Ide to aj bez slovenských kolaborantov. EÚ našla zhodu a slovenská politika dvoch masiek je v koncoch

Už dlhý čas sledujeme na Slovensku tragikomédiu. Oficiálna politika Slovenskej republiky musí priznať, že útokom na Ukrajinu Rusko porušilo medzinárodné právo a vedie voči tejto krajine agresiu, na strane druhej je potichu o práve na obranu a demagogicky vykrikuje o mieri. Ľutuje stratu „slovanských životov“, ale súčasne nevyzýva Moskvu, aby prestala útočiť a zabíjať.

Teraz Bratislavu pritlačila EÚ k múru – bezpodmienečne požaduje, aby Rusko prestalo útočiť, s čím Kyjev súhlasí. A nehovorí o prímerí, ale o mieri. A slovenský premiér s tým chudák musí súhlasiť, aj keď pre jeho spojenca v Kremli je predstava mieru studená sprcha.

Zmenená pozícia Nemecka

Nemecko má po nedávnych parlamentných voľbách nového kancelára a ten, ako sa to javí, už nebude v otázke vojny proti Ukrajine taký váhavý ako jeho predchodca Olaf Scholz. Dokonca pripustil predtým nemožné – Nemecko môže začať dodávať Ukrajine rakety Taurus, ktorými Ukrajina pohodlne zasiahne Moskvu a jej obyvatelia si budú musieť položiť otázku, či zabíjanie Kyjevčanov a masakry na Ukrajincov neboli chybou ich vlády, vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti.

Nový nemecký kancelár Friedrich Merz sa spoločne s francúzskym premiérom Emmanuelom Macronom, britským premiérom Kairom Starmerom a poľským predsedom vlády Donaldom Tuskom objavili v Kyjeve a vyjadrili solidaritu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v čase, keď sa slovenský premiér potľapkával v Moskve po pleci s Vladimírom Putinom a vyjadril tak de facto podporu ruskému útoku na Ukrajinu, aj keď bude trepať niečo iné.

Návšteva Kyjeva môže svedčiť ešte o niečom. Vznik „koalície ochotných“ môže mať svoje miesto v ríši snov, Rusko ju nebude akceptovať, bol by to naopak koniec jeho sna o dobytí celej Ukrajiny. A o to tomuto poslednému svetovému kolonialistickému impériu od počiatku bez diskusie išlo. Gesto návštevy Kyjeva štyrmi európskymi lídrami znamená jednak posilnenie európskej obrany a prepojenie s bezpečnostno-politickou agendou USA, jednak výrazné zlepšenie strategickej koordinácie krokov medzi NATO a EÚ. Európski vodcovia urobili Trumpovi touto mierovou iniciatívou ústupok a Trump bude teraz žiadať ústupky od Putina. Od začiatku útoku na Poľsko tak Európania (vrátane Veľkej Británie, ktorá už je mimo EÚ), odsúhlasili konsenzus s americkou mierovou iniciatívou. To je pre premiérov Slovenska a Maďarska veľká rana pod pás…

Rusko teraz musí kľučkovať

Úspešný začiatok rozbíjania EÚ sa prinajmenšom zasekol, figúrky ako Orbán alebo Fico môžu pokusu o európsku jednotu len znepríjemňovať život, ťažko niečo viac.

Rusko na mier nikdy nepristúpi a bude si určovať nesplniteľné podmienky. Už prvé reakcie Moskvy sú výrečné. Rusko nechce mier, ale bezpodmienečnú kapituláciu svojej obete. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov drzo požaduje, aby Západ nechal Ukrajinu úplne bezbrannú a prestal jej dodávať prostriedky na obranu, aby ju v budúcnosti mohol bez problémov doraziť. Na to Európa nemôže pristúpiť. Na Ukrajine jej nemusí záležať, na svojej bezpečnosti áno.

A úplne najabsurdnejšia je požiadavka, že Ukrajina sa nesmie stať členom NATO. Ukrajina je totiž suverénny štát a o jej bezpečnostných záujmoch nebude rozhodovať Rusko, ale Ukrajinci (lenže tí podľa Ruska ako národ neexistujú).

Moskva dáva zreteľne najavo, že svoju agresiu na bojisku nemá v úmysle zastaviť, že si chce iba kúpiť čas, keďže ani tri roky a viac jej k deštrukcii Ukrajiny nestačili a niekoľkodňová špeciálna vojenská operácia skončila fiaskom asi podobne ako nemecká operácia Barbarossa skapala pred Moskvou a tá ruská ŠVO pred Kyjevom.

Autor je bezpečnostný analytik.

248