Vo vojne v Prielive už figuruje aj Berlínsky múr. Ak sú dejiny overiteľné, šermuje sa s nimi v každej vojne

Vojna v Hormuzskom prielive sa stala už vecne personifikovaná a je skôr otázkou, či prieliv písať s veľkým písmenom, ako sa niekedy píše už bývalá vojna v Zálive. Vojna o Prieliv? Berlínsky múr si kapitalizáciu, čiže samostatné písanie veľkého začiatočného písmena nielen na začiatku vety, už vybojoval. Úvod k realite vojny o Prieliv americký minister financií prirovnal k Berlínskemu múru.

Pre USA sa vojna v Prielive vyvíja rozporuplne. Po takmer jednom polstoročí nakoniec reagovali na faktické vyhlásenie vojny svojej krajine sebavedomým Iránom, keď napadol americké územie, totiž veľvyslanectvo USA v Teheráne v roku 1979. To ešte úspešne fungovalo bývalé vraj socialistické Československo a všetci s „kladným postojom k zriadeniu“ sa z toho tešili, a aj keď „akt“ útoku na ambasádu museli odsúdiť, a tak pokrytecky skrývali radosť. Dobre tak tým „nafúkaným Amíkom“! Podobnú neskrývane vytešenú reakciu sme predsa prezradili aj po 11. septembri 2001.

USA sú od februára tohto roka s Iránskou islamskou republikou vo vojnovom stave, pozerať sa bez povšimnutia na vývoj jadrového programu v štáte, ktorý tvrdí, že vás chce zničiť, by asi nebolo hodné jednej superveľmoci. Diplomacia zlyhala, v hre sú teraz najrôznejšie druhy ostrých zbraní, nezaháľajú ani iné inštrumenty vrátane historických prirovnaní.

Berlínsky múr, ulice Teheránu a boj za iránsky režim

K porovnaniu zodpovednosti príslušníkov represívnych orgánov bývalej Nemeckej demokratickej republiky a súčasnej Iránskej islamskej republiky sa prihlásil americký minister financií Scott Bessent na tlačovej konferencii 24. augusta 2026. Celkom bezprecedentne sa obrátil na iránskych vojakov a pripomenul im úlohu východonemeckých vojakov s apelom „myslite na Berlínsky múr 1989“! Neoslovil príslušníkov Iránskych revolučných gárd ani príslušníkov VEVAK, čo je nasledovník neslávne vychýrenej šáhovej tajnej služby SAVEK a ani pracovníkov brutálnej zložky Basídž, čo je dobrovoľná polovojenská organizácia režimu zodpovedná za potláčanie verejných prejavov nespokojnosti. Je priamo podriadená Zboru islamských revolučných gárd panujúcich v Iráne a pripomína bývalé československé Ľudové milície. Tie islamské ozbrojené skupiny však majú non-stop mandát od svojho pána a pracujú permanentne, zatiaľčo „naše“ Ľudové milície, ozbrojená päsť robotníckej triedy, sa vyznamenali iba v auguste 1969, kde mali povolené beztrestne zabíjať a mrzačiť ľud. V novembri 1989 sa síce k protiľudovému zásahu chystali tiež, ale nikto v politbyre ÚV KSČ nenašiel odvahu vydať rozkaz na streľbu do státisícových zhromaždení. Chýbal súhlas z Moskvy a Československá ľudová armáda nepatrila k najspoľahlivejším.

Americký minister financií teraz naplno otvoril psychologickú vojnu natiahnutím línie medzi východonemeckými vojakmi a iránskymi príslušníkmi ozbrojených síl. Oslovil „radových vojakov“ a smeroval tak na najmenej presvedčenú, ale najpočetnejšiu skupinu tejto armády, t. j. na všetky jej zložky – od pešiakov, námorníkov, leteckých síl až po raketové a dronové jednotky. Snažil sa vraziť klin medzi bežných slúžiacich a ich veliteľov. Podľa agentúry dpa sa Bessent rétoricky pýtal, či “vaši velitelia vedú krajinu k víťazstvu alebo k ruinám“? A pripomenul Berlín: „Pamätáte sa, že Berlínsky múr padol preto, že jednoduchí vojaci odmietli strieľať na svojich krajanov“?

Porovnanie však nie je veľmi vierohodné

Za prvé, dnešný iránsky vojak toho vie o problémoch bývalej východnej Európy príliš málo, než aby ho oslovila spomienka na akýsi Berlínsky múr. Z druhé, v októbri 1989 východonemeckí vojaci, východonemecká pohraničná stráž a ani státisíce sovietskych vojakoch nemohli reagovať proti masám „pracujúcich“, pretože nedostali od politického vedenia – a tým ani vojenského velenia – rozkaz zasiahnuť, čo by znamenalo vodné delá, obrnené transportéry, tanky a strieľanie do neozbrojených ľudí a ich zabíjanie. Toto iba v malom zažilo augustové Československo v roku 1969 hlavne v Prahe, Brne a Liberci. Irán a najmä Teherán má už generálku dávno za sebou, tí „radoví vojaci“ môžu byť síce morálne v neistote, ale rozkaz dostali a nasledujú ho.

A rozdiel medzi Východným Berlínom a Teheránom spočíva v tom, že na Východný Berlín nijaká mocnosť nezaútočila, to iba proti Berlínskemu múru zaútočili východní Berlínčania s cieľom dostať sa alebo sa aspoň pozrieť do Západného Berlína. V druhom prípade však jedna vonkajšia mocnosť útočí na Irán, čo na mozgy vojakov pôsobí inak. Pre teheránske vedenie by bolo ideálne, keby Spojené štáty, najlepšie s Izraelom, zaútočili na Irán v pozemnej operácii a použili pritom palestínske vedenie vojny: vykynoženie všetkého živého v každej dedine, popravy celých rodín, odvlečenie ešte žijúcich ako rukojemníkov. To by možno vo vedomí radových Iráncov aj radových príslušníkov ozbrojených síl zabralo, obyvateľstvo by našlo s režimom spoločnú reč. A revolučné gardy by vytiahli z úkrytu Najvyššieho duchovného vodcu a poručili mu, aby vydal fatvu – súdny výrok k problému. Bola by to výzva k Veľkej islamskej vojne proti križiakom, ktorá už by mala blízko k modelu tej sovietskej Veľkej vlasteneckej.

Ale takej neopatrnosti sa Trump hádam nedopustí a modlitby vyšších aj nižších ájatolláhov rovnako ako mulláhov umiestnených v hirearchii ešte nižšie pod nimi ostanú nevyslyšané. Pozemná invázia nebude, režim si obyvateľstvo nezíska. Bessentov apel na empatiu iránskych vojakov na základe akéhosi Berlínskeho múru tak mieri úplne mimo.

196