V armáde Kremľa majú bojovať vojaci zo 48 krajín a fínske varovanie pred ruským zbrojením na hranici NATO

Ukrajina po ruskom raketovom útoku. Zdroj FOTO: FB/dnesnaukrajine.cz

V ruskej armáde majú bojovať stovky až tisíce zahraničných vojakov. Dokumenty, ktoré mali uniknúť z moskovskej lekárskej databázy, odhalili viac ako tisíc podozrivých. Identifikoval ich ruský nezávilsý portál IStories, podľa ktorého rusko naverbovalo do svojej armády približne 1500 zahraničných vojakov. Tí mali prejsť strediskom pre vojenskú službu. Najviac týchto vojakov má pochádzať z nepálu (603), následne niekoľko desiatok z Uzbekisatnu, Bieloruska, Srí Lanky, Kazachstanu, Číny, Indie a Egypta. V zoznamoch sa objavilo aj 25 ukrajinských vojakov, dokopy sa v zozname nachádzajú vojaci zo 48 krajín.

Rusko naverbovalo do svojej armády vojakov z asi 48 krajín, tí bojujú po boku okupantov na ukrajinskom území a za peniaze Kremľa zabíjajú nevinných ľudí. Zdroj FOTO: FB/dnesnaukrajine.cz

Jadrovými útokmi sa opäť vyhrážal bývalý ruský prezident a aktuálny predseda bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev. Svoje vyhrážky adresoval Švédsku a Fínsku, ktoré vstúpili do NATO po tom, ako Rusko vojensky napadlo susednú Ukrajinu, pričom, ako ho cituje agentúra TASS, sa vyjadril, že nové členské štáty NATO sa automaticky stali cieľom ich ozbrojených síl vrátane odvetných úderov a dokonce aj jadrových zložiek alebo preventávnych opatrení. Medvedev sa od ruskej invázie na Ukrajinu pravidelne vyhráža západným krajinám použitím jadrových zbraní.

Ukrajina čelí totálnej ruskej invázii už viac ako tri roky. Zdroj FOTO: FB/dnesnaukrajine.cz

Fínsko varuje pred ruským zbrojením pri jeho hraniciach. Kremeľ zhromažďuje vojenskú techniku približne 160 kilometrov od hranice Severoatlantickej aliancie. Podľa bezpečnostných odborníkov, ktorí sa vyjadrili pre Wall Street Journal to znamená, že sa môže pripravovať na stret s NATO. V Petrozavodsku, kde sa vojenská technika hromadí, má vzniknúť vojenské veliteľstvo, ktoré by pod sebou malo mať tisíce vojakov pripravených na prípadný útok. Aj napriek tomu, že Rusko stále vedie vojnu na Ukrajine a jeho straty na vojakoch sa odhadujú na úrovni niekoľkých stoviek tisícov (padlí, zranení aj nezvestní), dokáže sa jeho armáda pomerne rýchlo obnovovať. Taktiež sa mu darí pomerne rýchlo vyrábať aj potrebnú muníciu, niektoré zdroje uvádzajú, že si časť nej ukladá aj do zásob.

OSN obmedzí svoju pomoc na vojnou zničenej Ukrajine. Organizácia Spojených národov tak urobí z dôvodu výrazného poklesu finančných zdrojov. Ako povedala Joyce Msuyaová z Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí, cieľom bude poskytnutie pomoci tým, ktorí sú v najväčšom ohrození, pričom sa chcú sústrediť na štyri základné priority, ktorými sú ľudia v blízkosti frontovej línie, potrebné evakuácie, núdzová reakcia po útokoch a pomoc najzraniteľnejším vnútorne vysídlených osobám. Agentúry OSN musia znižiť svoje pôsobenie po celom svete v dôsledku výrazného zníženia príspevkov darcov, najmä Spojených štátov.

Ukrajina po ruskom raketovom útoku. Zdroj FOTO: FB/dnesnaukrajine.cz

Finančný dar na drony. Po smrti pápeža Františka sa zistilo, že pomohol vojensky napadnutej Ukrajine finančným darom z vlastných (súkromných) finančných prostriedkov. Podľa historika Oleksandra Zinčenka, ktorý sa vyjadril na sociálnej sieti, išlo o osobný dar z roku 2023, který mal byť dohodnutý dôverne a mal putovať na nákup dronov pre ukrajinskú armádu. Konkrétne na nákup dronov pre 93. samostatnú mechanizovanú brigádu ozbrojených síl s názvom Cholodnyj Jar, ktorá pôsobí vo východnej časti krajiny. Informácia o darcovstve mohla byť zverejnená až po pápežovej smrti.