé profesie, ktoré mala vo filme stvárňovať, v skutočnosti fungujú. Napríklad, aby získala skúsenosti pre rolu vo filme Ladies of the Chorus (1948), vystupovala v burlesque show pod názvom „Mona Monroe.“ Pre rolu robotníckej triedy vo filme Clash by Night (1952) pozorovala prácu a život robotníkov v konzervárni (Marilyn tam dokonca ponúkli prácu pri odrezávaní hláv rýb).

Marilyn v roku 1944, keď pracovala v leteckej továrni. Zdroj FOTO: wikipedia.org

Kým však zažila svoj prvý úspech, prešla si niekoľkými filmovými štúdiami a dokonca niektoré jej filmové zmluvy stratili platnosť. Ale vždy bola pripravená triumfovať a vo svojej kariére napredovať. V istom momente povedala priateľovi: „Keby mi aj sto veľkých filmových šotov v Hollywoode povedalo, že sa nemôžem dostať na vrchol, neverila by som im.

Bola veľkou zástankyňou občianskych práv

Jej vzťah s Arthurom Millerom, ktorý sa skončil po piatich rokoch rozvodom v roku 1961, nebol jediným prostriedkom, vďaka ktorému sa Marilyn dostala do politického povedomia. So Shelley Wintersovou, niekdajšou spolubývajúcou, sa zúčastnila na zhromaždeniach ľudí, ktorí protestovali proti porušovaniu občianskych práv a slobôd spôsobených protikomunistickým zápalom. Raz bola Marilyn dokonca potrestaná za to, že na filmovom plátne čítala „radikálnu“ biografiu Lincolna Steffensa. Marilyn, ktorá zastávala progresívnejšie názory na ľudí, sa napokon aj stala horlivou zástankyňou občianskych práv.

Do ústavnej starostlivosti bola privezená v roku 1961

M. Monroe celý život bojovala so strachom zo straty zdravého rozumu, keďže toho bola svedkom u svojej matky. Keď teda doktorka Marianne Krisová v roku 1961 priviedla Marilyn – ktorá brala tabletky, chudla a nespala – do miestnosti na klinike Payne Whitney v New Yorku, zrútila sa. Tak zúfalo sa snažila utiecť, až sa inšpirovala jedným zo svojich prvých filmov, rozbila okno a vyhrážala sa, že sa doreže kusom skla.

Jej zúfalstvo rástlo, veľmi ťažko znášala, že má obmedzenú slobodu. Kvôli tomu napísala list Lee a Paule Strasbergovým, svojim učiteľom herectva, ale ani im sa nepodarilo dosiahnuť, aby ju prepustili. Potom, ako sa to dozvedel jej druhý exmanžel, okamžite sa za ňou vybral. „Chcem svoju ženu, a ak mi ju neprepustíte, tak z tohto miesta zostane len kus dreva,“ vyhrážal sa na mieste. Napriek tomu, že už neboli manželia, vedenie nemocnice vtedy usúdilo, že bude najrozumnejšie vyhnúť sa v tejto záležitosti akejkoľvek potenciálnej negatívnej publicite. Marilyn bola teda prevezená do univerzitnej nemocnice a tam bola liečená v súkromnej izbe.

Na snímke Marilyn Monroe. Zdroj FOTO: JJs/Alamy

Bola neuveriteľne veľkorysá

Marilyn bola veľmi veľkorysá, doslova sa „išla rozdať“ a pomohla, komu mohla, čo bola črta, ktorá ju sprevádzala, aj keď trávila čas v ústavoch a detských domovoch. Učiteľke herectva darovala drahý kožuch a ľuďom v núdzi ponúkala peniaze. Keď sa vybrala s niekým nakupovať, často vysvitlo, že veci nekúpila pre seba, ale ich poslala veci spoločníkom, ktorí s ňou nákup absolvovali. Obzvlášť štedrá bola k deťom, podporovala charitatívne organizácie zamerané na najmenších, ako boli napríklad Mliečny fond pre bábätká a March of Dimes.

Tá istá štedrosť Marilyn však pokračuje aj po jej smrti. Hoci väčšina jej majetku pripadla Strasbergovi, časť zostala Dr. Krisovi. V roku 1980 práve on odkázal časť majetku, ktorá mu pripadla po Marilyn, anglickému centru Anny Freudovej. Táto organizácia slúži na pomoc deťom s problémami duševného zdravia – rozhodol sa tak vzhľadom na jej životné skúsenosti a presvečenie, že by samotná Marilyn toto centrum určite hrdo podporila.