Dnes má meniny: Marek
Skončil sa samit NATO v Madride a ako hlava štátu sa na ňom za Slovenskú republiku zúčastnila prezidentka tohto štátu Zuzana Čaputová. Jeden bývalý slovenský premiér, ktorý do nej musí byť nepochybne tajne zaľúbený (inak si neviem vysvetliť jeho neposednú vášeň po nej), ju doteraz nazýval rôzne: „Americká panička“, „Americká agentka“ a prešiel aj do francúzštiny: madam Chaputte. Tomuto bývalému premiérovi cudzie jazyky evidentne veľmi nejdú. Ale priznajme si, že slovenská angličtina alebo slovenská ruština je lepšia ako žiadna. Aspoň viete, ako sa “vonku” dostať na záchod a hneď viete, kde ste doma.
Pani prezidentka a jej obdivovatelia
Kto sleduje takzvané mienkotvorné médiá, musí byť očarený darom vynaliezavosti obdivovateľov slovenskej prezidentky. Úplne prevrátila naruby módu sladkých “sixties”, ktorej dominovala legendárna “Twiggy”. Štíhle línie sa dávno obnosili a do kurzu vstúpili príťažlivé moletky. Možno iba na čas.
Tvrdo pracujúci píšuci proletári si však pani prezidentku nemôžu nevšimnúť a titulujú ju veľmi lichotivo. Vyberám: “Mrochta”, “Dvestokilová”, “Špina z paláca” (kruci, že by sa neumývala ani na Vianoce?), “Vygrúlená” (ani v poslednom vydaní Krátkeho slovníka slovenského jazyka sa mi nepodarilo zistiť, čo má autor/ka na mysli, sloveso “grúliť” som našiel len pod významom ´vydávať chrochtavý zvuk´), “USÁČKA”, “Debekratka”, “Havlofašistka”, “Globsekbanditka”, “Skládková” (auror/ka má zrejme na mysli zabetónovaný sarkofág v Egypte a nie v sovietskom Černobyle), “Fiona” (to žeby účes?), “Capica z Kozieho hrádku” (veľmi temperamentné prechýlenie “capa”), “Tetka z Pezinka”, “Húfnica” (prispievateľom bol asi jedinec mužského pohlavia, odborník na výzbroj a možno aj moslim, ktorého pozadie žien v mešite nezdravo vzrušuje), “Šorošova bábka”, “Špekáčka” (tu je to jasné, nastáva sezóna trampov), “Vojvodkyňa zo Šorošova”, “Kvoka z vypaseného paláca”, “Mäsiarka Madlenka”, “Faldička”, “Čaptavá”, “Americká sliepka”, “Cudzoložnica”, “Štetka”, “Zastrčená v ameritzi”, “Pionierka z dómu” a … no v najlepšom treba prestať.
Prezidentka a národné záujmy Slovenskej republiky
Slovensko má tradične problémy s ľahkovážnym narábaním dokumentov, v ktorých sa národné (rozumej bezpečnostné) záujmy štátu nie definujú, ale vykonávajú. Po rozdelení Československa (na Slovenku Česko-Slovenska) táto krajina ani nevedela, či ju prijmú do NATO a EÚ. Nakoniec sa to oneskorením podarilo. Slovenská republika však má celú sústavu nariadení, odporúčaní, pravidiel, noriem a zákonov, má dokonca vládou navrhnutú a parlamentom schválenú (najnovšiu) Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky.
Bezpečnostná pozícia Slovenska je tam celkom jasne určená, nepriateľ radšej nie je výslovne definovaný, ale každý vie, o koho ide. Vedelo sa to veľmi dobre aj v roku 1949 pri zakladaní NATO. Nemecko sa nesmie vrátiť, jeho bývalého kumpána Sovietsky zväz treba zastaviť. Tie rôzne fašizmy, nacizmy, komunizmy a inak prezlečené nacionalizmy, internacionalizmy, autoritarizmy, atotalitarizmy a iné …izmy nevyhnutne skôr či neskôr povedú ku konfliktom a vojnám.
To, že sa pod novú stratégiu NATO v Madride v roku 2022 podpísala aj vrchná veliteľka Ozbrojených síl SR považujem za štátnický čin z jedného jednoduchého dôvodu. Slovensko malo doteraz na prezidentov tak trochu “pech”. Pri tejto prezidentke sa však dá predpokladať, že azda verí tomu, pod čo sa podpísala.
Keďže som sa v čase konania “samitu” NATO v Madride vracal zo zahraničia, neodolal som svojej tradičnej vášni: posielaniu pohľadníc. Všimol som si však na sebe prekvapivú zmenu. Keď som kupoval známky a poštová úradníčka sa ma ako zvyčajne spýtala: “Kam to bude?“, už som neurčito nezamrmlal, že do “Ejú”, Poland alebo Austria. Povedal som: SLOVAKIA. Turecká poštárka pri tom síce zanechala kamennú tvár (mohol som kľudne povedať aj Yukatán), ale u mňa sa dostavil pocit hrdosti. Tie “hodnoty”, o ktorých sa tu verbálne strieľa ako zo vzduchovky do vrabcov, nemusia byť len prázdne patróny. Takže vďaka, pani “Skládková”.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik