Dnes má meniny: Marek
Mirka Moravcová je mamou troch detí, vlastne, ako sama hovorí – štyroch. Tým štvrtým je jej projekt ekonetka.sk, ktorá je pre ňu srdcovou záležitosťou. Dlhé roky žila v s manželom a deťmi v meste Senec, no stále ju to ťahalo na dedinu. A tak minulý rok urobili zásadné rozhodnutie – predali byt a odsťahovali sa do desiatky kilometrov vzdialenej dediny. Jej sen – vychovávať deti v pokoji prírody a vyhýbať sa stresu, nechápali ani najbližší. Mirka však tvrdí: „Ľudia by mali ísť za svojim snom. My si ho práve plníme.“
V dnešnej dobe sú viacpočetné rodiny skôr výnimkou. Ty si v mladom veku maminou troch detí. Vždy si chcela mať veľkú rodinu?
Ďakujem za lichôtku o mladom veku (smiech). Áno, už od detstva som túžila po veľkej rodine. Nakoľko som jedináčik, mojím snom bolo mať veľkú a hlučnú rodinu. A to sa mi splnilo.
Väčšinou, až keď sa staneme rodičmi, tak začneme uvažovať inak, začíname sa viac zaujímať o svet okolo seba. Ty si bola odjakživa nastavená ekologicky? Alebo to prišlo vekom?
Keď tak premýšľam, už keď som študovala v Anglicku, tak sme sa snažili žiť ekologicky. Dávno predtým, ako sa objavil pojem “zero waste“ a tento spôsob života sa stal trendom. S partnerom sme si uvedomovali, koľko zbytočného odpadu denne vyprodukuje bežná domácnosť. Najväčší zlom nastal počas materskej dovolenky s prvou dcérkou. Začala som sa témou ekológie viac zaoberať. Veľa som čítala, študovala a hľadala spôsob, ako našu domácnosť spraviť viac ekologickejšou. Zamýšľala som sa nad tým, ako by nám ekologické alternatívy zjednodušili život a ako by uvedomelé správanie nás všetkých pomohlo našej planéte. No a kde inde začať, ako od seba a svojich najbližších…
Rozbiehať nový eshop je náročné, konkurencia je veľká. Spomínaš si na svoje začiatky s projektom ekonetka.sk?
Ako každé začiatky, aj tie s podnikaním boli veru náročné. Po strednej škole som vycestovala do Veľkej Británie. Počas nádherných deviatich rokov som vyskúšala rôzne pracovné pozície a vyštudovala Diploma in Business. Štúdium vo Veľkej Británii mi ukázalo, ako pristupovať k biznisu trochu inak, ako sme zvyknutí na Slovensku. Rozumiem dobre anglicky, čo oceňujú naši zahraniční dodávatelia a mne to uľahčuje komunikáciu s nimi. Po návrate na Slovensko sme sa s partnerom rozhodli žiť v Bratislave. S príchodom prvého bábätka sme hlavné mesto vymenili za menší Senec.
Dobre, ale čo bolo úplne prvým spúšťačom, že si sa rozhodla podnikať v oblasti ekologických produktov?
Celý projekt a eshop ekonetka.sk som založila krátko po narodení nášho druhého syna Tobiasa pred piatymi rokmi. V tomto období som už aktívne používala alternatívy za jednorazové produkty v domácnosti. Márne som však na našom trhu hľadala náhradu za plastovú fóliu. A tu pomohol internet. Ekologickú alternatívu plastovej fólie Bee’s Wrap som našla v zahraničí a tá to všetko odštartovala. Tento obal na potraviny je vyrobený z organickej bavlny napustenej včelím voskom, organickým jojobovým olejom a živicou zo stromov. A tak som oslovila priamo výrobcu, do pár týždňov sme Bee’s Wrap priniesli slovenským zákazníkom, a tak vlastne začal príbeh ekonetky.
Čo bolo zo začiatku najnáročnejšie? S čím si najviac „bojovala“?
Ja som mala hneď od začiatku víziu, odhodlanie a veľkú chuť. Jediné, čo mi chýbalo a s čím doteraz bojujem, je čas. Náročné bolo naštudovať si tvorbu webovej stránky, premyslieť si, ako efektívne navrhnúť eshop, aby sa v ňom zákazník ľahko orientoval a “pohrať“ sa s tým. Tiež je potrebné sa pripraviť na to, že nie každý hneď odpovie na ponuku a chce so mnou spolupracovať. Čiže trpezlivosť a udržanie sa vo „flow“ je niekedy náročné.
Na čom aktuálne pracuješ?
Máme pred sebou stále dlhú cestu. Hľadáme nové možnosti, neustále rozširujeme portfólio produktov a trvalo udržateľných značiek, ktoré prinášame na slovenský trh. Rozbehli sme veľkoobchodné spolupráce a spustili nový sesterský eshop pre veľkoobchodných partnerov. Tešia nás krásne spolupráce s blogermi a influencermi. Prezentácie a fotenie výrobkov si užívajú hlavne naše deti. Vymódia sa a predvádzajú.
Ako funguje proces distribúcie? Keď začneš dodávať na slovenský trh daný produkt, máš naň licenciu?
V Európskej únii je veľmi náročné, ba priam nemožné, byť výhradným distribútorom v rámci Slovenska. Trh je poprepájaný. Často na našom trhu predávajú produkty firmy sídliace v zahraničí, ktoré majú slovenský eshop. Toto sa nedá nejakým spôsobom ovplyvniť. Situácii je potrebné sa prispôsobiť a niekedy ju využiť vo svoj prospech. Konkurencia nás inšpiruje, núti hľadať nové spôsoby a prístupy k zákazníkovi, posúva dopredu.
