Jazykový prajazyk je rovnaký blud ako praslovančina. Nechajme radšej národy na pokoji

Prečo si nerozumieme? Ale to sa predsa nedá. To by sme si najprv museli osvojiť univerzálny jazyk ako esperanto a mnohé iné pokusy, ale to už vôbec nefunguje. Na počiatku vraj boli zvuky, odborne fonológia, potom revanie a vojny.

Ak sa nedokážeme dorozumieť, končí to zle. Najprv sme mali rôzne jazyky, reči a klebety. Ako si máme rozumieť, keď už samotný pánboh zlomil palicu pri stavbe Babylonskej veže? A s ľudstvom ho podľa tradičnej legendy už x-krát prešla trpezlivosť? Ani sa mu nečudujem. A tak sme sa vydali ne cestu mnohojazyčnosti. Mám tie svetovládne jazyky všetky menovať? Prichádzajú a odchádzajú. A budú prichádzať a budú odchádzať. Z tých jazykov, z ktorých si nepamätáme z našej protohistórie už lauter nič (sanskrit, akkádčina, asýrčina…) nám ostali len pozostatky.

Občas sa dočítame o leteckých nehodách, zlyhaniach a drámach. Pre bulvár to býva vždy vítané „katastrofologické“ sústo a niekedy nás aj údaje o obetiach uspokoja. No sláva, my sme tam neboli a možno nás to aj vnútorne poteší. Dobre im tak… Aspoň tak našu „egonáturu“ odhalil (aj keď boli iní už predtým) majster psychologickej literatúry, istý F. M. Dostojevskij, a to už, prosím, v 19. storočí. Keď sa vrátime k jazyku, značná časť leteckých katastrof sa odvíja od nedorozumenia a zlej komunikácie.

Pred pár dňami zostrelili kuvajtské protivzdušné sily tri americké bojové lietadlá (samotné F-15!), ale ako spojenci vo vojne proti Iránu to jednoznačne urobili omylom (inak piloti sa katapultovali). Ako jeden z dôvodov sa uvádza zlá komunikácia medzi aktérmi. V leteckej, či už civilnej, alebo vojenskej sfére, jednoznačne už dlhšie panuje angličtina. V leteckej premávke je to veľmi jednoduchá výmena informácií medzi kabínou lietadla a ústredím a aj jazyk je tomu prispôsobený. Musia ju ovládať všetky letecké „strážne veže“ v Pakistane, Brazílii, Rusku, na Madagaskare. Takú odbornú „basic English“ majú v malíčku piloti, letušky aj cestujúci. Ak sa však objaví zadrhnutie v takej komunikácii, spôsobuje to fatálne dôsledky. Angličtina nás jednoducho znásilnila a bez nej sa nezaobídeme nikde na svete. S kedysi expandujúcimi jazykmi ako nemčina a ruština sa vo svete nikde nedohovoríte, s angličtinou – akokoľvek primitívnou – v každej africkej dedine.

Angličtina je veľmi jednoduchý jazyk

Dnes už po anglicky hovorí celý svet (prepáčte pani Francúzština a pani Ruština), ako cudzinci ste bez nej stratení aj v Číne. O najľudnatejšej krajine sveta – Indii – ani nehovorím, je tam jedným z úradných jazykov, spája tam jazykovo stovky národností a zatiaľ ochránila túto krajinu pred rozpadom. Prízvuk „angličtín“ je síce dosť neštandardný, ale v podstate sa dorozumejú aj Angličan a Škót, inokedy aj Austrálčan a Američan, často dokonca aj Američania medzi sebou. Gramatika je rozprávkovo jednoduchá, skladba (syntax) pôsobí ako detská hračka, výslovnosť je trochu barbarsky nejednotná a ide vlastne o dva jazyky. Nie je to tak, ako Slovákov učil Ľudovít Štúr: Píš ako hovoríš.

Napriek tomu, ako zarytý fanúšik esperanta, tomuto momentálne najužitočnejšiemu svetovému jazyku držím palce, aj keď sú na svete „sladké“ jazyky ako francúzština, presnejšie jazyky ako nemčina, tónovo nenapodobiteľné jazyky ako vietnamčina, popr. taliančina, ktorá vás priťahuje „milou svojou ľahkosťou“ (Komenský), poprípade španielčina „zvláštnou svojou dôstojnosťou“ (tiež Komenský). Ale barbari vyhrávajú a angličtina vyhrala. Žiadne kráľovstvo vraj netrvá večne, ale momentálne tento jazykový keltsko-germánsko-latinský hybrid vládne svetu. A je to dobre.

494