Dnes má meniny: Marek
Hovorím tu o dvoch osobnostiach, ktoré nám zachránili svet pred jadrovou apokalypsou. Jednou z nich bol Nikita Sergejevič Chruščov, druhým hrdinom John Fitzgerald Kennedy. Ten prvý bol šéfom vedenia Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, ten druhý americkým prezidentom. Kennedy v osobnom zápase jasne vyhral na body.
Ako zachránili títo dvaja muži svet
Bolo to presne pred šesťdesiatimi rokmi a vrcholila takzvaná karibská kríza. Sovietsky zväz, vtedy v rozkvete veľmocenskosti, začal jedno ďalšie dobrodružstvo a jeho vytrvalé úsilie zničiť “starý zlý svet” ho priviedlo na jeden ostrov v Karibiku. Volá sa Kuba a my ho dobre poznáme z jedného románu Ernesta Hemingwaya, ktorý sa tam narodil.
Jadrová vojna v roku 1962 visela vo vzduchu. Sovietske vedenie sa rozhodlo zničiť “starý prehnitý svet”, nainštalovalo na tomto ostrove rakety stredného doletu, zrejme aj s jadrovými náložami. Sovietsky zástupca v OSN popieral existenciu týchto raketiek do posledného dychu, bol to predsa sovietsky diplomat. Odvtedy z tejto krajiny ušiel – podľa štatistík OSN – každý siedmy Kubánec. Zväčša na Floridu, ale nielen tam. Každý, kto bol na Kube a ovláda trochu španielčinu, tak vie, že jednej veci sa Kubánci, ak hovoria s “cudzincom”, zásadne vyhýbajú, je to absolútne tabu. Nikdy nehovoria o politike.
Kto stál za Chruščovom?
To sa až tak ľahko nedozvieme, bývalé cárske Rusko, potom Sovietsky zväz a dnes zmrzačená Ruská federácia má svoje tajomstvá. Za Kataríny Veľkej a starého dobrého Stalina to bolo výsmešne jednoduché, ľudia mizli. Dnes sa len môžeme dohadovať, že kam. Čo vieme je, že Sovietsky zväz ustúpil a so svojimi raketami z Kuby vycúval. Či to niekto Chruščovovi múdro poradil, sa až tak skoro nedozvieme. Chruščova to stálo politickú kariéru, odsunuli ho na “daču”.
A to si svoj neúspech v karibskej kríze ešte “odskákal” dobre. Neodsúdili ho na smrť za vlastizradu.
Ako sa bránil Kennedy
Bránil sa ako americký prezident, išiel do toho s americkou aroganciou. Vo svojej predsmrtnej
autobiografii opisuje rozhodujúce momenty svojho “karibského” života. Sovietske lode s novou
“humanitárnou pomocou” sa vydali na Kubu. JFK vtedy požiadal služobníctvo Bieleho domu, aby ho nevyrušovali. Ide spať. Ak ruská humanitárna flotila prekročí červenú čiaru, potopiť. Až potom ma môžete zobudiť. Zobudili ho ešte predtým s dobrou správou. Sovieti to vzdali, flotilu obrátili.
Američanom ostalo niečo z britského gentlemanstva a nenechali Sovietov úplne ponížiť. Pristúpili akoby „na dohodu“, že stiahnu svoje rakety “Jupiter” z Turecka. Ten krok bol ale naplánovaný dlho predtým a “Amíci” tam potom inštalovali výkonnejšie raketky. Našťastie, Nikita Sergejevič alebo jeho okolie dostali rozum. Armagedon sa v roku 1962 nekonal. Bude sa konať v roku 2022? Pochybujem. Okolie súčasného ruského prezidenta má rozum a nechce prísť o zvyšky svojej obrovskej ríše. Aj Rusi alebo ten zvyšok, ktorý im ostal, sa majú radi. Takže buďme pozitívne naladení.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik