Dnes má meniny: Jaroslava
Letné olympijské hry v Tokiu sa oficiálne začali. Posunuté o rok, plné chaosu, kontrol, testovania, prevencie, bublín, karantény, bez divákov a s množstvom otáznikov pre koho, načo a prečo sa vôbec v Japonsku uskutočnili.
V najľudnatejšej svetovej metropole to vyzerá ako v sterilizátore, kde sa nikto s nikým nemôže stretnúť, všade platia extrémne prísne bezpečnostné pravidlá, športoviská pripomínajú mesto duchov. V tejto atmosfére bude viac ako 11 tisíc športovcov bojovať o 339 zlatých medailí. V meste, kde ani jeho obyvatelia nechcú olympiádu, sú za jej bojkotovanie a zrušenie. Strach, hnev, odpor, nechuť – to sú základné odozvy Japoncov k olympiáde v Tokiu. Schizofrenická situácia, ktorú Medzinárodný olympijsky výbor nasilu zachraňuje, lebo v hre sú miliardy dolárov, o ktoré by prišiel a pravdepodobne aj o olympijsky mýtus.
Hry v Tokiu môžu byť totiž posledné v podobe, v akej ich poznáme. Také, aké sú v Tokiu, ich nechcú sponzori, miestni obyvatelia, funkcionári, ale ani športové federácie a športovci. Aj preto dnes vyzerá pridelenie olympiády v roku 2032 austrálskemu Brisbane ako sci-fi príbeh. Veď sa nevie, čo bude zajtra, nie to ešte o 11 rokov. Veď ešte aj pár hodín pred otváracím ceremoniálom šéf organizačného výboru Toširo Muto uviedol, že v prípade prudkého nárastu prípadov koronavírusu je pripravený diskutovať o zrušení olympiády. „Ak príde k prudkému nárastu počtu nakazených, budeme pokračovať v rozhovoroch. V tomto momente môžu prípady pribúdať i klesať, takže v prípade, ak nastane taká situácia, premyslíme si, čo by sme mali robiť,“ povedal na tlačovej konferencii Muto.
Nuž a situácia sa v deň otváracieho ceremoniálu dramatizuje, keďže organizátori informovali o ďalších 25 prípadoch pozitívnych testov na COVID-19. Tri z nich sa týkajú športovcov, pričom od začiatku testovania 1. júla zaznamenali už 110 pozitívnych, z toho bolo 13 športovcov. Nuž a v takejto atmosfére sa majú konať hry pod piatimi kruhmi…
Olympiáda v Tokiu sa napokon začala, no nablýskaný otvárací ceremoniál bol iba pozlátkom a povinnou jazdou. Žiadne okázalé delegácie, žiadne defilé prezidentov, čestných hostí, iba prázdne tribúny, ticho, žiadne spoločné choreografie, žiadne spoločné fotografie medzi výpravami, všetko striktne bezpečné. Ako na vojne. Veď aké to môžu byť hry, keď v Tokiu nebudú žiadni diváci, do Japonska sa v súčasnosti nedostane žiadny turista a zo 7500 zahraničných dobrovoľníkov ich ostalo v Tokiu 350, aj to iba v pozíciách, aké Japonci nemajú.
V Tokiu sa predstaví 41 slovenských športovcov a Slovensko tak do Tokia vyslalo najmenšiu výpravu v histórii. Počet reprezentantov pod piatimi kruhmi má totiž už dlhodobo klesajúcu tendenciu. Na prvých hrách v ére samostatnosti v roku 1996 v Atlante súťažilo 71 Slovákov, o štyri roky neskôr v austrálskom Sydney ich síce bolo vďaka futbalistom, basketbalistkám a vodným pólistkám až 108, no na ďalších olympiádach išiel počet výrazne dole. V Aténach bolo 64 olympionikov, v Pekingu 57, v Londýne 47. Pred piatimi rokmi v Riu de Janiero reprezentovalo Slovensko 51 športovcov. Vo výprave majú najväčšie zastúpenie atléti. V nominácii ich je deväť a pod horou Fudži sa predstavia aj siedmi športoví strelci. Tretiu najpočetnejšiu skupinu v Tokiu tvoria rýchlostní kanoisti, ktorých je päť. Štyria sú vodní slalomári, tri miestenky si vybojovali stolní tenisti a tenisti, dvaja sú cyklisti a po jednej miestenke získali bedminton, box, golf, lukostreľba, športová gymnastika a zápasenie.
Z medailového pohľadu boli pre Slovensko najúspešnejšie hry v Pekingu, ktoré priniesli krajine tri zlaté a tri strieborné kovy, štyri roky predtým v Aténach bola bilancia 2-2-2. Na poslednej olympiáde 2016 v Riu de Janeiro získali zlato Matej Tóth a vodní slalomári Ladislav a Peter Škantárovci vo vodnom slalome v už zrušenej kategórii C2. Striebro vybojovali singlista Matej Beňuš a K4-ka v zložení Denis Myšák, Juraj Tarr, Erik Vlček, Tibor Linka. Erik Vlček bude štartovať už na svojej šiestej olympiáde, čo sa ešte nepodarilo žiadnemu slovenskému športovcovi. Päť štartov majú na svojom konte plavkyňa Martina Moravcová, sánkarka Mária Jasenčáková, vodný slalomár Michal Martikán, strelec Jozef Gönci, biatlonistka Martina Halinárová i bežci na lyžiach Ivan Bátory s Martinom Bajčičákom.