Dve ženy na čele EÚ rozdelil spor o vplyv na rusko-ukrajinskú vojnu. Kallasovú dokonca obvinili z nepriamej podpory palestínskych teroristov

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a vysoká predstaviteľka Európskej komisie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku si navzájom nesadnú. Kallasová sa nedávno vyjadrila o von der Leyenovej ako o diktátorke a obviňuje vedenie EÚ z pokusov podraziť Ukrajinu tajným vyjednávaním s Moskvou. Von der Leyenová kontruje tým, že Kallasová sa vyjadrila o izraelskej operácii v Pásme Gazy ako o genocíde, čo Kallasová popiera.

Spor dvoch žien je výdatná výživa pre mizogýnov. Mizogýni – ľudia s chorobnými predsudkami voči ženám – by si v terajšom dueli medzi von der Leyenovou a Kallasovou prišli na svoje: tak to je, keď nám ženy vládnu! Nevraživosť medzi obomi protagonistkami sporu má pritom výsostne politické pozadie. Obe ženy majú za sebou iný osobný a rodinný príbeh. Nemka, rodáčka z Bruselu, sa neskôr venovala hlavne rodinnej politike a v Nemecku asi ťažko prežívala nejaké národno-existenčné traumy. V Talline narodená Estónka naopak. Jej krajina sa počas jej detstva nachádzala v politicky sovietskej a jazykovo rusifikačnej zvieracej kazajke. Jej mamu hneď po narodení s jej starou mamou deportovali na Sibír, vrátila sa až po desiatich rokoch. Z otcovej strany sa to tiež len hmýrilo antisovietskymi a antikomunistickými rebelmi. Geneticko-politicky teda táto bývalá estónska premiérka zdedila slušnú antiimperialistickú výbavu.

Osobný konflikt v Európskej komisii sa nanovo rozhorel potom, keď Kallasová uviedla, že António Costa, predseda Európskej komisie, prinajmenšom dvakrát bez jej vedomia telefonoval do Moskvy, aby hovoril s ruskou stranou o mierovom pláne pre Ukrajinu. Samozrejme, že Costu nevyberane – akokoľvek diplomaticky – napadla. Nebolo to prvýkrát, čo sa Kallasová dostala do konfliktu s čelnými postavami v aparáte EÚ a s európskymi národnými politikmi vôbec. Dôvodom bola predovšetkým ich nedostatočná podpora Ukrajiny. S von der Leyenovou ako predsedníčkou Komisie navyše Kallasová bojuje aj ako jej podpredsedníčka, čím sa pre kritikov stala ľahkým terčom: sedí na dvoch stoličkách! Podľa najrôznejších zdrojov z prostredia byrokracie EÚ existuje medzi obomi političkami len ťažko skrývané napätie a von der Leyenová vidí v Kallasovej konkurenciu a niečo ako „škodnú“.

Kritika a obrana Kallasovej v Bruseli a inde v Európe

Jej kritici sa sťažujú na to, že si v priebehu roka a pol v úrade zbytočne vyrobila veľa nepriateľov, pourážala viacerých kolegov a sama tak škodí svojej práci. Okrem toho sa snaží zasahovať do exekutív vlád členských krajín. V Komisii spôsobila rozkol medzi podpredsedníčkou a predsedníčkou, ktorý vyústil do mocenského boja. To vraj zákonite narazilo na odpor nielen predsedníčky, ale aj jednotlivých vlád členských krajín, ktoré si v zahraničnopolitických a bezpečnostno-politických otázkach strážia svoju suverenitu a tlak zo strany vysokej predstaviteľky vnímajú ako vmiešavanie.

Nielen politici, ale aj novinári čakajú nedočkavo každý deň, do čoho a na koho sa Kallasová opäť „naviezla“. Každopádne svojimi postojmi dodáva kritikom priehrštie munície. Jej obhajcovia, ktorých je už pomenej, argumentujú tým, že veci nazýva pravým menom, aj keď to Únii ako celku môže škodiť. Kritizuje Čínu, s ktorou EÚ dychtivo buduje obchodné vzťahy, ale Čína je predsa diktatúra. Mechanizmus, ktorý Číne umožňuje zaplavovať Európu lacným tovarom, Kallasová nazýva „rakovinovým nádorom“ a v čase, keď sa Európa zubami nechtami drží transatlantického zväzku, Kallasová útočí na Trumpa preto, že opustil Ukrajinu, ale tá len bráni vlastnú nezávislosť. A keď sa európske vlády individuálne alebo v rôznych sólo formátoch ako E-3, E-4 alebo E-5 usilujú o mierové riešenie rusko-ukrajinskej vojny, Kallasová trvá na nedotknuteľnosti ukrajinskej teritoriálnej integrity vrátane okupovaného Krymu a Putina, ktorý ju označil za štátneho nepriateľa Ruska, nazvala zločincom. Veru, porekadlo „čo na srdci, to na jazyku“ môže byť v politike kontraproduktívne.

Najnovšie si to Kallasová „pohnojila“ pri návšteve Mexika, kde v prítomnosti viacerých vládnych činiteľov prirovnala izraelský postup v Pásme Gazy k niekdajšiemu juhoafrickému apartheidu, čoho von der Leyenová pohotovo využila a zniesla Kallasovú pod čiernu zem. Kallasová tento výrok síce popiera a naznačuje vytrhnutie z kontextu, ale už je neskoro. Aj mimo Bruselu si vypestovala ďalšieho nepriateľa, tentokrát v Jeruzaleme.

Autor je bezoečnostný analytik.

369