Tichá hrozba pre slobodu: Prečo je politický islam a Moslimské bratstvo likvidátorom európskej demokracie

Európska únia stojí na pilieroch, ktoré sú pre západný svet samozrejmosťou: deľba moci, rovnosť mužov a žien, sloboda prejavu a odluka viery od štátu. Práve tieto hodnoty sú však vystavené tichému, systematickému a mimoriadne nebezpečnému útoku. Kým verejná diskusia sa často sústredí na radikálny terorizmus v uliciach, skutočný rozklad demokratických inštitúcií prebieha sofistikovanejšie – pod pláštikom organizácií, akou je Moslimské bratstvo, a ideológie politického islamu.

Najnovšie kroky rakúskej vlády, ktorá smeruje k ústavnému zákazovému mechanizmu a tvrdému postihu štruktúr politického islamu, nie sú prehnaným prejavom paranoje. Sú nutným a dlho odkladaným budíčkom pre celú Európu.

1. Ako zneužiť demokraciu na jej vlastné zničenie

Moslimské bratstvo, založené v roku 1928 v Egypte, nie je bežnou náboženskou charitou. Je to celosvetovo prepracované politicko-ideologické hnutie, ktorého konečným cieľom je postupná, zdola nahor riadená islamizácia spoločnosti a nastolenie systému postaveného na náboženskom práve šaría.

Jeho najväčšia zákernosť spočíva v taktike takzvaného „soft-power“ islamizmu:

Zneužívanie právneho štátu: V slobodných západných krajinách sa hnutie a jeho satelitné organizácie tvária ako legálni obhajcovia menšín. Využívajú slobodu prejavu, demokratické inštitúcie a priamočiaru rétoriku presne do momentu, kým nezískajú vplyv.
Tvorenie paralelnej spoločnosti: Namiesto integrácie presadzujú segregáciu. Prostredníctvom siete nadácií, škôl, centier a komunitných organizácií vtĺkajú do hláv mladých ľudí myšlienku, že západné zákony, svetské súdy a parlamenty sú menejcenné v porovnaní s náboženskými dogmami.

2. Prečo je politický islam smrteľný pre demokraciu?

Demokracia je zo svojej podstaty tolerantná, no táto tolerancia má jednu fatálnu slabinu: ak toleruje netoleranciu, sama zaniká. Politický islam v podaní Moslimského bratstva je v priamom rozpore so základnými princípmi republiky z niekoľkých dôvodov:

Popieranie rovnosti: Kým západné právo garantuje rovnosť bez ohľadu na pohlavie či vierovyznanie, politický islam operuje s nerovnosťou – medzi veriacim a neveriacim, medzi mužom a ženou. Snahy presadzovať morálnu políciu, kontrolovať obliekanie mladých dievčat v školách či normalizovať podriadenosť žien sú priamym útokom na emancipáciu.
Nadradenosť ideológie nad ústavu: Hlavným posolstvom radikálnych imámov a aktivistov napojených na tieto štruktúry je, že vyššiu morálnu autoritu ako parlament má náboženský dekrét. Ak sa raz veriacim vštepí, že štátne orgány a súdy sú „neislamské“ a netreba ich rešpektovať, štát sa zvnútra rozpadá.

3. Prečo Bratstvo zakázali vlastné štáty?

Iróniou a mementom pre Západ je fakt, že najtvrdšie sankcie a plošné zákazové mechanizmy voči Moslimskému bratstvu nezaviedla Európa, ale samotné moslimské a arabské krajiny, ktoré na vlastnej koži zažili destabilizačný potenciál tejto organizácie.

Príklady jasne ukazujú, prečo bolo nutné hnutie postaviť mimo zákon:

Egypt: Zem pôvodu hnutia mala s Bratstvom najdlhšie a najtemnejšie skúsenosti. Po desaťročiach politických prevratov, pokusov o prevzatie moci a teroristických aktivít bolo Moslimské bratstvo oficiálne zakázané a označené za teroristickú organizáciu v roku 2013 po páde vlády Muhammada Mursího. Egyptské úrady pochopili, že hnutie využíva demokraciu iba ako výťah k moci s cieľom nastolenia teokracie.
Spojené arabské emiráty (SAE): SAE zaujali mimoriadne nekompromisný postoj. V roku 2014 zaradili Moslimské bratstvo na zoznam teroristických organizácií a prísne zakázali akékoľvek jeho finančné či inštitucionálne väzby. Emiráty opakovane varovali pred tým, že pod rúškom charity šíria ideológiu radikalizmu.
Saudská Arábia: Kráľovstvo dlho tolerovalo rôzne frakcie islamistov, no v roku 2014 taktiež zakázalo Moslimské bratstvo a zaradilo ho medzi teroristické entity. Saudská Arábia si uvedomila, že skryté štruktúry Bratstva ohrozujú vnútornú bezpečnosť štátu a podkopávajú stabilitu monarchie.
Jordánsko: Hoci malo hnutie v Jordánsku dlhodobo silné zázemie, krajina postupne pritvrdila. Súdy a bezpečnostné zložky pristúpili k zákazu činnosti a konfiškácii majetku organizácie, keďže jej aktivity začali predstavovať bezpečnostné riziko pre štátny poriadok.

Tieto štáty presne vedia, že ideológia Moslimského bratstva nepozná lojalitu voči národnému štátu – uznáva iba lojalitu voči globálnej islamistickej ideológii.

4. Chyba Západu – naivná spolupráca a strach z nálepkovania

Európske vlády celé desaťročia robili fatálnu chybu. V mene politickej korektnosti a strachu, aby neboli obviňované z islamofóbie, delegovali integráciu a dialóg s moslimskou komunitou práve na dobre organizované a finančne silné štruktúry napojené na Moslimské bratstvo.

Tieto organizácie sa stali „výhradnými partnermi“ pre západných politikov, ktorí v dobrej viere verili, že hovoria za všetkých moslimov. V skutočnosti však slúžili ako trójsky kôň – pod rúškom boja proti diskriminácii budovali vplyvovú sieť, financovali radikalizáciu a udržiavali komunity v izolácii od zvyšku spoločnosti.

Čo musí urobiť Európa?

Ak si chce Európa zachovať slobodný a bezpečný charakter, musí prestať s alibizmom.

Politická a právna izolácia: Politický islam sa nesmie stať akceptovanou politickou platformou. Nesmie sa s ním vyjednávať a nesmie požívať výhody náboženských slobôd tam, kde preukázateľne sleduje politické a podvratné ciele.
Rozbitie štruktúr: Je nevyhnutné nasledovať rakúsky vzor a príklady z Blízkeho východu – legislatívne znemožniť činnosť organizácií, ktoré majú prepojenie na extrémistické siete typu Moslimského bratstva, zastaviť ich financovanie a prísne kontrolovať zahraničné vplyvy z centier v Katare či inde.
Obrana hodnôt bez ospravedlňovania: Školy, verejný priestor a inštitúcie musia bezpodmienečne presadzovať rovnosť a sekulárny charakter štátu.

Demokracia sa musí naučiť brániť. Lebo ak stratí odvahu pomenovať nepriateľa pravým menom a vyizolovať politický islam zo systému, skončí tam, kde si to málokto z nás, žijúcich v slobodnom svete, chce predstaviť.