Učíš žiť ekologicky aj tvoje deti?
Sme zástancom myšlienky, že deti odkukajú to, čo vidia doma. Teda aj my triedime, nevyhadzujeme, ale opravujeme, rozprávame sa o tom. Požičiame si, prenajmeme, vymeníme, nechceme kupovať neustále nové veci a zbytočne ich hromadiť. Uprednostňujeme zážitky pred materiálnymi darčekmi. Deti sme naučili separovať odpad už v mladom veku. A veru nás aj kontrolujú. Všímajú si porozhadzované smeti po ulici, v prírode aj na ihrisku a vedia, že to tam nepatrí. Neplytváme jedlom a stravujeme sa prevažne vegetariánsky.
Bez akých eko vychytávok si nevieš predstaviť život?
Všetko, čo na ekonetke ponúkame, sú produkty, ktoré reálne sami doma používame a máme radi. Medzi moje najobľúbenejšie produkty rozhodne patrí Vejibag. Vložím zeleninu, šalát, bylinky, ovocie a všetko to zostane čerstvé, niekedy až po dobu dvoch týždňov, ale aj trošku dlhšie. A nedám dopustiť na Bee’s Wrap. Balím do nich pečivo, chlebík. Dokonca je možné ich dostať aj vo veganskej verzii. Nevyhnutným pomocníkom v kuchyni sú pre mňa kompostovateľné hubky a lufa. Nakoľko trávim veľa času aj mimo domu, termohrnček circular rozhodne ide vždy a všade so mnou. Keďže ako rodina veľa chodíme na výlety a do prírody, tak medzi top produkty patria aj termofľaše, rôzne obedáre a boxy na desiatu, deti si nabalia oriešky, sušienky do silikónových vreciek.
Myslím si, že nikto nežije na sto percent ekologicky. Čoho sa nevieš vzdať a nahradiť to eko variantom?
Milujem cestovanie a teším sa, ako raz zoberiem deti na dovolenku lietadlom, aj keď to nie je ekologické a pôjdeme si pozrieť všetky tie krásne miesta, o ktorých si zatiaľ len čítame v knihách. Mimo cestovania sú to kokosové jogurty a obľúbené raw tyčinky, ktoré sú mojou závislosťou, tie, žiaľ, nie sú v eko obaloch.
Koncom minulého roka ste ako rodina urobili veľmi razantné rozhodnutie – odišli ste z mesta do desiatky kilometrov vzdialenej dediny. Prečo ste sa tak rozhodli?
Už s narodením prvej dcérky som veľmi túžila žiť na vidieku, v pokoji prírody, pri lese. Náš sen sa začal naplno realizovať, keď sme sa počas leta presťahovali do rozprávkovej dediny pod Vojšínom. Odišli sme z pohodlia mesta, z veľkého trojizbového bytu na pokojnom rodinnom sídlisku do podnájmu. Prenajímame si malú chalúpku na „štáloch“ – lazoch, na mieste, kde sme úplne vystúpili zo zóny komfortu a pohodlia. Teplo v dome tu nezískate otočením termostatu, ale musíte si to teplo najskôr zaslúžiť zakúrením v kotle. Opätky a mestské topánky sme vymenili za barefoot a gumáky, ale nikdy sme neboli šťastnejší.
Bývate v prenajatom dome?
Už od začiatku našej cesty sme vedeli, že v Senci nezostarneme. Nemali sme však jasno, kam ísť. Cestovali sme veľa v rámci Slovenska a hľadali sme to pravé miesto pre život, ale nikde sme sa necítili „doma“. Až raz, v deň nástupu našej dcérky – prváčky do domáceho vzdelávania, sme išli na zápis do kmeňovej školy. Na miesto, kde sme nikdy predtým neboli a zhodou náhod sme skončili vo vedľajšej dedine. A hneď sme vedeli, že toto bude náš nový domov. Strávili sme mesiace hľadaním vhodného domčeka, ale tá správna nehnuteľnosť neprichádzala. Prišla možnosť prenajať si tu chalúpku na dlhodobé bývanie. Túto ponuku sme prijali, do pár týždňov sme sa vysťahovali, predali byt a presťahovali sa. Stále hľadáme tú správnu nehnuteľnosť či pozemok pre nás. Radi by sme si tu vytvorili zdravý a ekologický domov v objatí prírody, s permakultúrnou záhradou a dobrou komunitou ľudí, ktorá tu už vzniká. Väčšia časť rodiny a kamarátov nás od tohto kroku odhovárali. Hovorili, že sme blázni, ale našli sa aj takí, čo nám držali palce a podporovali nás v tomto rozhodnutí.
Nemyslím si, že ste jediní, ktorí chcú žiť mimo veľkých miest, žiť v prírode, vychovávať deti v zdravom prírodnom prostredí. Možno inšpirujete aj ďalších…
Máš pravdu, plánujem spustiť web „Naša cesta z mesta“, kde by som túto našu „cestu“ chcela zaznamenávať a zároveň inšpirovať ľudí, aby sa nebáli urobiť zmenu v ich životoch, aby išli za svojim snom, nech je akýkoľvek. Ani s odstupom niekoľkých mesiacov toto naše rozhodnutie neľutujeme a sme radi, že sme sa na túto cestu dali. Tešíme sa, čo nám najbližší rok prinesie…