Politický pragmatizmus je silnejší ako morálka, učil to už Machiavelli. Dnes to vyučuje Trump a je ťažké niečo mu vytknúť

Nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ, hovorí ľudové príslovie a hoci ľudové povrávky si často navzájom odporujú a sú hlúpe, ich súčasné politické využitie sa dá účinne demonštrovať. USA kedysi vzali na milosť takú Kosovskú oslobodeneckú armádu a z nepriateľa sa stal brat v zbrani. V terajších časoch omilostili celú jednu krajinu – Sýriu – a zbavili ju stigmy darebáckeho a teroristického štátu.

Donald Trump nie je práve teoretik medzinárodných či obranných štúdií a ani sa neočakáva, že v tomto odbore nejako bude vynikať. Nemá v rukách nástroj, ktorý sa v dejinách rozjímania nad povahou svetového poriadku hodnotí až v línii času, disponuje však rukolapnou tvrdou mocou. V amerických politických reáliách nepoznáme osobnú rezignáciu, keď krátko po nepopierateľne alternatívnych voľbách slobodní občania okamžite vyrazia do ulíc a kričia na adresu vlády alebo (čo je komické) prezidenta „Odstúpte“! No lenže títo lacní a beztrestní revolucionári bez bázne a hany si ich predsa krátko predtým zvolili. Alebo nie? A vedeli, do čoho idú. Majstrami v nárekoch nad vládou, ktorú si sami zvolili, sú v našom stredoeurópskom regióne Česi. Po každých parlamentných či prezidentských voľbách začnú – teraz už pohodlne a bez následkov – kričať „odstúpiť“! Je to tak trochu hlúpe. Prečo nekričia sami na seba, aby odstúpili? Nepočkajú ďalšie 4 roky, hoci aj tak hneď potom vyrazia na Letnú a budú statočne revať za odstúpenie. Škoda, že takú odvahu nemali za Protektorátu alebo za komunistov. Rámec moci sa vtedy maximalizoval a volanie „Husák odstúpiť“ nebolo akosi v kombinovaných súradniciach srandy a strachu po celých 20 rokov na námestiach SNP v Bratislave alebo na „Václaváku“ počuť.

Sýrsky prezident vládne malej, ale etnicky aj politicky rozorvanej krajine (rozlohou cca 4-krát väčšia ako Slovensko a majúca asi 4-krát viac obyvateľov, ak už nezdrhli do Saudskej Arábie, kde sunnitských bratov radi vidia). Bolo by chybou odmietať so sýrskym prezidentom hovoriť z morálnych dôvodov – mal predsa blízko k terorizmu! Teroristom bol a ostane, ale faktom je, že vládne a chcieť jeho osobne alebo iný arabský štát učiť demokracii, je nevyliečiteľná západná choroba. Sýrsky diktátor má v rukách moc, ktorú už zajtra môže prevziať niekto iný a nie je múdre tento okamih nevyužiť.

Kto je tu pánom, toho vopred nezatracovať

H. Kissinger to vo svojej najznámejšej knihe o diplomacii formuloval nemorálne. Vo Vietname sme išli do bahna, píše, Vietnamcov sme v tom nakoniec pokrytecky nechali, ale stálo to za to. Podarilo sa nám postaviť proti sebe dve komunistické veľmoci, ktoré pri podpore „hočiminovcov“ boli voči nám spočiatku jednotní, ale keď už nemali na koho (nás) strieľať, pustili sa konečne do seba, A to sme práve chceli. Podporovali sme afganských mudžahídov a vedeli sme, že sa raz obrátia proti nám. Ale podpora týchto grázlov nám stála za to, prevalcovanie Sovietov bola misia, príkaz doby. A podarila sa. Ďalej už pán profesor nepokračuje, nedovolil mu to vek, už aj milenky sa tomuto Richelieuovi 20. storočia znechutili, myslel iba na Ameriku a na Izrael. A jeho sny sa mu celkom zdarne podarilo naplniť. Pred Čínou dnes leží Rusko bezmocne ležiace na lopatkách, hnije v cárskych základoch. A ako na Čínu, to už musí spraviť ďalší Kissinger. Treba dúfať, že bude rovnako amorálny ako pragmatický Henry. Príkladom americkej účelovej falošnosti je Sýria a terajší americký prezident, ktorý sa pred svetom štylizuje ako klaun a klame vedome ako telom, tak výrokmi. Jednoznačne baví zvyšok sveta.

K moci v Sýrii sa dostal zločinec, ktorý vystriedal niekoľko ideologických identít. Volá sa podľa arabského prepisu Ahmad Šara a začali sme sa s ním kamarátiť. Lenže zdedil niečo veľmi zapáchajúce: jeho predchodcovia zo strany BAAS (no povedzme, že sú socialisti) zruinovali krajinu ideologickou kombináciou arabský socializmus, nacionalizmus a plánované hospodárstvo. Dosť smrteľné spojenie. Nový pán Sýrie (slovenský vládny pohlavár numero uno sa asi nebude ponáhľať navštíviť ju) sa dostal k moci nad touto krajinou vďaka prevratovým úkonom v roku 2024 a urobil takú vec, že okamžite zrušil plánované hospodárstvo, tzv. socializmus, a obmedzil vzťahy na Putinovo Rusko. Jeho predchodca Bašár Asád tam sedí v zlatej klietke v exile a Rusi ho nechcú vydať Damašku. Od prevzatia moci v Sýrii mu nadbiehame. Prijali ho Trump, Macron, vycestovala za ním aj nemecká šéfka diplomacie. Priznajme si, všetci sme jezuiti a ako rodení Starobratislavčania na tom nevidíme nič zlé, nie?