Nikita Slovák: Osem rokov intenzívnej hybridnej vojny zmenilo naše babičky na agentky ruského násilia

Ilustračná Snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Drahý čitateľ, v tejto chvíli by si mal v skutočnosti čítať politický komentár, ale vlastne čítaš môj podivuhodný Denník slobodného človeka, ktorého stroj času zaviezol niekam do minulosti. Mojou ambíciou je vrátiť rodnú krajinu naspäť do 21 storočia.

Prvá vražda s ideovým pozadím na Slovensku odhalila viac, ako sme chceli. Odhalila, ako ťažko sa prejavuje ľútosť, keď nič necítiš. Odhalila, totálny rozvrat štátu, prázdnotu života bez akýchkoľvek ideí, ťapákovskú zaostalosť, ale aj úprimnú ľútosť a vzájomnosť komunity, ktorou vražda otriasla.

Ale poporiadku. Už pred štyrmi rokmi sme mohli smútiť pri náhodnej vražde útleho Filipínca Henryho, ktorý sa rytiersky zastal ženy pred sfetovaným a opitým útočníkom a doplatil na to mladým životom. No Henry bol cudzinec, ostala po ňom len uplakaná matka v rodnom meste, kdesi ďaleko a jedna malá tabuľka na pouličnom stĺpe.

Nechcem písať také veci, že ten osudný večer zmenil naše životy, že pretiekol pohár a podobne. Len je jasné, že nemáme lídra, len je jasné, že nie sme pohostinná, dobrá krajina s pracovitými a čestnými ľuďmi. Ale to sme neboli nikdy. Presakuje k nám vojna, ako keď v byte nad nami susedovi pretečie vaňa. Presakuje zlo.

Osem rokov intenzívnej hybridnej vojny zmenilo naše babičky z mierumilovných hľadačiek “dočasky” pre psíkov na agentky ruského násilia. Tri miliardy eur každý rok smerovali do prostredia sociálnych sietí, postupne menili témy, reagovali na udalosti, ktoré prekrúcali vlastnou logikou. Krivili obraz hlavne starším a dôverčivejším ľuďom, zvyknutým na to, že čo je napísané na internete, je pravda.

Samozrejme, hybridná vojna cielila aj na mladšiu generáciu. Hnutie Q Anon prinieslo tie najbizarnejšie témy, pre nás je ťažké pochopiť, ako môže niekto uveriť, že miliardári sa nechávajú dopovať adrenochrómom, ktorý sa ťaží z detských mozgov. Zaručuje im večnú mladosť a prakticky nesmrteľnosť. A jediný, kto proti týmto mocným zvrhlíkom bojuje, je samotný Trump. No a samozrejme Putin. Zakladateľ tovární na trollov. Miest, kde stovky Rusov, ale aj inojazyčných zarábajú v pote tváre na ruské pomery nadštandardný plat. A ovocím tejto odpornej práce sú radikalizovaní mladí ľudia bez citov a emócií, starí smajlikári, čo lepia smajlíky pod fotografie mŕtvych ukrajinských žien a detí.

A, samozrejme, tá časť našich politikov, ktorí milujú plávanie v špinavej vode. Továrne na trollov nie sú jednosmerné, zasahujú aj občanov ich domovskej krajiny – Ruska. Rozprávky o biednej Európe, kde ženy rezignovali na hygienu, muži, ženy a deti spávajú kvôli chladu oblečení a všetci tí zmäkčilí Európania čakajú, kedy im Putin znovu pošle plyn.

A do tejto atmosféry všeobecného nepokoja a skutočnej krízy hodnôt zazneli výstrely. Zomreli dvaja mladí chlapci, ďalší zradikalizovaný mladý vrah si nechal jeden výstrel pre seba. Ale ja tvrdím, že strieľala ruská propaganda a mierili naši konzervatívni politici. A celá tá obrovská, šedá scéna, mladí aj starí, opäť vypisuje. Nemám nič proti tým teplým, ale… A ja vravím, majme súcit, buďme ľudia, ozývajme sa, keď sa deje zlo, je to jediný recept prežiť tieto hnusné časy ako ľudia.