Minulý týždeň v stredu o 22:45 znova po mesiaci dopadli štyri ruské rakety na mesto Ľvov, na západe Ukrajiny. To je od Slovenska vzdialené približne 350 kilometrov. Rakety zasiahli kľúčovú železničnú trať. Tá je potrebná na dodávky zbraní zo západných krajín, ale aj iných materiálnych zásob. Kvôli útoku meškali asi dve desiatky vlakov.
Maksym Kozytsky, guvernér oblasti Ľvov uviedol, že pri útoku sa zranilo 5 ľudí. Štyria sú hospitalizovaní v nemocniciach v okolí so stredne ťažkými zraneniami, jedna osoba s ľahkými poraneniami hospitalizovaná nebola. Ďalšie informácie ani po pár dňoch nezverejnili, nakoľko stále prebieha vyšetrovanie. Rovnako je zakázané zverejňovať videá a fotografie z miesta, kam rakety dopadli. Z bezpečnostných dôvodov. Podľa satelitných snímok je ale jasné, že zasiahnuté boli železničné trate v okresoch Stryj a Sambir.
Podľa železníc ale dôležitý tunel narušený nebol. Útok bol podľa ukrajinskej armády už druhýkrát mierený práve na tunel Beskydy, ktorý je jeden z najdlhších na Ukrajine. Spája mesto Ľvov s Čopom, pričom prepája Ľvovskú a Zakarpatskú oblasť, ktorá hraničí so Slovenskom.
„Približne 70-tisíc brancov z regiónu Ľvov je pripravených na mobilizáciu. Každý si pravdepodobne pamätá neskutočne dlhé rady dobrovoľníkov, ktorí sa zhromaždili pred krajským územným strediskom náboru a sociálnej podpory na začiatku ruskej invázie,“ informuje predseda ľvovského krajského územného strediska náboru.
Kyjevčanka sa ukrývala vo Ľvove, teraz odchádza
Podarilo sa nám spojiť s Yarinou. 37-ročná Kyjevčanka sa vo februári, hneď po útoku Ruska, usadila práve vo Ľvove spolu so 14-ročným synom. “Moja mama s otcom tu bývajú. Nevedeli sme, kam inam by sme išli. Vystáli sme si kolónu z mesta celý deň a prišli sme do Ľvova. Manžel musel potom odísť bojovať,” opisuje situáciu žena, ktorá už jeden útok na Ľvov zažila.
“Vtedy to bolo naozaj nečakané, ani u nás nikto neinformoval, že by útok na západ očakávali, keďže Rusi stále hovoria, že chcú obsadiť východnú časť Ukrajiny. Napriek tomu sme tu ostali, keďže rodičia nechceli odísť a blízko nás vtedy útok nebol. Nepoškodilo nám ani dom, ani ulicu,” dodáva.
Po druhom útoku je už zbalená a s rodičmi aj synom čakajú v Poľsku na vybavenie dočasného bývania. “Teraz sme sa hneď všetci zhodli, že útoky sa zrejme budú stupňovať aj na západe Ukrajiny. Momentálne chceme nájsť aspoň jednu izbu na jeden-dva týždne. Idem písať na Facebook a Instagram, či niekto nevie poskytnúť ubytovanie ďalej na západ. Obávam sa, že aj tak by sme sa museli stále presídľovať, keďže ruská strana nevie, čo chce a útočí stále viac na západ.”
Na otázku, či si myslí, že sa ešte vráti na Ukrajinu odpovedala: “Neviem, čo bude o sekundu. Už tri mesiace žijeme v strachu a neistote. Neviem, čo je s manželom. Viem, že náš nový domček, na ktorý sme ešte len minulý rok zavesili veniec na dvere a zadĺžili sme sa kvôli nemu, je úplne zničený. Ani nemám chuť sa vrátiť naspäť, musíme začať odznova v bezpečnejšej krajine.”