Šéf Bieleho domu si berie právo vyzývať zvoleného prezidenta suverénneho štátu na odstúpenie. Kvôli Zelenskému vraj viaznu na svete kšefty

Keď sa konali zatiaľ posledné prezidentské voľby v USA a proti sebe stáli demokratka Harrisová a republikán Trump, výsledok bol osudový pre dva štáty, ktorých existencia visí na vlásku: Izrael a Ukrajina. Pri Harrisovej by to Ukrajina mala dobré a Izrael by čakal problém, pri Trumpovi by si polepšil Izrael a nad Ukrajinou by sa začali sťahovať mraky. A presne toto sa aj stalo.

Už po prvom nástupe prezidenta Trumpa ako 45. prezidenta USA si Izrael trochu vydýchol. USA uznali suverenitu Izraela nad Golanskými výšinami a presunuli svoju ambasádu z Tel Avivu do Jeruzalema. Druhého nástupu Trumpa ako 47. prezidenta od r. 2025 sa zase obávala Ukrajina, v demokratoch mala výslovne záruku pokračujúcej americkej pomoci. Bola totiž vo vojne a išlo a ide jej o všetko. Trump vojenskú pomoc tejto krajine výrazne okresal a hodil ju na krk Európe, ktorá, nech jej to slúži ku cti, sa o Ukrajincov začala viac starať nielen „humanitárnou pomocou“. Ukrajinci bojujú a potrebujú zbrane, nie konzervy a žuvačky, pretože zbraňami Rusi každý deň zabíjajú ich ľudí.

Medzi Ukrajinou a USA to od druhého nástupu Trumpa do najvyššieho úradu iskrí, hoci sa americký prezident snaží hrať sa na nezávislého sprostredkovateľa, ktorým ale v tomto konflikte nie je. Najnovšie dokonca rétoricky napadol ukrajinské vedenie a žiada zmenu vlády v Kyjeve. Je otázne, či to vnútropoliticky Zelenskému uškodí podobne ako je jasné, že slovenská vláda ako premiér a ministri obrany a zahraničných vecí tu budú súhlasne bručať a vrtieť chvostíkom. Trump, to je ale frajer! Tak sa o ňom vyjadril sám prezident Putin.

USA požadujú zmenu ukrajinského vedenia

Trump už Zelenského viackrát ponížil, dokonca pred kamerami. Teraz však svojim invektívam nasadil korunu, keď pred novinármi vyhlásil, že „je načase, aby Ukrajina zmenila prezidenta“. Ukrajinský prezident to označil za narodeninový darček Putinovi, ale Trump tým vo vnútropolitickom pnutí na Ukrajine skôr pomohol Zelenskému. Dostal zo seba aj iné perly (citujem podľa agentúry Reuters): „Mali by si hľadať vodcu, ktorý je schopný sa dohodnúť.“ Zelenskyj mohol vojnu „ukončiť už veľa, veľakrát, ale rozhodol sa neurobiť to“. Samozrejme, zbytočne by sme čakali na slová, že Putin mal možnosť vojnu nezačínať, a „veľa, veľakrát“ mal možnosť ju ukončiť, lenže neurobil to. Ibaže Trump je pragmatický obchodník, žiaden J. F. Kennedy, ktorý s bývalými Sovietmi bol ochotný ísť v karibskej kríze do rizika aj za cenu vojny.

Ropa za Ukrajinu je dobrý kšeft?

Vo svojom prejave Trump Putinovi prisľúbil okamžité zrušenie sankcií zo strany USA. Rusko môže okamžite vyviezť na svetový trh 300 000 ton nafty, v novembri už 500 000, potom už aj milión. Takže Rusko bude mať na vojnu, lenže k tomu Trump očividne potrebuje zmenu vlády v meste na Dnepri, Zelenskyj, ako v poradí 6. prezident nezávislej Ukrajiny, je príliš vzdorovitý, je treba ho nahradiť niekým povoľnejším. Skutočnosť je taká, že Zelenskyj je zvolený prezident a prezidentské voľby v čase vojny a okupácie časti krajiny cudzou možnosťou sú nezákonné. Budú sa konať aj na Kryme? Alebo v Luhansku, Donecku a Záporoží?

Americký prezident ale cíti zodpovednosť za Ameriku, celé ľudstvo a v podstate zakazuje Ukrajincom „dronovať“ ruské rafinérie, pretože tým v USA „trpia farmári, dobytkári, dopravcovia aj spotrebitelia“. Trump však nepovedal „B“. To sa majú Ukrajinci vyhnúť rafinériám a prejsť na ruský modus operandi? Bombardovať civilné objekty? A zabíjať civilistov?

Zelenskyj, ktorý tak ako tak vojde do dejín Ukrajincov ako legenda, sa Trumpovi vzoprel. Kšeft Ameriky s Ruskom bez účasti Ukrajiny označil za „neférový a nečestný“ (Reuters), to by ale Trump zrejme ešte strávil. Zelenskyj však prekročil povestnú červenú líniu a dohodu označil za „príznak slabosti“. Interpretované do nediplomatického jazyka, Trump je slaboch, pustil Zelenskyj do sveta. A že by mu toto človek typu D. Trumpa niekedy zabudol? Nikdy!

Kontraproduktívnosť amerického kroku

Prístup prezidenta vo Washingtone nemusí byť pre Zelenského osudný. Trump fakticky vyzval na jeho zvrhnutie, ale v rozbúrenej vnútropolitickej situácii to nemusí Zelenského poškodiť. Možno nikto mu nemohol v jeho situácii tak pomôcť, ako Trump, pretože jeho dôvera v ukrajinskej (aj tej „ruskojazyčnej“) verejnosti neutrpí. Ak chce najvyšší predstaviteľ nejakej veľmoci (či už to je post-veľmocenské Rusko alebo USA) zvrhnúť prezidenta napadnutej krajiny a spochybniť suverenitu jej obyvateľov, vyvolá to obranné reflexy. Svoje pridala aj nadšená ruská reakcia na Trumpovu iniciatívu. Prinajmenšom od anexie Krymu v r. 2014 už idea ukrajinsko-ruského „slovanského bratstva“ na Ukrajine veľmi vybledla.

Zelenskyj čelí v Kyjeve politickej (nie ideovej) opozícii, ale aj hlavní protagonisti vnútropolitickej opozície s mocenskými ambíciami sa v spore s USA postavili na jeho stranu. Bývalý prezident Ukrajiny Petro Porošenko, ktorý doteraz Zelenského kritizoval, vo Verchovnej rade (parlamente) vyhlásil, že absolútne nespochybňuje „legitimitu štátneho vedenia vrátane prezidenta“. Práve tak reagovali Valerij Zalužnyj, bývalý vrchný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny a nositeľ titulu „Hrdina Ukrajiny“, ktorého Zelenskyj ako konkurenta „upratal“ za veľvyslanca do Londýna. Rovnako Zelenskému vyjadril podporu Myhajlo Fedorov, Zelenským odvolaný bývalý minister obrany. Úsilie Trumpa o politickú likvidáciu Zelenského má síce robustnú podporu Moskvy (a nepochybne aj oficiálnej Bratislavy), ale Trump potrebuje viac. Potrebuje spraviť „puč“, aby sa tohto zanovitého Ukrajinca zbavil. Zelenskyj navyše vďaka Trumpovi odsunul do úzadia diskusie o korupcii, ktorej sa len pomaly darí odpútať sa od ruských reálií.

101